cwbe coordinatez:
809096
8580402
8599159
8601321

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::5
total children::1
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Pole "etiky túžby", ktoré otvára psychoanalýza, leží mimo dobra - v zmysle úžitku. Mnoho návodov na dobrý život stále operuje v kategóriách univerzálne platného dobra, resp. dobrého života. V skratke by sa dalo povedať, že najväčšia námietka voči takýmto návodom je niečo ako: nielenže neexistuje jedno dobro - dobro pre všetkých - dobro (ktoré trpiacemu/nespokojnému človeku) stále ako keby uniká. "Jediné univerzálne platné" tvrdenie, ktoré vieme o "dobre" povedať a ktoré by sa teda vzťahovalo na všetkých, je túžba, ktorá zostáva u väčšiny ľudí neobjavená. A jeden zo spôsobov, ako ju môže človek spoznávať, je práve cez prejavy toho, čomu hovoríme "svedomie" - v podobe pocitu viny - v prípade psychického utrpenia prejavujúceho sa až sebazničujúcimi alebo patologickými sklonmi. Je ťažko predstaviteľné, že nejaký návod určený masám, môže človeku sprostredkovať takéto veľmi individuálne poznanie jeho vlastného cieľa - naopak, je to "práca", ktorú musí človek urobiť "sám". a to asi nie je moc veľká útecha. Na druhej strane to neznamená, že sa máme bezbranne odovzdať a ignorovať svoje pocity nespokojnosti, frustrácie a utrpenia, pretože ukazujú práve na túto našu túžbu.

To, že žijeme v dobe, kedy sa iluzórne sprístupnenie centrálne zadefinovaného dobra čo najväčšiemu počtu ľudí, stalo politickou "úlohou" (ako protiklad napríklad k ešte nie tak dávnym časom, kedy bolo sledovanie osobného dobra kastovnou výsadou) je na druhej strane v ostrom protiklade k tomu, ako sú ľudia (ne)spokojní so svojimi životmi. Ako keby si stále nachádzali nové zámienky na nespokojnosť - akokoľvek sa zvýšila životná úroveň. Túžba (ktorá človeka poháňa a spôsobuje aj utrpenie) teda nie je to isté, čo potreba. Psychoanalýza potom poskytuje čiastočne odpoveď na otázku, že ako je možné, že napriek pokrytiu základných ale aj umelo vytvorených potrieb, sú ľudia nespokojní a stále žiadajú viac v nádeji, že toto bude "ono" čo ich uspokojí. Uspokojenie je napokon možno iba chvíľkové (dalo by sa to prirovnať až k závilosti).

Asi by som nesúhlasila úplne s tým, že predstava šťastia je scestná - možno len všeobecne rozšírená predstava o tom, čo znamená šťastie (znova ako predstava určitého dobra), sa nekryje s tým, k čomu je smerovaná túžba. To potom možno vytvára nedorozumenia a v konečnom dôsledku sklamanie, spomínanú frustráciu. To je myslím to, čo v závere seminára o etike psychoanalýzy Lacan najviac kritizuje - že konanie bežných ľudí je stále do veľkej miery motivované tými vonkajšími dobrami. Rovanko poznávanie a umenie, ktoré majú sublimačný potenciál - slúžia veľakrát nie túžbe, ale znova všeobecnej predstave dobra.

Pri nasledovaní tohto všeobecne zadefinovaného dobra v rozpore so singulárnou túžbou sa ľudia nemôžu nikdy zbaviť psychického utrpenia a "výčitiek svedomia". V prípade, že dajú prednosť kalkulu s dobrom pred túžbou, tak sa neustále previňujú voči sebe so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vychádzajú.




  • 0080909608580402085991590860132108601333
    aufhebung 01.03.2019 - 15:49:05 level: 1 UP New
    je urcite rozdiel medzi tym ako si povedzme epikurejci stastie predstavovali a ako sa k nemu malo dopracovat, ked povedzme spolocensky status bol definovany inak ako vonkajsim znakom bohatstva, ale skor politicky a dnesnou ideologiou stastia, ktora je prudko individualna ako americky sen a zavisla ako pises na utilitarnom deleni "dobier"- z coho vyplyva, ze stastie je taka nadoba, ktora stoji na pomyselnom konci uspesneho zivota v danom spolocenstve- nech uz je akokolvek usposobene- ale ked si zoberieme freudiansku topologiu tuzby na pozadi chaotickeho pudu, ktory kruzi okolo toho miesta, ktore sa snazi tuzba zaplnit- tak tu vidime, ze nieco ako konecne dobro a uspech su iluzorne a ze stastie, vo vyzname v akom sa odveky pouziva nie je vhodny signifier pre ludsku orientaciu, ak ho teda clovek berie nekriticky
    o co prinosnejsie by bolo priniest ludom naopak etiku zalozenu nie na hedonizme, ale na stradani- nie ze by si to ludia nezili bezne, predpokladam, ze vacsina ludi zije v tom, ze najvacsi zmysel ma pre nich, ked robia nieco co nie je lahke, kde treba prekonavat prekazky- ale nakoniec sa to aj tak potom prelozi do tej vysledkovej ideologie stastia- co si myslim, ze je dost velky sebaklam, ked si niekto povie, ze ked toto spravi, odteraz uz som stastny
    more children: (2)