Allright allright allright..

Uz ho napisem ved, odkladam to dobrych par tyzdnov, ak nie mesiacov. Treti rok skoncil, zacal stvrty, uuplne sureal, ze Berliner Situationen stale trvaju, ze som stale tu a zijem ten pomyselny berlinsky sen.
Po dlhej dobe pijem alkohol, pekne vinko co ostalo po teamovom Christmas feast lunchi. Tak reku, myslienok je dost, nacim ich spisat. A dnes viac ako inokedy, odkedy som odisiel z BA, mi chybaju kamarati, chyba mi bar a piatkovy zur, a balenie dosiek a kava s baileys ako starter, a vykec s barman(ka)mi, spoteny strop ci ranny prichod domov. f*ck. Uplny nostalgia trip mam. Pustam si tracky co som hraval po nociach v kluboch a chyba mi zazemie, ktore som rozmarne opustil.

Vsetky tie prekalene noci a prefetovane aftre. Vsetky dosky a tracky, ktore mne a ludom, ktorym som ich pustal, sprijemnovali piatkove ci sobotne zury. Vsetky drinky a drogy co sme mali, a vsetky smiesne situacie, ktore vznikli vdaka nim. A vsetky faily! Omg, ze ich bolo. A vsetci, ktorych som stretol, spoznal a mal cest stravit s nimi roky "na scene"... <3
Chybaju mi tie tradicne momenty, ked sme sa s Tasunkom o 4 rano trepali hore schodmi z baru, a este "nakukli" do klubu, aby sme sa neskor za svetla bakali domov na rannu elinu ci taxik. Vsetky festivaly a guidovania a vsetky koncerty. Nekonecny zoznam zazitkov a spomienok. Dobre to bolo. Nikdy som neolutoval, ze som si vtedy zvolil gramce namiesto fotoaparatu ako hobby, a ze som vaecsinu svojej mladosti stravil v zafajcenych tmavych baroch a kluboch. Hudba spaja, tak ako aj speky a linky a vsetko, co k tomu patri.

A nelutujem ani, ze som opustil Slovensko. Bol spravny cas. Nastal ojedinely moment uvedomenia, pracovna ponuka, ktora sa neodmieta. Pomohla aj vlozena dovera od niekoho, kto ma poznal len vdaka kratkej pracovnej navsteve miestneho "campusu" a chime meetingom. A puf, zahodil som 14 rokov budovania si svojho miestecka v Bratiske, a zutekal za zelensou lukou. Niekedy je ale ta luka riadne hneda, tzv "brown field" ehm. A sme spaet v sucasnoti - back to work update. Zivot si ide svoje a ako kukam posledny post, ked som este s nadejou pozeral v ustrety svetlej buducnosti, VELA sa zmenilo.
Posledny polrok ani co by nebol. Hoc som prveho juna s velkymi ocakavaniami nsstupil svoju cestu "to accelerate the world's transition to a more sustainable future", moje instinkty velmi rychlo zauradovali. Ked sa pocas prvych par tyzdnov prejavili asi vsetky priznaky toxickeho pracovneho prostredia, ktore som vdaka treningom u predchadzajuceho zamestnavatela poznal velmi dobre, vedel som ze to nema vyznam. Mesiac a pol, z toho tyzden PNka, a 2 tyzdne freigestellt, bolo vsetko co som bol ochotny Elonovi obetovat.

Takze, Arbeitsamt. Nastastie vsetko ficalo online (corona duh) a podpora bola vaecsia ako akakolvek moja vyplata na Slovensku, a dokonca stacila na to aby som si par mesiacov mohol vydychnut a rozmysliet si dalsie kroky, hoc bez financnej injekcie zo sporiaceho uctu a neskor aj od mutti som sa predsalen nezaobisiel. Po cerstvej skusenosti z "fabriky" som aspon vedel, co nechcem robit. A to co som chcel robit bolo vlastne stale na dosah. Stacilo sa prihlasit na poziciu, ktoru mi ponukali, predtym ako som odisiel zo starej firmy. Vysvitlo, ze "great resignation" mala znacny dopad na rady miestnych zamestnancov a vedenie mojho staronoveho zamestnavatela videlo temu internal promotions zrazu inak. Necudo, ked pomaly kazdy treti-stvrty odsiel.

Musim priznat, ze ma motivoval aj tento blog, jeden z prvych /https://kyberia.sk/id/8657386 /, ten ciel s vlastnou budovou a teamom nebol zrazu nerealny. Skusil som pocas nezamestnanosti aj ine firmy, ale po par tyzdnoch zamietavych emailov, bez pozvania na interview, som sa uz len spoliehal, ze ma zoberu do starej roboty. Horko-tazko sa po mesiaci ozvali z Talent Acquisitions, aj to musel moj staronovy sef eskalovat, a cely proces trval viac ako 3 mesiace. Bolo mi vselijako, ked sa hocikedy dva tyzdne nikto neozval, ci idem do dalsieho kola, nebodaj dal vediet kedy bude. Keby som netusil, do akej firmy sa to vlastne hlasim, tak sa na to vyseriem. Ale tak ok, vsetko dobre dopadlo, a tretikrat za sebou *true story* vstupujem do tej istej rieky. Mj, ale len mne. Ked sa z povodneho prveho dna, ktory mal byt v polke oktobra, stala skoro polka novembra, uz aj moj ucet potreboval novy job, vdakabohu za overdraft.

A tak som sa skoro na den po 3 rokoch od prichodu do Berlina ocitol znova pred "nasou" budovou na Krausenstrasse, presiel sa tu istu cestu rano do prace ako v novembri 2018. Akurat, ked som prisiel teraz, cakali ma zname tvare, objatia a usmevy. Prve dni boli megazvlastne, bol som 5 mesiacov prec a par veci sa predsa len zmenilo, ale uzival som si skore odchody domov, lebo som nemal pocitac (prvy den), alebo potrebne accessy do toolov (ehm, prvy mesiac). Zmenila sa aj "moja" budova, namiesto trapnych 2 poschodi a ledva 200 bums in seats, sa mam teraz starat o dvanast poschodi inak 22-poschodovej budovy na dohlad od Charlies Checkpointu. A mam zase svoj team, a navyse dost dobry. Ofc, nie vsetko je idealne, ale zatial stale chcem rano ist do worku, aj ked potrebujem 2 speky ako motivaciu, aby som sa vychystal.

A tak, vinko dopite, aj som vytriezvel, dofajcim posledneho na dnes, rano sa snad hecnem a vychystam sa na bike (ostal uz len jeden - gravel Noro), dosla dnes nova zimna merino ciapka a zimny underwear, tak aspon otestujem. Normalne sa tesim na Vianoce, sice tretie mimo SK, a zase sam, ale navarim tradicnu hribovu, a budem pocuvat Franka S. a nieco pekne si obejdnam, ehm. Nedavno mi kamos doviezol gramce a repraky, tak to skusim rozchodit a po troch rokoch si zahram. Ked tak nad tym uvazujem, odkedy mam gramce spaet, things are going up...
unless they break down, ako MDF vcera.

Stastne a vesele vospolok!

***

Skusim aj druhu cast, bo nejako ostali veci nedopovedane.) Aby sa kruh uzavrel a update bol kompletny pre vsetky oblasti zivota, doplnim par noviniek aj k ostatnym "life goals" (musel som si otvorit ako reminder povodny post - https://kyberia.sk/id/8657386). Work sme viac menej presli, detaily ked tak do posty (confidentiality and shit).

S workom uzko suvisi aj financna stabilita. V povodnom prispevku som ju podmienoval lacnejsim byvanim (prestahovany o 3 mesiace neskor o ulicu vedla, check), pripadne predajom bytu v BA (painfully long process but check) ci nejakou financnou rezervou (not so check, aj ked sa). 2020 som tak zacal oslobodeny o poplatky suvisiace s bratislavskym starym bytom, a o 150e mensim mesacnym najmom v novom apartmente, bez impactu na moju cestu do prace ci general location vramci Berlincoka. Aj BVG mesacnu kartu sme od firmy ako benefit dostali (nie ze by som ju pouzil pocas covidu - ok raz).
Things were good, bol som v podobnom financnom klude ako ked som zil v Bratiske, pokryte pravidelne vydavky na najom, jedlo, a fajcenie, ostalo aj na nove sneakers, platne ci handry. Za performance bonus som si kupil zase gramec na domace pocuvanie (technicsy stale v Ba), za hiring bonus som si kupil novy bike (prvy).

Ako rok pokracoval a moja nalada klesala, prehlboval sa aj mesacny minus na mojom ucte a maximalny overdraft (N26 ftw), Po Vianociach som si vstupil do svedomia a rok 2021 odstartoval s novou mantrou, ze si nekupim nic, co nepotrebujem - ziadne kicks, streetwear ci dosky. Januar som zahviezdil, ako bonus dokonca aj Dry January som dal neplanovane, ale to je ina story. Februar som sa drzal a kupil len "povolene" veci - hlavne oblecko a drobnosti na bike (potrebujem aspon nejaky ventil ved). Skoro cely mesiac som dal.
Posledny weekend, reku podporim kamosa a jeho Sneakerbarber v lockdowne, objednal som prve tenisky roku, s 3M foliou na paete a po stranach. "To budu len na bikovanie, bude ma vidiet, aj dobru vec som podporil ved, marec sa znova budem krotit.", he said. "Zidu sa neskor, musim ich prehodit z jednej skrine na druhu" he says now.
Treti mesiac priniesol uz nizsie spominanu ponuku a moje odhlodlanie neminat sa rychlo rozplynulo pri vidine buduceho pravidelneho zarobku. S nadchadzajucou jarou a letom, a vdaka hodinam stravenych browsenim bikepackingovych videi, som v duchu zacal planovat dovolenku na bicykli. A ked uz to chcem dat, nebude lepsie, ked budem mat proper tool for the job? Jeden unudeny homeoffice neskor, kratky reseach a ehm, a teraz tu stoja a chytaju prach biky dva. N+1 a podobne. Len tie kilometre na nich stale chybaju, lol. Na novom som dal par testovacich jazd, prisiel blaznivy april a nastal cas vyhovoriek.
Aprilove pocko tu vyvrcholilo hustym snezenim 9teho maja, aby nastupilo leto. Aj to len na dva dni, Berlincania si robili srandu: Dobre ze tych 27 stupnov a slnko bolo len v nedelu, inak by si museli zobrat dovolenku. A tak sme sa vratili k tradicnej sivej a zamracnej oblohe, lovely. Dnes sa konecne vycasilo, nafukam gumy ci? Co si vymyslim dnes, dam este prat...

