Morgen zusammen,

Od posledneho blogu presli skoro tri mesiace, aj prve vyrocie v Berlincoku som oslavil. Ta pozitivita, ktoru citit z minuleho postu, ma uz davno zase opustila. Som spaet v berlinskej sedi, nielen co sa tyka pocasia. Jesen bola sice pekna, ale ani tento rok som si ju poriadne neuzil, musel som prestahovat dva byty (sukromne)a jedno poschodie v office (pracovne).

Bol som tym padom parkrat na Slovensku. Prvykrat v septembri, na pohrebe. Smutny pribeh s uz dlho ocakavanym koncom. Po troch rokoch nepritomnosti som sa tak jedno utorkove rano, po 9-hodinovej ceste v autobuse, ocitol v rodnom meste. Bolo to kratke a intenzivne ako vzdy. Posledna rozlucka bola dostojna, akurat farar trochu trepal. Prvykrat od pohrebu prveho stareho otca pred 20 rokmi, sme nieco taketo absolvovali ako rodina, a zaobislo sa to bez velkych incidentov. Niektorych rodinnych prislusnikov som nevidel aj 15 rokov, z deti sa stali mladi muzi a zeny, ujovia zosediveli a este viac poplesateli. Aspon si mozem byt isty svojim osudom, geny nezapriem, ked som si nas tak obzeral. Neboheho si budem pamaetat ako sikovneho, vitalneho a rozumneho cloveka, vecer som na jeho pocest vypil par rumov v “mojom meste”. Surealne.

Na druhy den som utekal do Bratisky, kde som mal obhliadku so zaujemkynou o kupu mojho bytu. Matka s dcerou, chcem povedat ze v mojom veku, ale je o 10 rokov mladsia, dcera ofc ehm. Vysvitlo, ze je to kamoska mojej znamej, a tak sme uz len dohodli cenu, s ktorou som bol ok, aj ked som dufal o par tisic viac, a zapocali zdlhavy proces prevodu vlastnickeho prava. V skratke, dva a pol mesiaca neskor, byt je odovzdany, zmluvy davno podpisane, moja hypo splatena, dokonca aj list vlastnictva pozmeneny, cerstvo vymalovany byt uz ponukaju na prenajom, a ja som stale nevidel ani cent. Cakam kym kataster vymaze zalozne pravo z elvecka, mj, snad sa to tento tyzden konecne uzavrie.


Okrem podpisu kupnej zmluvy o 2 tyzdne neskor som bol na rodnej hrude uz len raz - vystahovat a odovzdat byt. Robil som co sa dalo, bolo to velke peklo pretriedit 15 rokov papierov, handier, starych susov a blbosti, ktore clovek nazbiera. Zaobislo sa to bez velkej nostalgie a spomienok, mal som na to 3 dni a pol gramu. Niekolko tasiek handier a lajstier skoncilo pri alebo v kosi, nieco som daroval dalej, nieco som tam nechal. 
Samostatna kapitola bola transport platni a gramcov. Traja ludia, dve auta a niekolko tisic schodov neskor, a moja zbierka je na nejaky cas v dobrych rukach. Zvysok osobnych veci som natrepal do kufra kamosovho auta a odviezli sme to sem. Hned dalsi den som totiz odovzdal stary berlinsky apartment a stahoval posledne veci do noveho. Ako vravim peklo. Nastastie je nove byvanie asi 200m od toho byvaleho, najblizsi rok sa nejdem nikam stahovat. Zvykam si zase na staronovu cestu do prace, tvrdu postel, novy vyhlad, ine zvuky a ruchy, ci appku na pranie v pracovni.

Stres poslednych tyzdnov sa podpisal aj pod moj vykon v praci, tento tyzden som sa proste nechal vypisat, bo mi uz bolo fyzicky zle, ked som sa ocitol za pracovnym stolom. Moj manager urcite nebol nadseny, ked som na poslednu chvilu, utorok rano, poslal out of the office email. Na tento tyzden bolo naplanovanych vela meetingov a workshopov, kde som mal byt aj ja. Dal som prednost mentalnemu zdraviu, zatiahol brdzu a snazim sa oddychovat. Mozog, vsak nevypnem, idem zacat meditovat asi, to by mohlo pomoct. Zajtra je pondelok, tesim sa.

Snazim sa veci vnimat pozitivne a verit, ze cela tato faza a tento rok, konci a veci sa pohnu lepsim smerom. Ono sa to aj pomaly deje, ale klasicky chcem vsetko zo dna na den. Work bude aj nadalej priekak, tak to je, ale mozno dostanem aspon dake zvysenie platu. S lacnejsim byvanim a bez par vydavkov spojenych so starym bytom, by sa mi aj financne malo ulavit (pozri goals nizsie). Uz teraz vsak viem, ze prachy mi len umoznia nahradzat prazdnotu novymi teniskami a oblecenim. A po roku abstinencie od nakupov, mi to uz neprinasa radost z novych veci co kedysi. Co je ofc dobre, vraj si mam najst nieco, comu by som sa venoval s takou laskou ako predtym hudbe, tak browsim novy fotak. Ehm, bludny kruh.

K socialnemu zivotu asi tolko, ze happy hours s kolegami su stale spolocenskou udalostou mesiaca. Na oktobrovom evente som po dlhej dobe stretol Leti, mal som mega grumpy naladu a bol na odchode ked dosla. Aspon som mal dovod ostat a mohol sa s niekym normalnym porozpravat. Cely team si myslel, ze mam rande, este aj moj manager nas prisiel skontrolovat, s kym ze to pijem pivo. Geruechtekueche riadne vrela. Moja depresia v ten den a vsetky dalsie dni potom, vsak pramenila hlavne z toho, ze moj skutocny date v poslednej chvili zrusil.

tbc