Ale nadsenie mi nechyba. Potesilo ma aj, ako som pretransformoval moj cestovatelsky "life goal" o objavovani Europy na biku (hovoriac pred rokom a pol este o motocykli) na viac sustainable, self-supported nemotorizovanu variantu. Nebudem asi taky frajer ako Abyssko, ale camping gear som si doprial este pod stromcek. Spominal som, ze som pohodlny a bez kondicky? Ziadne kontajnery a tepla sprcha kazdy druhy den, obviously.
Musim si vybrat ostavajuce dni dovolenky v starej firme predtym ako nastupim do noveho, zle som ich ale spocital ci co, tak to nie su ani cele 2 tyzdne. Na SK sa mi neoplati ist, aj ked sa opatrenia konecne uvolnuju a ja budem moct mat realne volno najskor o 3 mesiace. Zgunam cestu k moru, je to necelych 200km, to by som za 3-4 dni mohol dat, s prestavkami ved, #partypace #supplelife #itsthesmallsteps. Ked vidim ako niektori moji (kedysi nesportovi kamarati) sukaju stovku na Strave kazdy treti den, vyhovorky naberaju na intenzite. Bicyklovanie je new bread baking. Ale dobre ved, mam este rok a pol, kym trojrocnica vyprsi a mam este cas to get in shape. V horoskope mam, ze sa vydam na poznavaciu cestu alebo dobrodruzstvo, tak sa hecnem, uz mam aj pfeffer spray ked by bolo zle. Ak vyrazim, budem mat minimalne 7 dni "bez ciela", pred sebou sebou len tu cestu..

Anyway, kruh sa uzatvara, prinajmensom co sa tyka tohto blogu a mojho doterajsieho jobu. V utorok mam posledny den, musim si nachystat rec na rozluckovy meeting. Dufam, ze nevyronim aj slzu, bude mi chybat tento team a relativne "lahky"job, ale je cas na nieco nove. Goals ostavaju v platnosti, new and improved, tiny house, homesteading a navrat na SK som odsunul o dalsich 5 rokov (ak job pattern bude platit aj nadalej), ale mozno motyka vystreli a ja najdem lacny pozemok blizko fabriky a bude miesto na nejaky container home.

PS. Ine oblasti mojho zivota nevyzaduju update. Zmazal som Tinder aj vsetky dating apps, a nie pre to, ze by som zrazu niekoho stretol #socialdistancing.

Time for an update!

Vzdy, ked sa ma niekto zo starych kamaratov opyta, ako sa v tom Berline mam, a je to nahodou niekto s kym som dlho nepisal ci nehovoril, poslem im link na tento "blooog" (*imagine scene from Californication, guy trying to persuade Hank to write a "blog"). A ked tak spravim, vzdy zacnem citat prve posty z cias ked som prisiel do Berlincoka az po posledny zapis. Dobry roller-coaster! Najlepsie je, ze mozem chronologicky porovnat pripadny posun v mojom zivote. Omg, to znie ako zla motivacna literatura. Ale ma to zmysel! Snad sa velmi nezacyklim.)

Joj, ako dobre, ze zajtra je tu sviatok (Männertag!), dobre padne taky volny stvrtok v strede tyzdna, mozem tak o pol9 sediet za kompom, pisat po sto rokoch, fajcit das 6teho speka a spokojne rano vypnut budik a obratit sa na druhy bok. Nemusim ani nohu vystrcit (ma byt hnusne), lebo aj nakup mi doniesli - boha ci bol nasraty ten kurier, ani nepozdravil, a bez masky ts. Nuz, nemozem za to, ze prsi a on si poriadne nepozrie kde ma ist. Tough life. Ale teda ja mozem spokojne sviatocek prekvasit, aj ked dni cez ktore som nerobil NIC (caps ma skutocne zmysel) bolo poslednou dobou az prilis.

Aj by som to zvalil na nejaku jarnu unavu, aprilove pocasie, a pod, ale som proste pohodlny. Niektori moji kolegovia si museli nechat spravit nove badge fotky, lebo pocas lockdownu tak schudli, ze sa na seba nepodobali na starej. To nie je moj pripad. Vcera som si obliekol tricko, ktore som pred 4-5 rokmi kupil ako trendy oversized, aj tak sedelo, vtedy. Dnes lentaktak regular fit a som rad, ze zakryje to brucho, nie ze schova. Ked bola prva vlna, a vsetci sedeli doma tak som chodil aj nadalej peso do officu min 3 dni do tyzdna, mozno bolo par tyzdnov, ktore som robil cisto z domu, ale mal som stale relativne pravidelny pohyb. Ofc par kilo prislo ale v norme este. Po roku, tretom ci kolkom lockdowne, sa bojim postavit na vahu. Hlavne, ze 2 biky tu stoja oprete, viac bikov, viac jazdenia, lol.
Ako vidno goal zdravie (still corona free, fingers crossed) trochu trpi, ale po temnych sedych zimnych mesiacoch, sa citim aspon psychicky lepsie, preto si trufnem povedat ze tento ciel je "in long-term progress" (vid trojrocnica par postov nizsie) a velke ponaucenie pre mna je, ze musim ovela viac dbat na svoje mentalne zdravie, hladat adekvatne pracovne challenges, ale hlavne less overthinking, more doing (klasika, nic nove).

A teraz sa dostavame k dalsiemu priamemu porovnaniu s minulostou, druhym bodom na goals liste bola praca. Do Viedne som chcel, postupit na vyssiu poziciu som chcel, clovek mieni, corona meni. Po tom s akym attitudom a moodom som chodil do worku v zime, v mesiacoch temna, som vlastne mohol byt rad, ze ma nevyrazili. A retrospektivne big kudos mojim managerom a teamu, ze to so mnou zvladli. Zlepsenie nenastalo len tak z nicoho nic, da sa povedat, ze az po tom co som aktivnejsie zacal hladat iny job. Ale vsetko mohlo byt aj inak, timing je niekedy svina. Ako zacali z accountu a z nasho teamu odchadzat ludia, tak si leadership team povedal, ze musime motivovat ludi a povysit niekoho interne. Tak som sa ocitol na calle s kolegynou, ktoru som naverboval pred necelym rokom na rovnaku poziciu ako mam ja, a kde nam nas manager oznamil, ze budu otvarat toho Facility Managera, a my dvaja sme "im Rennen". Navela som sa hecol a na nasledujuce tyzdne a mesiace sa pozbieral a zacal mat zase Bock na robotu. Kedze ma "prevelili" aj do inej budovy na Krausenstrasse, mal som kontakt aj s inymi ludmi z teamu, aj roboty bolo zase dost, pookrialo mi. Uz pocas toho callu som vsak vedel dve veci, ze tu poziciu by som dostal, ale hlavne, ze z firmy odidem skor ako sa tak stane.

S temnou naladou som ukoncil rok 2020, nejdem sumarizovat, kazdy si z tejto pandemie odniesol svoje lessons learned, a asi kazdy si presiel nejake sracky. Co ale corona priniesla bol cas na zmeny, a vytvorila priestor zmeny uskutocnit. Niektori zacali pravidelny trening pocas HO a schudli, ini prehodnocovali a ukoncovali vztahy, inym corona a lockdown vztahy urychlila. Dalsi zistili zmenili job, tamti zase ze nechcu robit 5 dni do tyzdna v presklenom office, a mozno uz vobec nechcu zit v meste ci krajine. Time for a change. Tolko videi o homesteading ci Living in Alaska mi Youtube vyhodil za tieto mesiace, a ja ich aj uzrel, ze priam planujem dochodok na samote.

A skutocne som sa musel aj nad tym zamysliet. Buduci rok budem mat 40, urcite nechcem robit do 65tky v nejakom korporate. V lepsom pripade mi ostava tak 10-15 rokov kym ma bude bavit menit industries a zacinat v nejakej novej firme kvazi od zaciatku. Zratal som si aj kolko by som potreboval na cca 20 rokov zivota na "basic" dochodku a usudil, ze by bolo fajn mat nemecky dochodok a zit na stare kolena zase na Slovensku (ak si budem moct legalne kupit alebo pestovat ehm). Ale aby to vsetko bolo mozne, musi teraz prist taky ten job, kde sa "najdem", zabezpeci ma, alebo ako doteraz aspon nastavi a vybavi pre ten dalsi stupienok v kariere. A zaroven by mohol splnat iste kriteria - https://kyberia.sk/id/8814906.

Pocas x hodin overthinkingu v lockdowne som si uvedomil, ze od roku 2006 kazdych 5 rokov menim job, miestami painfully to the date. Zistil som aj, ze vela z mojich jobs boli len vysledkom okolnosti, ani na jeden z nich som sa realne nehlasil. Dvakrat som mal len aktivny profile na profeske a pozvali ma job interview, raz som prisiel na Career Day a na druhy den mal ponuku a novy job. Aj k sucasnemu jobu som prisiel ako to povestne kura k zrnu, aj ked mi ho nedali len podla CVcka na profeske, ale na zaklade mojich vysledkov v inom oddeleni firmy (a v inej krajine for that matter). Proste po tejto uvahe prisiel cas otestovat berlinsky pracovny trh, a najst si adekvatnu nahradu a to na "vlastnu päst". Ale aj s konkretnejsou predstavou ako pred 5timi, 10timi ci 15timi rokmi. Spravil som to trochu inak, nebrowsil som hodiny web, ani som neposielal desiatky CVciek. Mal som "len" mesiace aktivne specificke linkedin job alerts, na par postings som sa prihlasil, ale zvycajne som uplne nesplnal ich predstavu, alebo bol overqualified (citaj - pytal si vela penazi).

Aj cesta k mojmu soon-to-be-new job zacala skor ako vystrel do tmy. Zamestnavatel sice velmi zaujimavy, ale pracovisko 40km od Berlina, co znamena dochadzanie alebo neskorsie stahovanie. Job desription tiez neznela dako lakavo, kto chce robit vo fabrike ved. Ale hladali specificku kombinaciu skills, ktore zhodou okolnosti ovladam, niektore viac, niektore menej, tak som im poslal CV. Na prvom calle s HR recruiterkou som bol este nervozny, po tretom kole som tusil, ze to mozem aj dostat. Treba podotknut, ze ani toto nie je dream job, ale otvara prilezitosti naucit sa nieco nove, zistit ako funguju veci v tomto sektore, a celkovo super pre dalsi rast.
Nah, ked mi zavolali s ponukou (benefits a ta rocna cifra!), automaticky som prijal. Money talks.

***

J*at to tu cele, kreuzweise..

Dnes som sa na fejsbuciku docital, ze nasratost *(a.k.a. anger alebo aj hnev) je sprievodny jav, ak nie priam regulerny symptom depresie. A tak sa len znova utvrdzujem, ze to co posledne mesiace citim, je skutocne "depka", a nie len moj znamy negativny pohlad na zivot. Tak ako som prvy rok v Berline bojoval s financiami v dosledku ich nedostatku, tento rok bojujem s dosledkami ich dostatku, ale hlavne teda s pricinami tohto excesivneho minania (odhliadnuc od evidentnej corona situation, ktora tiez nepomohla). Az teraz si naplno uvedomujem tu trpku pravdu v jednom znamom meme...

Therapist> And what do we do when we are sad?
Me> Add to cart.
Therapist> No.

Nie ze by som si neuvedomoval, ako roky kompenzujem, basically vsetko co mi chyba v zivote, nakupovanim ba priam hordovanim veci - sneakers, handry, platne, you name it. Som jedine rad ze som nikdy nebol gamer, a neriesil som este aj pocitace, fuh. Je jasne, ze zavisloti mi nie su cudzie. Z toho co davam za fajcenie by sa uzivila rodina s minimalnym prijmom v ktorejkolvej zasitej dedinke na Slovensku. Ale s tym som ok, to su planovane vydavky, tak ako jedlo ci najom. Ale tie kvanta Amazon krabic valajucich sa v kute uz nie su velmi ok.

Pred rokom som sa vracal z kamaratovej svadby, a z BA do Drazdam ma viezla kamaratka. Doteraz si spominam na debatu o sluzbe Prime, ako prestala chodit do obchodov, a vsetko, uuplne vsetko nakupuju s manzelom online - neprejde pracovny den, aby im nezvonil kurier. Nechapal som, ako chapal, ale bol som prekvapeny. Online nakupy boli pre mna dovtedy skor o cihani na hyped kicks, nove vynil releasy a sledovani saleov, a teda celkom mi sla karticka. Sam som nebol nikdy nebol Amzn fanusikom, dokonca ani ked uz som pre nich robil. Dnes nakupne spravanie mojej kamaratky z Drazdan chapem az pridobre. Cely tento tyzden v praci som stravil browsenim bikepackingovej vybavy, od ultralahkych stanov, cez samonafukovacie izomatky a spratne spacaky, po merino underwear a blikajuce ledky na batozinu. Akoze som si vymyslel, ze buduci rok pridem na Slovensko na bicykli, ehm, jedneho dna.. lol. Tak mam aspon nejaky ciel na dalsi rok. Aj ked je zjavne ze ho nesplnim.

Podme ale k tym pricinam. Dnes pondelok, moj naoblubenejsi den (ehm, not).
Skoda ze sa neviem v robote lepsie tvarit, to ma stve. Ovela radsej by som predstieral zaujem, aktivitu, ci radost z prace, ale kurva nejde mi to. Mam na cele vyryte - Kein Bock - a uz to ani neskryvam. Ludia su z toho trochu mimo ale aspon mam pokoj, bo s takym vyrazom na tvari za mnou nik nechodi a nic nechce. Ako som sa sem dostal, resp, preco som stale tu? Ved som bol na polceste do Viedne.

Nuz, fcking corona. Tu poziciu som dostal, oficialne som sa prihlasil a absolvoval interview proces, koncom jula vypovedal najom (akoze mj, 3mesacna vypovedna) a pomaly hladal nove byvanie vo Viedni. HR ma ubezpecilo, ze len jeden podpis od EMEA direktorky chyba, ale to je len formalita kvoli Covidu, vsetko cool. Potom som si prvy septembrovy tyzden zobral dlho planovanu dovcu, nic som nerobil, nikde som nebol len som browsil byty na webe a v duchu planoval stahovanie, zariadovanie a novu trasu do prace na biku. Nakoniec rezervoval 2 skvele apartmany vof W, ze potvrdim buduci tyzden ked budem v praci, dovtedy uz mal byt oficialny email.

Pondelok, prvy den po dovci, mi nahodili hned o 9:30 call - 5 managerov mi na videocalle oznamilo, ze sice oficialne pozicia je moja, ale projekt, ktory som mal zabezpecovat nedostal spend approval (corona, bla bla, home office -> prazdny office) a moje moznosti sa cvrkli na ostat v Ber, alebo ostat v Ber. Najprv som to prijal pokojne, tak to uz v mojom zivote chodi, stale mam job, som vdacny. Zrusil som teda nove ubytko vo W, napisal srdcervuci email berlinskemu prenajimatelovi (velka luxemburska firma) a prosil o spaetvzatie vypovede mojho aktualneho najmu, nastastie no problem. Par dni som bol este ok, reku posunie sa to o rok cele a vobec karavana ide dalej. Ako som to ale postupne vstrebaval, citil som sa zrazu uvaezneny v jobe, v meste, a kvoli Covid dokonca aj v krajine. Tento rok tretie Vianoce mimo SK, 14ty mesiac od poslednej navstevy hrudy, akurat co som bol na tri dni v Phe v januari, to su uz corona veky.

Najom som automaticky "mohol" predlzit iba o rok, a ak nechcem platit pokutu *(cca 500e) tak ho skor vypovedat nemozem (bol som v tom momente rad, ze sa nemusim znova stahovat, co uz). Este som mal drzost im napisat, ze ta novovznikajuca stavba a hluk mechanizmov v noci, a prach a tak na vedlajsom pozemku degraduje kvalitu zivota, a ze na stranke maju teraz moj apartment za nizsiu cenu tak by mi mohli aspon najom upravit. Hej, tak mi ho zvysili. Bez oznamenia, bez emailu, nic, zrazu mi strhavaju o 20cku viac, lebo mozu, dakujem Einzugsermächtigung! Aj by som ich zazaloval alebo riesil pravnika, ale ten bude drahsi ako tych 240e, o ktore ma ojebabru.

Aj "moja" budova dalej stoji prazdna, a nielen kvoli corone. Rok po kick-offe projektu modernizacie nasho office spacu, stale nie su schvalene dizajny a nie je znamy datum zacatia renovacie. Skvela praca nas projektovy team... Aj sme pol roka riesili, ze zoberieme dalsie poschodia a spravime z toho komplet Amazon budovu, aj plany sme vypracovali, aj zmluvu vyjednali. Hej, vratil som sa z dalsej dovce, pred par tyzdnami, aby som sa dozvedel, ze aj tento projekt sme zrusili. A tym aj moje nadeje stat sa Facility Managerom, ked to cele dokoncia. Managerka vravi bud trpezlivy, dockaj casu. Phuu, kein Bock. Myslim, ze tento tyzden skoncim na koberceku, imho ak by sme mali daky dobrovolny odstupny program, nevaham.

Fakt rad by som mal nejaky dobry dovod ostat v praci, v Berline, v Nemecku. Ale nie sa.
A to nas priviedlo aj k poslednej pricine *(excesivneho minania), a tou je neexistujuci love life.
Nehovorim, ze by som si tu chcel najst zenu, aj ked som vzdy tvrdil, ze moja zena nebude Slovenka, ofc Nemky nic moc. Ale so zavretymi klubmi a barmi tu fakt vela novych ludi clovek nestretne *(a to teda nejdem nariekat ako popradska pracovnicka fabriky s hypo a nadstandardnym socialnym zivotom / https://dennikn.sk/1820921/velky-psychologicky-manual-ako-zvladnut-karantenu-a-socialnu-izolaciu / ). Minul som stovky eur na premium memberships takych ci onakych dating sites, mohol som si escort radsej zavolat. Aktualne mi velmi sympaticka Americanka cez insta ponuka svoje masazne sluzby. S mojim stastim ma jej pasak vysmeje a zoberie telefon a doklady. Asi pockam az po novom roku.

* Poznamka autora: Tento blog vznikal niekolko vecerov pocas niekolkych tyzdnov a moze sa zdat nekonzistentny. Pustite si k citaniu tento NPR koncik https://youtu.be/uwUt1fVLb3E *

Caute!

Akosi som zabudol, ze cas plynie coraz rychlejsie (aj v casoch corony), a *puf* ubehlo pol roka od posledneho updatu. Aj som chcel zacat parkrat pisat, ale vsetko mi prislo vcelku bezvyznamne v tejto dobe. Nechcem zniet este viac nihilisticky ako zvycajne, ale ani ja som sa existencnym otazkam pocas lockdownu nevyhol. Asi nie som jediny, ktory aspon trochu neprehodnotil formu svojej prace ci zmysel zivota pocas nekonecneho homeofficu, a ktory sa nepozastavil nad tym kam tento svet speje, ked stal v rade pred obchodom ako za komunistov, ale s 1,5m odstupom a ruskom na tvari.

Ale nie o tom som chcel, mam sa vlastne dobre, a kedze sme si vsetci vstupili do svedomia pocas karanteny, aj ja som vdacny, ze moji rodicia, rodina a priatelia su ok, ze nepoznam asi nikoho z mojej bubliny, ktory by zomrel na nasledky virusu, ze mam stale job, a hoci mam viac inych novych uloh (lebo covid), aj tak som dnes spokojne o 4 odisiel z officu, nasadol na novy bike, a za 10 min doma odpalil speka. Mat pivo v chladnicke aj to si dam. A tieto statky si prave musim pripominat, ze mam kde spat a co jest, ze som relativne zdravy, ze mi moj zamestnavatel zabezpeci rusko a dezinfekciu, ze mi pravidelne pipne vyplata, tento mesiac aj s referral bonusom, a ja si mozem kupit dalsie sneakers. Hodnoty, ehm.

Ale som vdacny aj za bezpecnost. Nikdy som si nemyslel, ze nasa generacia *(early 80s) zazije nejaku globalnu hrozbu. Nasi rodicia mali "aspon" tie tanky v 68om. Ano, boli katastrofy, teroristi, vojny, ale nie na zaprdenom Slovensku (let's be real), nie "predo dvermi". Nikdy nas nic neprinutilo zmenit tak dramaticky nasu dennu rutinu, navyky, a zit v realnej obave o zdravie a zivot svoj a nasich blizkych. Od padu komunizmu sme nepoznali obmedzenie slobody pohybu ci moznosti vyberu. A som vdacny aj za Angelu a ten pocit bezpecnosti, ze keby som aj sam chytil virus, Nemecko je dobre vybavene, a "stat funguje". (No comment k situacii na SK, a vdakabohu za Zuzanu).

Anyway, snad ste vsetci v zdravi prezili, a ak ste financne ci psychicky utrpeli, drzim palce nech sa to skoro zlepsi!

Za seba mozem byt rad, ze moja jedina doterajsia ujma su kila navyse. Nemam deti, nemusel som riesit domace vyucovanie, nesiel si na nervy s partnerkou, neprisiel som o trzby restauracie, klubu, baru, galerie, ci o hrania ako DJ ehm. *(Uprimne, najviac luto mi je kultury, tu v Berline je to mega priekak). Moj jediny zasadny diskomfort bola nepohodlna domaca stolicka a obcas aj to poondiate rusko. Ako clovek co robi vo facilities som aj tak musel chodit casto do officu, aspon tam som stretaval ludi, skrelo ma len ze nemam ruru a nemozem piect chlieb. Boli chvile ked som si new world order priam uzival, asi by som nemal sancu vidiet Berlin tak prazdny, ani by som nenasiel cas na pomaly navrat k hudbe. Zivot sa znova rozbieha a o par rokov si ledva spomenieme, ze sme niekedy "museli" sediet doma, alebo naopak, nemuseli nosit rusko na verejnosti. Sialeny svet.

***

Nejaky piatok..
https://www.youtube.com/playlist?list=PLy6MGQMD_ddncaFgh9pzyB_vxyXiUNBue

Dnes mam poprvykrat od odchodu z SK chut postavit sa za gramce, cely den mam piatockovu naladu a aj k pisaniu som si pustil playlist, ktory som chystal na jeden z poslednych zurov v Bratiske. Hral som na Rive, teplo bolo, prsalo, a okrem organizatoriek, ich particky a par zabludilcov tam nebol cely vecer nik. Po mne hral David, tiez pre prazdny parket a tak sme o druhej rano, ked konecne prestalo liat, tahali tasky s doskami popri Dunaji do baru na Medenej. Pohodlie znameho priestoru, kamosi, klasicky piatocek v backstagi, v ruke rum, v druhej spek.

Vtedy a tam som sa zoznamil s N, komentovala moje ruzove tricko. Vysoka, stihla brunetka s kratkymi vlasmi a velkymi ocami. Ovela mladsia ako ja, studentka vysvitlo (obviously), prijemne dievca proste. Pokonverzovali sme decentne, pekny usmev, pacila sa mi, moj typ. Nebolo by to prvykrat, co by som sa zbytocne zmotal a tak som to vynimocne nespravil, unaveny po celej noci som o pol 5 siel domov.

O par dni som dostal ponuku co zmenila moj zivot. Kym som odovzdaval pracovny notebook, riesil urad prace, dal si 6 tyznov volna a hladal byt v Berline, N sa coraz castejsie objavovala v instastories mojich kamaratov. Dal som follow, obcas likol, komentol, klasika. Jeden z tych profilov co clovek rad sleduje. Ma spravne nazory a hodnoty, neboji sa ich "vyslovit" a postavit sa za ne, tzv angazovana.

Cas plynul, ja som zacal novy zivot v Nemecku, ona zacala dalsie studium v Sanghaji. Na Vianoce sa vratila domov a pre coronu ju uz spaet do Ciny nepustili. Europa sa vtedy este len prizerala a tak medzinarodnym studentom, ktori sa do sanghajskej pobocky nemohli vratit, univerzita ponukla studium na inom svojom campuse v EU. Ked dala N instapoll kam ma ist, hlasoval som za Berlin. A o par tyzdnov sme sa stretli tvarou v tvar ako stari kamosi. Spek v parku a pivko co som zobral z worku do tasky, komentovala moje nove kicks. Kopal som sa v duchu do hlavy, preco som ju necheckoval skor. Boli sme o ulicu vedla od mojho prveho airbnb bytu, ked som sem prisiel prvykrat do Berlina. Vyrastla tam komplet nova stvrt, ale ten Vietnamec na Annemirl-Bauer-Platz je tam stale a ja som sa pri veceri pristihol ako nechcem aby tento vecer skoncil. Zlata je, dali sme este pivko v stryte a ona sa sla ucit a ja domov hulit.

***
Alicia prave spustila "Fallin" - brutalne zimomriavky, okamzity bucketlist *(ofc uz tam davno je)
***

No ale podme k podstatnym novinkam. Work je teraz kvazi chill, chodime uz mesiac aj viac do officu, musime nachystat budovy na post corona occupation. Social distancing, thermo cameras, all that shit. Moju budovu sa rozhodli neotvorit, tak mam klud. Sedim sam na prazdnom poschodi, obcas prejde upratovacka, obcas sekuritak. Ked idem dole fajcit nosim rusko vo vytahu a pohorsujem sa nad ostatnymi nezodpovednymi ludmi bez nej/neho. O 2 mesiace spustame rekonstrukciu 2 poschodi, a potom prenajmeme aj dalsie a prerobime aj tie. Cely tento cirkus bude riesit projektovy team a tak nejak konci moja era v tejto budove, apson zatial. Mam ist do inej a teda nebojim sa, ze by nebolo co robit, ale ...

V nejakej bujarej chvilke som z momentalneho popudu napisal senior manazerke pre nase regionalne budovy ako Drazdany, Tuebingen ci Zeneva. Otvorili prave tri dalsie mesta, teda uz su dlhsie otvorene, ale teraz tam hladame ludi, moja pozicia, splnam job description do bodky. Manazerka sa pyta ci chcem ist do Hamburgu, Frankfurtu alebo rozbiehat Vieden. A ja teda, ze to Rakusko by bolo super, aj Graz mi prifaria ehm. Ale ak sa teda nic nepoj*be, budem si snad moct dat tento rok punc na vianocnych trhoch vo Viedni.
*(fingers crossed)

Akoze haluz, zacali to fakt s mojim managerom riesit az na regionalnej urovni. Ten sa netesi, nerad vidi ze sa team rozpada, a on ma nahiroval pred skoro 2 rokmi a teraz "zdrham". Minuly tyzden skoncila aj moja recepcna, moj prvy poddany aka direct report. Prechadza k nasmu klientovi, vtipne. Aj to bol isto podvedome impulz pre mna na otvorenie interneho career toolu. A mam pocit, ze by som mal byt blizsie k domovine, obzvlast v tychto casoch.

Prvy den som sa na tu myslienku celkom namotal, uz som sa videl v tom office kusok od Spanische Hofreitschule, aj byt s balkonom vedla Kaertnerstrasse som nasiel na prenajom, za taku cenu ako platim tu za tento byticek ehm. Vcera som mal prvy videocall s mojou buducou manazerkou, ona fesi blondyna, co robila pre same fashion houses, ako Prada, Hermes a Armani, ja na homeoffice so zapalom stredneho ucha v trojdnovom tricku. Ale prijemny pokec, vyzera mladsie ako na badge fotke :) Dnes ma trochu dobehla realita a mam zmiesane pocity z dalsieho stahovania, hladania najmu vof Wien, noveho officu, novych ludi. Teraz som sa konecne zabyval v tomto apartmente, aj Berlin sa znovu otvara, aj 3 matche som dnes mal. Aj prachov mam zjavne dost, aj ten bike stoji oprety o krabice od sneakers. Na keru p*cu vymyslam zase...

Morgen zusammen,

Od posledneho blogu presli skoro tri mesiace, aj prve vyrocie v Berlincoku som oslavil. Ta pozitivita, ktoru citit z minuleho postu, ma uz davno zase opustila. Som spaet v berlinskej sedi, nielen co sa tyka pocasia. Jesen bola sice pekna, ale ani tento rok som si ju poriadne neuzil, musel som prestahovat dva byty (sukromne)a jedno poschodie v office (pracovne).

Bol som tym padom parkrat na Slovensku. Prvykrat v septembri, na pohrebe. Smutny pribeh s uz dlho ocakavanym koncom. Po troch rokoch nepritomnosti som sa tak jedno utorkove rano, po 9-hodinovej ceste v autobuse, ocitol v rodnom meste. Bolo to kratke a intenzivne ako vzdy. Posledna rozlucka bola dostojna, akurat farar trochu trepal. Prvykrat od pohrebu prveho stareho otca pred 20 rokmi, sme nieco taketo absolvovali ako rodina, a zaobislo sa to bez velkych incidentov. Niektorych rodinnych prislusnikov som nevidel aj 15 rokov, z deti sa stali mladi muzi a zeny, ujovia zosediveli a este viac poplesateli. Aspon si mozem byt isty svojim osudom, geny nezapriem, ked som si nas tak obzeral. Neboheho si budem pamaetat ako sikovneho, vitalneho a rozumneho cloveka, vecer som na jeho pocest vypil par rumov v “mojom meste”. Surealne.

Na druhy den som utekal do Bratisky, kde som mal obhliadku so zaujemkynou o kupu mojho bytu. Matka s dcerou, chcem povedat ze v mojom veku, ale je o 10 rokov mladsia, dcera ofc ehm. Vysvitlo, ze je to kamoska mojej znamej, a tak sme uz len dohodli cenu, s ktorou som bol ok, aj ked som dufal o par tisic viac, a zapocali zdlhavy proces prevodu vlastnickeho prava. V skratke, dva a pol mesiaca neskor, byt je odovzdany, zmluvy davno podpisane, moja hypo splatena, dokonca aj list vlastnictva pozmeneny, cerstvo vymalovany byt uz ponukaju na prenajom, a ja som stale nevidel ani cent. Cakam kym kataster vymaze zalozne pravo z elvecka, mj, snad sa to tento tyzden konecne uzavrie.


Okrem podpisu kupnej zmluvy o 2 tyzdne neskor som bol na rodnej hrude uz len raz - vystahovat a odovzdat byt. Robil som co sa dalo, bolo to velke peklo pretriedit 15 rokov papierov, handier, starych susov a blbosti, ktore clovek nazbiera. Zaobislo sa to bez velkej nostalgie a spomienok, mal som na to 3 dni a pol gramu. Niekolko tasiek handier a lajstier skoncilo pri alebo v kosi, nieco som daroval dalej, nieco som tam nechal. 
Samostatna kapitola bola transport platni a gramcov. Traja ludia, dve auta a niekolko tisic schodov neskor, a moja zbierka je na nejaky cas v dobrych rukach. Zvysok osobnych veci som natrepal do kufra kamosovho auta a odviezli sme to sem. Hned dalsi den som totiz odovzdal stary berlinsky apartment a stahoval posledne veci do noveho. Ako vravim peklo. Nastastie je nove byvanie asi 200m od toho byvaleho, najblizsi rok sa nejdem nikam stahovat. Zvykam si zase na staronovu cestu do prace, tvrdu postel, novy vyhlad, ine zvuky a ruchy, ci appku na pranie v pracovni.

Stres poslednych tyzdnov sa podpisal aj pod moj vykon v praci, tento tyzden som sa proste nechal vypisat, bo mi uz bolo fyzicky zle, ked som sa ocitol za pracovnym stolom. Moj manager urcite nebol nadseny, ked som na poslednu chvilu, utorok rano, poslal out of the office email. Na tento tyzden bolo naplanovanych vela meetingov a workshopov, kde som mal byt aj ja. Dal som prednost mentalnemu zdraviu, zatiahol brdzu a snazim sa oddychovat. Mozog, vsak nevypnem, idem zacat meditovat asi, to by mohlo pomoct. Zajtra je pondelok, tesim sa.

Snazim sa veci vnimat pozitivne a verit, ze cela tato faza a tento rok, konci a veci sa pohnu lepsim smerom. Ono sa to aj pomaly deje, ale klasicky chcem vsetko zo dna na den. Work bude aj nadalej priekak, tak to je, ale mozno dostanem aspon dake zvysenie platu. S lacnejsim byvanim a bez par vydavkov spojenych so starym bytom, by sa mi aj financne malo ulavit (pozri goals nizsie). Uz teraz vsak viem, ze prachy mi len umoznia nahradzat prazdnotu novymi teniskami a oblecenim. A po roku abstinencie od nakupov, mi to uz neprinasa radost z novych veci co kedysi. Co je ofc dobre, vraj si mam najst nieco, comu by som sa venoval s takou laskou ako predtym hudbe, tak browsim novy fotak. Ehm, bludny kruh.

K socialnemu zivotu asi tolko, ze happy hours s kolegami su stale spolocenskou udalostou mesiaca. Na oktobrovom evente som po dlhej dobe stretol Leti, mal som mega grumpy naladu a bol na odchode ked dosla. Aspon som mal dovod ostat a mohol sa s niekym normalnym porozpravat. Cely team si myslel, ze mam rande, este aj moj manager nas prisiel skontrolovat, s kym ze to pijem pivo. Geruechtekueche riadne vrela. Moja depresia v ten den a vsetky dalsie dni potom, vsak pramenila hlavne z toho, ze moj skutocny date v poslednej chvili zrusil.

tbc

Seid gegrüßt Freunde!

Leto mame za nami. Za seba mozem povedat, ze konecne. Posledne dni horucav a o tyzden uz ma byt prijemnych 20 stupnov. Snad sa prestanem konecne potit. Tesim sa na jesen v Berlino, je tu pekne.
Ako citite z vyssie uvedeneho, na navrat pomyslam uz len v suvislosti so stahovanim zvysnych veci a predajom bytu.
*(Ak by mal niekto zaujem o 1,5i byt v Unitase, BA, kludne posta pre viac details..)

Niezeby sa vela zmenilo od minula, to ani nahodou, ale aspon som sa rozhodol zotrvat a skusat dalej.
Na Slovensku ma vela veci a ludi nedrzalo ani predtym, a po tom vsetkom, cim som si tu uz presiel by to bol velky krok spaet. A tak silne zvazujem ciele do buducna. Za poslednych 10 mesiacov! nemam velmi vela za sebou okrem toho, ze som sa prestahoval a "odvedenej prace" vo worku. Peknych spomienok je malo.

Mal som narodeniny minuly tyzden, 37 mi pride uz vela a v tomto meste sa citim casto stary. Fakt som sa mal prestahovat uz pred 10 rokmi, alebo omladnut lol. Mat znova dakych 28 a tento work - mam sa tu ako kral. Nesralo by ma to, nebyt zvaacsujucej sa plesiny a brucha. Pre ilustraciu: mame recepcnu co je rocnik 2000! *(som rad ze nie je mojou priamou podriadenou, bo omg, z Venezuely je btw)

S narodeninami sa mi spaja vzdy koniec leta a zvycajna nasledna depresia zo zivota a tak si uz niekolko tyzdnov kladiem povestnu otazku - Where the F are you actually going? What's the plan now?
A kedze vo worku sa bez planovania nezaobidem, a doterajsi plan A nefungoval podla predstav, nacim pristupit k planu B.
*(plan A = nejako bude).

**plan B

Minule sme s kamoskou zhodnotili, ze v akej divnej predstave ziju mnohi nasi znami, ze Berlin je raj a je to tu vsetko ppc proste. A pritom je to tu skoro take iste ako vsade, same shit, different city. Ludia, emocie, smrad a hluk, velke mesto. Ale ma zvlastne caro, a uplne chapem vsetky tie zvlhnute 19tky, ktore sa sem hrnu a na profile maju klasicke "I <3 techno". Aj vsetkych ostatnych viac ci menej normalnych ludi, ktorych sem zaviedli ine okolnosti. Nejako som vzdy som tusil, ze cast zivota prezijem tu. A hoci plan A v konecnom dosledku nefungoval, bez neho by som tu nebol a hoci su tu stale ups n downs, a bolo aj zle, a malo dobre, som vdacny za plancok, ktory ma sem doviedol.

Having said that, a kedze mam v horoskope, aby som vizualizoval svoje ciele a predstavy, here it is ladies and gentlemen, without further ado, I give you the one and only, changeable and possibly due to fail anyway, plan B.

(Trojrocnica to bude, len aby som sa necitil pod velkym tlakom a mal cas na realizovanie jednotlivych bodov)

Chcem si dat dokopy zdravie. Cim rychlejsie ten svet a cas bezi, tym viac mam pocit, ze tu chcem byt dlhsie. A celkom som si ho oblubil ten moj zivot, betara jedneho. A tak by som rad v 40tke bol v stave, aby som dalsich 30 rokov prezil bez vaznych zdravotnych problemov. 80tku nedam ale mozem to skusit, ved aj vyvoj mediciny ide dopredu, tak snad.

Chcem sa posunut vyssie vo worku, o jeden, mozno dva stupienky. Mat "svoju" budovu, svoj team ludi, byt viac sam sebe panom a nemat tolko ludi uz nad sebou. Mame novych managerov, a teda lepsie mi bolo, ked som nevedel co skor, ale mal som aspon kontrolu a prehlad. Novi managerkovia ale vzdy vsetko vedia lepsie, a tak znovuobjavujeme koleso. O worku som dnes pisat nechcel, avsak zistil som, ze mam nejake profesne ambicie (haluz) a ze aj tu treba plan na ich splnenie. Navyse mi to otvori nove pracovne trhy a dufam, ze ma to pripravi na zalozenie niecoho vlastneho jedneho dna.

Chcem sa dat do financneho kludu, co je celkom akutny ciel. Ale snad uz aj in progress. Dnes mi dokonca odpisali z jednej realitky, co otvara podobny apartment building, ako ten kde byvam teraz. Najlepsie je, ze je to asi 50m odo mna, je to fungl nove a cena by mohla byt nizsia. Buduci tyzden idem na obhliadku. A teda ako som avizoval, predavam aj byt v BA, nie je na co cakat. Nechce sa mi to prenajimat, svoj ucel toho casu splnil, zil som tam 5 rokov, ale nikdy som si ho nechcel nechat. Tak snad aj daka financna rezerva znova bude, pripadne kupim byt tu.

Chcem si konecne spravit vodicak a asi si chcem kupit motorku. Je to uz mid-live crisis?!
Je to velmi zvlastny a cerstvy ciel a trochu sa bojim, aby to neskoncilo ako ked som zacal s longboardingom.
*(sleduj Kupim/Predam ci ju nepredavam o taky rok ehm).
Paci sa mi idea, ze po praci vysadnem a odveziem sa k jazeru alebo niekde do lesa ci len tak sa budem vozit nocnym Berlinom. Na miestne pomery velmi prakticke riesenie dopravneho prostriedku.
Chcel by som na naj prejst Europu, a mozno aj dalej. Treba si davat riadne ciele ved!.

A chcem si kupit tiny house alebo prerobit kontajner, mat vlastny glamping hotel, zalozit youtube kanal o sustainable living a ked budem stary napisat knihu. Aj ked to uz len budem diktovat nejakej Siri. Preco nie.
Zajtra idem na pivo, bola vyplata v pondelok a musim sa uz socializovat aj s inymi ludmi.

Work je tazoba posledne tyzdne. Moj manager je uz 2.5 mesiaca PN a tak robim proste vsetko.
Nie vsetko ofc, a stale odidem o 5tej domov k speku a v tomto teple k pivu, i to len preto aby som si zachoval pocit volneho casu aka work/life balance a aby mi z tej roboty nepreplo. Aj tak nasleduju hodiny - krasny nemecky vyraz "Kopfkino" - o tom co som dojebal alebo mohol spravit inak, alebo len rozmyslanie co vsetko nesmiem zabudnut, resp spravit.

Zistil som ze cim je horsie tym menej sa bavim s ludmi, co je v mojom jobe trochu problem, ale mame firemny chat chvalabohu.
Dnes trvalo presne 3,5 hodiny a asi 2 emaily, aby som sa psychicky citil tak ako na konci minuleho tyzdna. Ale uhral som to dako. Aj zajtra to dako uhram, a potom dalsi tyzden znova, potom neviem. Potom mam 2 tyzdne dovolenky a dokonca idem na SK, prvykrat od odchodu. Mam z toho zmiesane pocity.

Inak si clovek, a Slovak ozvlastm imho, zvykne aj na to zle, vsak sme historicky boli vzdy dobri poddani. Medzicasom su veci po starom ale inak a dalej, nazvime to tak. Proste som si zvykol, ze nemam vecne prachy a ze ludia na mna divne pozeraju ked im vravim kolko platim za najom, alebo ze nemam bvg kartu (stale neopla). Kluby mi stale nechybaju, hudba a priatelia na SK trochu. Ale aj tu uz mam par blizsich ludi, to je fajn. People make the world go round.

Urcite by som tu uz nebol nebyt nasho teamu. Niezeby sme travili mrte casu po worku spolu, ale su to dobri ludia a makaju a som stale prekvapeny ako rychlo ma prijali. Tento tyzden mame teamove rooftop bbq, aj mame 3 novych ludi, treba ich trochu zaclenit a odreagovat sa v tazkych casoch.

Aj inych Slovakov som spoznal, dokonca na navsteve som bol, a v inej stvrti a vobec fit to bolo. Z recepcnej v nasej budove sa vyklula Ceska. Uz jej tazko padne hovorit cesky po 14 rokoch co je tu, a tak sa bavime na cigarete po nemecky. A stal sa z nej moj novy regular kontakt, vysvitlo ze polka budovy huli (co-working space, duh) a ze ma kamosov s dobrymi vecea, tak mi raz za 2 tyzdne poda velku obalku.
V robote mam aj dalsiu novu kamosku, holku co presla z bratislavskeho Amazonu, mala zlata Spanielka. Chodime na obedy alebo si po worku dame pivo z "community" chladnicky. Aj mojho cernoska som nedavno stretol na Schlesi, ked som narychlo potreboval preklenit, vraj bol 2 mesiace doma v Afrike, a ze tiez po starom.

Ani neviem ako presli tie mesiace, a prejde leto a par tyzdnov a bude to rok. Stale haluzim, ze dalej tento najom uz nechcem proste platit a vratim sa na SK. Ale viac dufam, ze najdem iny byt alebo dostanem viac prachov vo worku a bude dobre, ehm lepsie..

Treba verit. Ako raz napisala pred vela rokmi blizka osoba:
vsetko je, ako ma byt.
vsetko bude.
vsetko.

Zatial takto, kym zvladnem napisat novy update.

Vsetko je o ludoch.

Hay,

najvyssi cas na maly update.
Aj som ho zacal pisat uz minuly tyzden, aj som ho sajvol, ale asi prilis dobre ukryl, kedze ho neviem najst. Urcite nejake sfajcene vylevy a depresia z worku. Veru, prisiel na psa mraz a stacil jeden projekt, aby som stratil iluzie o tom, ako dobre mi to ide, a ako som spokojny v novej praci. Konci piaty mesiac, a optimisticky som si myslel, ze vsetko je v klidku. Jeden short notice projektik, a par neskorych reakcii, zaneprazdneny manager (doslova distracted) a fail bol na svete. Kedze sracka pada zhora, skoncila na mne cela exekutiva, a velmi som neveril, ze to dame. Ale to najhorsie je snad za nami, doladit milion detailov a prezijem aj to. Karavana ide dalej... Nemozem povedat, ze nerozmyslam nad povysenim, ale asi by to bol precedens v teame.

Potrebujem proste viac prachov, predlzil som totiz tento drahy najom do oktobra, tj dokopy rok. Nedalo sa inak. Onehda som hladal iny byt aby som mohol k 1.maju stahovat. To vis.
Odhliadnuc od aktualneho vyhypovaneho berlinskeho realitneho trhu a vyhrotenym cenam, som nasiel par bytov na webe, ktore sa mi pacili a mohli by pre mna fungovat. Na asi 10 inzeratov som poslal email ci spravu, ze mam zaujem o prehliadku, resp rovno najom. Tie najkrajsie byty zmizli do 2 hodin, nahodia to o 12tej, vecer to tam isto nebude. Dostal som dve pozvanky na obhliadku, zvycajne s datumom v ten den a casom o 15:00. Aj keby som mal akokolvek flexibilny work, normalny pracujuci single clovek sa realne nema ako sa dostavit. Ak mas partnerku/a mozes aspon poslat ju/jeho.

Na jeden dotaz, asi preto ze som pouzil pracovny email (@amazon.com), mi prisla odpoved, ze majitelka je teraz v Londyne a ze zo zdravotnych dovodov nemoze prist. Ale poriesi to tuto firma co mi to cele zabezpeci. Musim zial zaplatit 2 mesacne najmy ako kauciu a az potom mi poslu kluce. A ked sa mi nebude pacit do 3 dni mozem kluce vratit a oni mi vratia prachy. Aj najomnu zmluvu poslala aj bankove info, vsetko. Nejako mi to nedalo a kedze firma, ktora to mala obstarat (akoze velky portal co prenajima byty - nieco na spospob airbnb) vyzerala byt realna, zavolal som na customer service, ci tam maju take property resp ci mi poslali najomnu zmluvu. Ofc nic podobne u seba v systeme nevideli a na moj email, kde som dievku prosil o property ID uz som odpoved nedostal.

To uz sa zacali klasicke sracky v praci, nemal som nervy dalej hladat a tak som len predlzil tam kde som. Netesi to moj ucet, a mna uz vobec. Uz je pekne, uz chcem ist na sobotny brunch alebo pozvat dievku na drink *(flasu). Posledna vyplata bola velmi natesno, par dni meskala nova a uz bolo zle. Tak som zacal uvazovat, ze predam chatu co som podelil pred par rokmi, teda jej polovicu, kedze vysvitlo, ze moj otec je tiez spolumajitelom. To bude este len story, nevideli sme sa 3 roky a nebyt tohto asi by sme sa nevideli, nepoculi, nepisali aj dlhsie. Uz vidim ako nas to zblizi (sarkazmus). Pravdepodobne nebude aj tak chciet predat, kedze danu chatu v Tatrach postavil vlastnymi rukami s jeho otcom. Bonding jak svina. Anyway...

Vzdy som mal pocit, ze v mojom zivote funguje rovnovaha. Raz je dobry job, ale nemam prachy. Inokedy su prachy, ale job stoji za hovno. Dalsia hodnota je laska, sex ale aj byvanie a rodina. Len jedna oblast/hodnota moze byt super, ostatne su priemer ak rovno nestoja za picu. V lepsom pripade su mesiace ci roky, ked je vsetko akurat, len tej lasky nebolo nikdy dost. Ani teraz nestoji za rec. Bonus tomu dala Sona (recepcna, ale nie z nasej firmy, s ktorou fajcime pred budovou), ked sa ma spytala ci mam partnera. Musel som vysvetlit, ze nie a ked tak by som chcel partnerku. Asi by som mal nosit menej ruzovej, ehm, ale odvtedy som mnou flirtuje. V office je zopar dievcin, co sa aj pekne pousmievaju, aj sa obzriem, ale zvycajne zadane, zasnubene alebo prilis vysoko vo firme.

Snazim sa socializovat aj mimo prace, uz som bol na obed s id scully a checkol aj par dalsich ludi, co sa ocitli v Berline, ci uz len na par hodin alebo na tyzdnov. Este mam resty, viem Berlin kybca crew, leto to isti. Boli sme aj na dalsom kole coctailov, tentokrat som to mal ja zo spandau domov daleko, ale uzil si piatkove metro ked uz nim chodim tak malo. Celkovo rozsirujem pomalicky pole posobnosti. Vraj kolegyna pracuje na tom, aby sme dostali mesacnik ako benefit z worku. To by radikalne zvysilo moju mobilitu vramci Berlincoka. Je tu inak pekne, vsetko kvitne, skoda ze nemam daky fotak, na phone ma to nebavi.

Nabend!

v duchu hesla "najhorsia choroba u muzov je soplik" som si zobral dalsie 2 dni dovolenku a cakaju ma prijemne marodne dni, ked nebudem musiet mysliet na robotu, dufam. Viem, ze budem, ale to je postoj, ktory som tu zaujal voci praci (vid post nizsie) a zacinam sa s tym celkom vyrovnavat. Mal som dnes 90 days review s mojim managerom, vsetko je v poriadku, na par veciach ofc este budeme pracovat, ale je sehr zufrieden. Klop klop, snad aj ostane.

Hoci som prave nachladnuty ako svina (aka soplik), a uz tyzdne ma bolia zuby (buduci tyzden vyberaju osmicky juch) tak s dlhsim dnom, vyssimi teplotami a celkovo prijemnym pocasim, aj dusa pookriala.
Things are going up, aj sneakers som si doprial (super cheap), dnes dokonca znenazdajky pipla vyplata, tak som aj 4 dosky po polroku objednal. World order restored. Uz ostava preskumat len asi 35 klubov z bucketlistu a najst si ten svoj, spolocnost peknych zien, a budem snad aj spoko.

Mali sme onehda dalsie kolo piatkovych koktailov, tentokrat na Mercedes Platz, co bolo super, lebo to mam blizko a po worku som doma stihol maleho speka a dal si prijemnu prechadzku k baru, kde sme sa mali stretnut. Ostatni meskali, tak som si haluzil na super duper ultra modern namesti. Pomedzi hluk z okolitych podnikov (aj obligatny burger grill "Hans im Glueck") sa miesal amplion oznamujuci navstevnikom Areny, ze vchody su otvorene. Vsade obrovske led panely a cele mi to pripominalo trochu Equilibrium. Asi len pre Touris, ti su tu vsade, a ked myslim vsade, tak aj na tej najhnusnejsej ulici, kde na teba miestna babka zazera, ked stojis a cakas na niekoho.
Vecer nesiel az tak smooth ako minule, jemne pozmenene zenske osadenstvo *(no offense intended - dlha, siroka a bystrozraka), ale nevadilo, bolo to fajn. Popili sme drinky a o 11 to rozpustili. S Christianom este dali speka bo sme mali kus cesty spolocny a ukazal mi dalsie kluby, ktore mam par sto metrov od bytu. Asi predlzim ten najom, nemam nervy na hladanie ineho bytu nasledujuce mesiace, je to tu peklo (dnes som dostal aspon odpoved na moj mail, ofc zamietavu), navyse v lete moj kiez riadne ozije, co by som chcel zazit, kym sa prestahujem niekam do Marzahnu.

Zacinam totiz mat rad moj hood (Kiez). Sobotne a nedelne kostolne zvony, spaeti cez ulicu, kde kupujem len cigy a papieriky, a cestu do roboty popri riecke, skoro ako v Amstri. V pondelok som dosiel od doktorky uz poobede, krasne svietilo slnko, bol asi treti pekny den, a ja som si vychutnaval zapadajuce slnko a meniace sa svetlo az po mesiacom oziarenu noc. A vidno tu hviezdy, asi nemaju Slovnaft.

Aj s jedlom som sa skamaratil. V piatok mame nedaleko worku streetfood corner, ale davam si tam "cinu" (vela za lacno ofc), bo hamburger bol sice fajn, ale som rozmaznany roxorom a na veganske sendvice som este nedozrel. I ked musim povedat, ze som zatial asi zjedol najviac salatov na obed v zivote za tie 3 mesiace. Ani zavrete obchody v nedelu uz nevadia. Vytvoril som si totiz decentnu vikendovu rutinu. Vstavam skoro, idem do pivnice kde o 7 nikto nie je a ja v klude mozem dat prat spinave pradlo a potom idem do obchodu, bo je tam najmenej ludi a najvaecsi klud a nakupim na cely vikend. Sobotu mam cheat day, takze si doprajem pomarancovy alebo granatovy dzus, a ranajky s cerstvym pecivom. Napriek tomu, ze sme vo Wurstlande mi najviac chyba slovenska domaca klobasa a tenko nakrajana prazska sunka, moja nova fav salama je tak talianska mortadella.

Cez vikend som navstivil novy kontakt, cez kamarata kamaratov, s odporucaniami, vraj topka. No zazitok to bol, ale nabuduce si tu cestu do Neukoelnu dvakrat rozmyslim a lepsie naplanujem, bo dohodnut sa s pani (proper cat lady dealing shit vole) bolo na dlho. Ale aspon som ju checkol, nakupil, previezol sa zase metrom a videl kusok iny Berlin ako ten co poznam. Kedze mam dovolenku a nie PNku pojdem aj zajtra daco nove pozriet ma byt pekne...

SNR!

Nikdy som nemal velke profesne ambicie ani ujasnene predstavy o kariere, okrem nemciny a anglictiny som skutocne nikdy nic nevedel, napriek tomu som sa nejako premotal rozlicnymi jobmi. Za poslednych 14 rokov som vystriedal niekolko pozicii - niektore lepsie, ine horsie, na dlho aj kratko. Nikdy som vsak nemal tak eminentny zaujem na tom, aby som dany job robil co najlepsie ako prave tu. Asi tym, ze sa inak nemam o co velmi opriet, alebo proste nastal cas v mojom zivote sa venovat aj realnej kariere a nie stiepit energiu na viac stran. Zabudni na dvojity zivot DJa a radoveho zamestnanca zaroven, tu je to 100% work zatial.

Jeden piatok sa stalo, ze som asi po mesiac zapol reprak a pustil si youtube playlist. Dobre mi padla hudba, bol to tazky tyzden a ak som niekedy bol blizko myslienke sa vratit na Slovenko tak to bolo vtedy. Po speku a par trackoch som to samozrejme zavrhol, sance mojho navratu sa znizuju kazdym citanim slovenskych news. Nemecko zdaleka nie je ziadna vyhra a zivot je pica aj tu, ale to radsej budem hladat job v Dojclande, ked uz mam to ich skvele danove identifikacne cislo, co kazdy nemec dostava pri narodeni (true story). Caka ma aj prve danove priznanie, kedze tu to za teba zamestnavatel neurobi. Tesim sa.

Moj socialny zivot je nulovy, ak neratam pracovne prostredie. *(Sorry Berlin Kybca crew, ozvem sa casom a budem sa kajat neskor .. smupri) Casto si pripadam ako na vyske, tyzdenny budget, z ktoreho mam cestovavat, jest a pit a fajcit. Dufam, ze tento tyzden pipne vyplata, ostalo mi asi 30e. A to mam vraj na vychodoberlinske pomery nadstandardny prijem predpokladam, v "zapadnom" berline su vraj platy vyssie, bolo mi povedane. Ze toto este existuje po 28 rokoch od padu muru. Nic to nemeni na fakte, ze si budem musiet hladat novy byt ak tu chcem normalne fungovat a nielen prezivat. Jar musi uz byt spoko.

Rano idem do worku, som tam do 17-18 pridem dom, dam si speka a veceru a odpadnem do postele. Vdaka rozpoctu co mam, 99% casu sedim doma, ziadny exploring ci kluby. Cez wknd si vybehnem k schlesisches tor kupit od cernoskov dake fajcenie, uz mam aj svojho oblubeneho, co ma zdravi. Dnes mi dal za 20cku, inak beriem za 40 nejaku 1/8ounce asi, juch.
December sme mali dake vianocne akcie z firmy takze aspon decent socializacia tam, ale inak ignorujem vaecsinu pozvani a navrhov na stretko. *(Sorry Berlin Kybca crew) To be honest, stale nemam BVG (sa mi neopla) a 5.60 za cestu hore dole sa mi nechce davat - to je totiz moj budget na obed. Ked vidim kolko mojich znamych tu je vlastne (len sa divim kto vsetko uz tu byva) a kolko akcii sa deje, a ja nemam prachy ani vstupne ci drinky, som len trpezlivy a dufam v lepsie zajtrajsky.

Moji kolegovia su v soku ze ja ako DJ som tu este nebol v klube, ale nemam 100+ na vecer len kvoli tomu, aby som bol v klube a "videl" to. Stacia mi tie typy co vychadzaju z Tresoru napr svrtok rano ked ja idem do prace. Nein Danke. Asi som zostarol. Navyse ako to sledujem, kazdy dobry music act ci DJ tu je aspon raz za rok, nechce sa mi hrotit nejaky Berghain a spol, na vsetko bude cas ked budem viac v klude financne a pracovne. V marci bude jeden koncert, na ktory sa chystam bo typek je z Libie a po x rokoch koncertuje akurat v Parizi, Londyne a Berline. (edit - vypredane ehm).

Som az mimo normalne z toho "techna" a co to tu obsahuje. Z SK som odchadzal presyteny barov a klubov a zivota s tym spojeneho, ironiou je ze som ako DJ prisiel do Berlina a nechcem byt DJ (ako karieru, na rozdiel od stoviek inych).
Hudba ako priorita klesla niekde do pivnice. Mali sme v piatok "Great Gatsby" party, klub vedla Hiltonu v Stadtmitte, open bar a free food, moja najvaecsia obava nebola ako vyriesim kostym s mojim budgetom, (bolo mi naznacene ze to je mandatory ak chcem ist), ale aka bude hudobna selekcia. Pri predstave 8+ hodinoveho electroswingoveho nakladu sa mi obracal zaludok. A bolo to OK nakoniec, bol tam dobry liveact (pekna spevacka), aj velmi priemerni DJs. Mal som asi najlepsie jedlo za moj doterajsi pobyt, v tucnom klube obklopeny asi 300 Amazonakmi ohaknutych v smokingoch, alebo trickach (IT dept), s ciapkami, motylikmi a hosentraglami. Zistil som ze okrem tych asi 3 dievok co sa mi pacia na berlinskom "kampuse" dalsie nie su, zahral som si ruletu (o 22 otvorili hracsky salonik - top!) a prijemne pripiti o 1 vyrazil domov fajciac speka.
To je moj highlight poslednych tyzdnov.

Hallo an alle!

Presiel treti tyzden mojho pobytu v hlavnom meste Dojclandu. Vsetko zatial relativne v poriadku, coraz viac si zvykam na mesto aj ludi, bez rozmyslania odpovedam na otazky po nemecky a po dlhych rokoch sa pristihujem ako "myslim" v nemcine. Naopak coraz viac ma prekvapi, ked zo mna vyhrnke nieco po slovensky (zvycajne ked nadavam), niezeby som sa rozpraval sam so sebou, ale niekedy sa clovek prichyti ako ho zaskoci vlastny hlas. Okrem kolegov a predavaciek v obchode sa tu nemam velmi s kym rozpravat irl, socialny zivot zatial trochu trpi. Aj ked, vcera sme mali vianocne Amazon stretko so stanockami, puncom a wafflami. Jemne pripity som sa pred 9tou vybral domov, dal cestou este speka a uvazoval o nasom teame.
Pre cloveka zvonka, je zaujimave sledovat interne vztahy, nazory a spravanie voci sebe v ramci skupiny.
Uz viem, ktori clenovia teamu sa navzajom nemusia, mam aj z vlastneho pozorovania prehlad co im na sebe navzajom vadi a preco vlaste nevychadzaju, alebo sa len tvaria. Je nas dokopy skoro 15, od campus facility managera po nove recepcne, ktore len cumia kde sa ocitli.
Doteraz tazim z mojej predchadzajucej pozicie v tej istej firme, a pre moje zabehnutie je moj knowledge mega vyhodou, v podstate jedine coho sa obavam je, ze mam prvykrat byt people manager. Ale to sa podda, zacinam v malom budem mat len jednu, neskor mozno dve, recepcne a uvidime ako to pojde.
Moja podriadena (*ehm prvykrat nieco take povedat/napisat je celkom haluz) sa vola Vanessa a ma 21 rokov, je trochu drza a "opinionated", ale celkom dobre sa mi "cita" a viem, ze ona sa tesi, ze bude mat noveho managera (to viem od nasej kolegyne). Takze mame obaja enormny zaujem aby nas profesny vztah fungoval, co su celkom dobre vyhliadky pre dalsiu spolupracu. Inak ma frajera, nepije alkohol, byva myslim s mamou, do prace chodi autom a co sa tyka prace je sikovna aj ked trochu velkohuba, ofc not my type at all.
Moj manager je tento tyzden chory, takze sa ma ujala druha facility managerka Dalia (s/o Binary:)), veeelmi mila Egyptanka, imho nema ani 30, na kt som mal mini crush, ked som bol na sluzobke v BER v januari - zlata je no. Anyway, hned mi zadelila dake ulohy, nasla si cas so mnou dat hodinu Facility Managemnet 101, aj na 1-to-1 namiesto mojho priameho nadriadeneho. Vcera na kratkom team meetingu tesne predtym ako sme sli dole na dvor na varene a bratwurst oznamila ze z teamu odchadza. Skoda, aj ked mam pocit, ze tento job nesplnil jej ocakavania. Moj peer Richie, ktoreho poziciu v podstate preberam a ktory jej reportuje vobec nebol nadseny, ale pocul som aj opacne ohlasy o niekolko varenych vin neskor. Mne to moze byt jedno svojim sposobom a co pocuvam dostala ponuku co sa neodmieta, takze sa jej nedivim. Pre mna bol takou ponukou tento job.

Oh aby som sa vratil k tomu vianocnemu trhu pre amazonians, bolo to mile, nas team to vydrzal do konca, a bol posledny co odchadzal. Aj ked na SK by sa slo dalej a na druhy den by sme vsetci trpeli, Nemci sa poslusne rozisli domov a dnes sa vaecsina z nas nezastavila. Cele doobedie som mal meetingy a poobede riesil bezne operativne veci a snazil sa urobit si prehlad o aktualnych temach. Co vnimam ako plus je aj fakt, ze mnichovsky team reflektuje moju novy poziciu a mam pocit ze ich aj mrzi, ze si ma neukradli pre seba. Aj ked to rozhodovanie by nebolo tazke (BER by vyhral, aj kvoli teamu aj kvoli location).

Tento vikend sa konecne chystam do klubov, teda aspon jedneho - Prinz Charles a JAW Family zurka s Motor City Drum Ensemble. Pride mi to priam osudove tam ist, kedze poslednykrat som Danila stretol prave v Berline pred 4 rokmi, ked sme s chlapcami kalili v about.blank. Dojde aj David Paradiso, ten hra v sobotu v Grieesmuehle, co je denny zur - toto musim este vychytat ako funguje, bo inak ako na drogach si to neviem velmi predstavit :D. Sobotu su inak asi tak 3 zury kde by som sa chcel ocitnut, ale najzaujimavsie sa javi Tresor, ktory mam "za rohom" a Chaos in CBD. Pride mi komicke sledovat teraz bratislavsku scenu (no real offense, just funny).
Inak zijem bez hudby, obcas si doma pustim daco z youtubu, ale inak tato predtym tak nevyhnutna sucast mojho zivota ustupila do uzadia. A kedze gramce som nechal este zatial v BA, vidim to na niekolkomesacnu pauzu od hrania, uprimne ani do tych klubov sa mi nechce, radsej si pojdem nakupit na vikend alebo posetrim na veci co budem musiet dokupit, bo ostali v BA. Na Slovensko sa velmi nechystam. mozno skocim na sviatky domov ale radsej by som usetril ten den-dva dovolenky a naklady na cestu a spravil si prve vianoce v berline. Ozvem sa ked by zmenil nazor ;)
K dalsim novym zisteniam patri, ze ocot tu davaju asi fakt vsade, kupil som si majonezu a je kysla, pice! Este trochu trpim pri obedoch, kedze som bol zvyknuty ist na obed mimo officu, co sa tu velmi nenosi, a realne davat kazdy den za lepsi obed 10e je neudrzatelne z financneho hladiska. Stale som si nic nekupil (funny fact - na black friday som sa trochu opustil a objednal si v strasnej zlave par veci - tucny nakup, mega deal, a vcera mi vratili peniaze bo nic z toho uz nemali na sklade) a tak som vlastne rad, bo som si zratal, ze tych prachov je dako pomenej ako som myslel. Ale zatial zvladam, uvidime dokedy, a kolko rozjebem tento wknd...

Na email co som poslal community managerke som nedostal odpoved, tak som ho dnes poslal znova, tiez viem byt trvrdohlavy. Iba sa uistujem ze si budem hladat iny byt o 5 mesiacov ked mi vyprsi tato najomna zmluva. Dnes som chcel dat prat, pre zmenu boli zase vsetky pracky plne, shocking.

Maly update takto po pondelku.

Cez vikend sa vela neudialo, akurat co sme v piatok sli na drinciky po praci. Par mojich kolegov ma na FB uzavretu skupinku kde sa dohaduju na drinciky, alebo chodia na arabske vecere a pod. Tomu sa hovori team spirit :) Nejako usudili ze mam ist s nimi, takze sme sa v piatok po praci ocitli v Molotow cocktail bar v Kreuzbergu, v samom srdci na Oranienstrasse. Sli sme s kolegynami Uberom, pre ne prvykrat tak mali zazitok. Boli sme vsetci skoro do 6 v praci a mali toho plne zuby, rychly presun k alkoholu bol esencialny. Happy hour, all coctails 5e, fajciar, a dobra hudba co si tam mixoval popri miesani drinkov postarsi barman v inak prazdnom podniku.
Po uvodnej hodinke otazkovej palby podporovanej rychlym tempom drinkov, sa vsetci uvolnili a zacali sme dobre bavit, v ramci normy na to ze sa fakticky nepozname. Ale v kazdom pripade uspesny vecer, cosi po 11tej som bol doma aj s nakupom, kedze som to mal lucusnych 15min peso domov! A Monarch bar kde hra tento vikend Eddy Rammich je tam niekde tiez.

Inak som ofc nezvladol ziadnu dalsiu socializaciu pocas vikendu a v sobotu siel rychlo pred obedom nakupit, zistil som totiz ze nemci nakupuju v sobotu podvecer az vecer - proste je to potom peklo. Zaujimave je pozorovat tie turecke tetusky trepat sa s ikea taskou plastovych flias k vratnemu automatu cez cele Edeka (* siet potravin, a ano mau vratne plastove flase - recyklacia tu nabera ine rozmery).
A kedze v nedelu je 90% obchodov zavretych celkom chapem to nacasovanie nakupov na sobotu vecer.
Aby som sa prevertral v nedelu vydal som sa na Ostbahnhof, kedze tam maju potraviny otvorene aj v nedelu a ja to ehm ledva 15min. Hned tam zacina East Side Gallery, ale dal som asi prvych 50 a otocil sa bo bola kosa a ja nachladnuty. Ostbahnhof celkom sureal, kedze okrem bezdomovcov tam boli asi vsetci starsi zberatelia vsetkeho a naruzivo sa tam handlovalo. Od pohladnic po memorabilie.

Jednym z cielov vikendu bolo oprat spinave pradlo. Kedze sme "apartment house" mame pracky v pracovni.
Bol som tam 4x cez vikend ani raz som netrafil volnu co len jednu, je ich tam asi 7.
Dnes som to rychlo po prichode z worku ocheckoval a tak chodim kazdu hodku a pol do pivnice checkovat ci uz dopralo, resp prave cakam kym skonci susicka, pre chlapca z vychodnej europy celkom haluz :)
Dnes som stravil cely den v "mojej" budove - BER18. Oberwallstrasse, oldskul centrum, pekne popri kanali rano do prace. Husta postindustrialna budova s zeleznymi tramami a presklenymi poschodiami (je to tazke vysvetlit - https://www.rent24.com/en/locations/berlin/oberwallstrasse-6/ , Amazon ma 2 poschodia) a zajtra idem zdobit stromcek a vesat vianocne dekoracie, ehm ehm.

PS - Any tips co mam kupit aby to odchlpilo oblecko v ten susicke? Nie je na to taka "handra"?

Caute caute,

hlasim, ze mam za sebou prvy tyzden v tomto "cool" meste. Cool je v uvodzovkach lebo taky je zivot.
Berlin je ocarujuci, svojsky, uleteny ale aj konzervativny, individualisticky a masovy zaroven.

Rano sa zobudite a pozerate do oblokov oproti, kde sa dobre situovana rodinka pripravuje na odchod do prace, skolky a pod. O 50m dalej cestou do prace prekracujete bezdomovcov ktori si natiahli spacaky skoro do prostredku chodnika a zababuseny spia, kedze su tam kazde rano tipujem ze je to ich spaci flek.
Mate tu lacne potraviny v obchodoch ale ist sa najest na obed (zabudnite na slovenske menucka do 5e! boze ako mi chybaju..) je otazka 12e a to sedite vo foodcourte. Ale zase mate aj mega kebaby ci currywurst za asi 4 niekedy aj s drincikom. Sorry ze riesim ako prve prachy ale to je zatial pre mna najvaecsia tema a obava. Ako som zistil skoro liter za prenajom je aj na berlinske pomery vela, a ked uz tak je to 3izbovy byt a nie tato ledva 30m2 velka kobka. Ale to je cena za relativne bezproblemove vyriesenia byvania na dialku. Vsetky dosky a kopec kicks som ale musel nechat doma, co mojmu "najomnikovi" prinieslo nezelane prekvapenie. To je ale ina story.

Pokracujme, resp zacnime tym byvanim - byvam na Koepernickerstrasse, ktora ma asi 2 kilometre, ofiko som este Berlin Mitte, ale opacny koniec KS je myslim Fhein. Je to celkom pekna budova, v podla mna mega stvrti, aj ked som tu bol len na par prechadzkach a od exploringu to ma daleko. Ale dojde casom aj na to. Obrovskou vyhodou a dovodom preco som ten byt bral bolo ze si tu viem nahlasit pobyt a do prace to mam cca 25min peskom, ako z racka na kollarko. Takze chodim pesi, a kurva ze som nachodeny, lebo ani v robote velmi nesedim. Anyway, byt je zariadeny a nie skaredo, ale uz citit ze sa tu ludia striedaju - kazdy najomnik je tu min na 6 mesiacov, a v dome mame vlastnu community managerku - velmi peknu a sympaticku Patty (z BUD cez Londyn do BER), a byva tu aktualne 42 narodnosti.
Vraj mavaju aj dake spolocne pivka ale este som nedostal invite. Ktovie ako by boli prijemni, kedze som v nedelu o pol10 vecer spustil poziarny alarm, ehm nechtiac ofc, a nastastie nie je napojeny na poziarnikov takze zasah sa nekonal, ale dobrych 5 min mi tu hucal ten hlupy detektor kym neprisla Patty a nevypla to. Ako bolo by to vtipne keby som skoro nedostal infakrt a nebol hluchy este 10 min.
A nie nefajcil som speka za kompom, ale zohrieval veceru :D
Jedlo je zaujimava kapitola. Strasne sa chcem dobre stravovat, ale uz vidim ze v tejto mojej pidikuchynke nieco uvarit (bez poziarneho alarmu) bude trochu pain. Vcera som sa prvykrat dobre najedol, resp jedol dobre cely den. Na obed som vychytal gulas z ruskeho bistra oproti robote (so superskym salatikom a stuchanymi zemiakmi), a na veceru skusil "instantnu" tom yum z miestnych potravin. Mega bola - cerstva zelenina, krevetky (tie su tu vsade a su mega), rezance a kokosove mlieko, pripravena myslim den pred, zalejete vriacou vodou, dobre pomiesate a za minutku je hotovo. Polovica bratiskavskych "thai" restik by sa za nu nehanbila. 3.50e
Inak to nie je vyhra, nemecke veci mi velmi nechutia, vsade kopec octu, skor sa oplati jest medzinarodnu kuchynu, mal som mega burrito, dnes skvaly thai na obed, to im tu ide.
Currywurst ok, ak si ju kupite v stanku cerstvo z grilu a vriacimi hranolcekmi, however neodporucam kupovanu vakuovu verziu. Dobry kebab je tu skoro vsade. V chladnicke nemam nic extra ine ako na SK.
Ako som pisal potraviny v obchode (neratam spaetis) su celkom lacne. Pollitrove matecko ci weizen pod 1e. Takze skusam pivka, lebo je konecne z coho vyberat.
Vonku som ale este nebol, prve dni som bol hotovy z cesty a "stahovania" a vikend len prekvasil a prve dni tohto tyzdna chodil uplne vypluty z worku domov, dnes som sa aspon zmohol na tieto riadky.
Ak vyda chystam sa ale tuto sobotu do Ohmu na Rahaana, ehm cez cestu, lebo Tresor a Ohm mam asi 30m, Kitkat asi 100m a Kater Blau asi 300m, a to su len tie co som checkoval. O 2 tyzdne tu hra David Paradiso - na dennej party, ktora je imho neoficialna afterka po MCDE, takze to bude asi husty vikendik.
Work je relativne ok zatial, je toho vela samozrejme, mam skoro do konca roku hotovy schedule na kazdy den a sice je to pain chodit do roboty po tych 2 mesiacoch homeofficu a 6tich tyzdnoch kvasenia doma je to zaujimave, a team je dost v pohode. To je asi najvaecsia vyhoda, 3/4 teamu som poznal uz predtym z predchadzajucich confcallov ci januarovej sluzobky, a tym ze viem nemecky nie su ani komunikacne issues. A tak, work je na dlhsie a mozno inokedy sa k tomu vratim podrobnejsie ked budem realne vediet co budem robit, lebo stale sa len zoznamjuem s vecami. Dnes sme mali teamovy meeting a bolo to k veci aj zabavne a informativne.
Back to Berlin, dnes som napriklad bol v nasej budove na Ku'damme - iny level centra - Rolex, Prada, na kope s starym kostolom, mega kinom a nakupnym centrom, ktoreho zadna strana je zaroven zadna strana vybehu zoologickej zahady a vy z foodcourtu cumite na paviany - kul :) A potom tam vidite zabrany okolo stavajuceho sa vianocneho stanoveho mestecka, kde o par dni spustia trhy, a kde pred 2 rokmi zomrelo 12 ludi, ked to typek do nich napalil s kamionom. Sviecky tam horia stale, a tohtorocne bezpecnostne opatrenia stali 2.5 mega. Berlin je krasny, podla mna, uuplne ma fascinuje ta zmes stylov a ako to cele funguje dokopy. Ked pozriem z okna vidim klasicky socialisticky 300m panelak, pred nim 200rocnu staru budovu a do toho zasadenu ultramodernu novostavbu, popici, na zadnom dvore baraku mame asi 15m vysoky mural a streetart je tu vsade, celkovo artsy people everywhere. A do toho proper nemecke tety a ruske upratovacky ci turecki pizzaboys ci ghanski kuriery. Ta zmes ludi je fascinujuca, ofc som nebol v NYC stale, ale Berlin mi pride ovela kozmopolitnejsi a multiculti ako Londyn.