Time for an update!

Vzdy, ked sa ma niekto zo starych kamaratov opyta, ako sa v tom Berline mam, a je to nahodou niekto s kym som dlho nepisal ci nehovoril, poslem im link na tento "blooog" (*imagine scene from Californication, guy trying to persuade Hank to write a "blog"). A ked tak spravim, vzdy zacnem citat prve posty z cias ked som prisiel do Berlincoka az po posledny zapis. Dobry roller-coaster! Najlepsie je, ze mozem chronologicky porovnat pripadny posun v mojom zivote. Omg, to znie ako zla motivacna literatura. Ale ma to zmysel! Snad sa velmi nezacyklim.)

Joj, ako dobre, ze zajtra je tu sviatok (Männertag!), dobre padne taky volny stvrtok v strede tyzdna, mozem tak o pol9 sediet za kompom, pisat po sto rokoch, fajcit das 6teho speka a spokojne rano vypnut budik a obratit sa na druhy bok. Nemusim ani nohu vystrcit (ma byt hnusne), lebo aj nakup mi doniesli - boha ci bol nasraty ten kurier, ani nepozdravil, a bez masky ts. Nuz, nemozem za to, ze prsi a on si poriadne nepozrie kde ma ist. Tough life. Ale teda ja mozem spokojne sviatocek prekvasit, aj ked dni cez ktore som nerobil NIC (caps ma skutocne zmysel) bolo poslednou dobou az prilis.

Aj by som to zvalil na nejaku jarnu unavu, aprilove pocasie, a pod, ale som proste pohodlny. Niektori moji kolegovia si museli nechat spravit nove badge fotky, lebo pocas lockdownu tak schudli, ze sa na seba nepodobali na starej. To nie je moj pripad. Vcera som si obliekol tricko, ktore som pred 4-5 rokmi kupil ako trendy oversized, aj tak sedelo, vtedy. Dnes lentaktak regular fit a som rad, ze zakryje to brucho, nie ze schova. Ked bola prva vlna, a vsetci sedeli doma tak som chodil aj nadalej peso do officu min 3 dni do tyzdna, mozno bolo par tyzdnov, ktore som robil cisto z domu, ale mal som stale relativne pravidelny pohyb. Ofc par kilo prislo ale v norme este. Po roku, tretom ci kolkom lockdowne, sa bojim postavit na vahu. Hlavne, ze 2 biky tu stoja oprete, viac bikov, viac jazdenia, lol.
Ako vidno goal zdravie (still corona free, fingers crossed) trochu trpi, ale po temnych sedych zimnych mesiacoch, sa citim aspon psychicky lepsie, preto si trufnem povedat ze tento ciel je "in long-term progress" (vid trojrocnica par postov nizsie) a velke ponaucenie pre mna je, ze musim ovela viac dbat na svoje mentalne zdravie, hladat adekvatne pracovne challenges, ale hlavne less overthinking, more doing (klasika, nic nove).

A teraz sa dostavame k dalsiemu priamemu porovnaniu s minulostou, druhym bodom na goals liste bola praca. Do Viedne som chcel, postupit na vyssiu poziciu som chcel, clovek mieni, corona meni. Po tom s akym attitudom a moodom som chodil do worku v zime, v mesiacoch temna, som vlastne mohol byt rad, ze ma nevyrazili. A retrospektivne big kudos mojim managerom a teamu, ze to so mnou zvladli. Zlepsenie nenastalo len tak z nicoho nic, da sa povedat, ze az po tom co som aktivnejsie zacal hladat iny job. Ale vsetko mohlo byt aj inak, timing je niekedy svina. Ako zacali z accountu a z nasho teamu odchadzat ludia, tak si leadership team povedal, ze musime motivovat ludi a povysit niekoho interne. Tak som sa ocitol na calle s kolegynou, ktoru som naverboval pred necelym rokom na rovnaku poziciu ako mam ja, a kde nam nas manager oznamil, ze budu otvarat toho Facility Managera, a my dvaja sme "im Rennen". Navela som sa hecol a na nasledujuce tyzdne a mesiace sa pozbieral a zacal mat zase Bock na robotu. Kedze ma "prevelili" aj do inej budovy na Krausenstrasse, mal som kontakt aj s inymi ludmi z teamu, aj roboty bolo zase dost, pookrialo mi. Uz pocas toho callu som vsak vedel dve veci, ze tu poziciu by som dostal, ale hlavne, ze z firmy odidem skor ako sa tak stane.

S temnou naladou som ukoncil rok 2020, nejdem sumarizovat, kazdy si z tejto pandemie odniesol svoje lessons learned, a asi kazdy si presiel nejake sracky. Co ale corona priniesla bol cas na zmeny, a vytvorila priestor zmeny uskutocnit. Niektori zacali pravidelny trening pocas HO a schudli, ini prehodnocovali a ukoncovali vztahy, inym corona a lockdown vztahy urychlila. Dalsi zistili zmenili job, tamti zase ze nechcu robit 5 dni do tyzdna v presklenom office, a mozno uz vobec nechcu zit v meste ci krajine. Time for a change. Tolko videi o homesteading ci Living in Alaska mi Youtube vyhodil za tieto mesiace, a ja ich aj uzrel, ze priam planujem dochodok na samote.

A skutocne som sa musel aj nad tym zamysliet. Buduci rok budem mat 40, urcite nechcem robit do 65tky v nejakom korporate. V lepsom pripade mi ostava tak 10-15 rokov kym ma bude bavit menit industries a zacinat v nejakej novej firme kvazi od zaciatku. Zratal som si aj kolko by som potreboval na cca 20 rokov zivota na "basic" dochodku a usudil, ze by bolo fajn mat nemecky dochodok a zit na stare kolena zase na Slovensku (ak si budem moct legalne kupit alebo pestovat ehm). Ale aby to vsetko bolo mozne, musi teraz prist taky ten job, kde sa "najdem", zabezpeci ma, alebo ako doteraz aspon nastavi a vybavi pre ten dalsi stupienok v kariere. A zaroven by mohol splnat iste kriteria - https://kyberia.sk/id/8814906.

Pocas x hodin overthinkingu v lockdowne som si uvedomil, ze od roku 2006 kazdych 5 rokov menim job, miestami painfully to the date. Zistil som aj, ze vela z mojich jobs boli len vysledkom okolnosti, ani na jeden z nich som sa realne nehlasil. Dvakrat som mal len aktivny profile na profeske a pozvali ma job interview, raz som prisiel na Career Day a na druhy den mal ponuku a novy job. Aj k sucasnemu jobu som prisiel ako to povestne kura k zrnu, aj ked mi ho nedali len podla CVcka na profeske, ale na zaklade mojich vysledkov v inom oddeleni firmy (a v inej krajine for that matter). Proste po tejto uvahe prisiel cas otestovat berlinsky pracovny trh, a najst si adekvatnu nahradu a to na "vlastnu päst". Ale aj s konkretnejsou predstavou ako pred 5timi, 10timi ci 15timi rokmi. Spravil som to trochu inak, nebrowsil som hodiny web, ani som neposielal desiatky CVciek. Mal som "len" mesiace aktivne specificke linkedin job alerts, na par postings som sa prihlasil, ale zvycajne som uplne nesplnal ich predstavu, alebo bol overqualified (citaj - pytal si vela penazi).

Aj cesta k mojmu soon-to-be-new job zacala skor ako vystrel do tmy. Zamestnavatel sice velmi zaujimavy, ale pracovisko 40km od Berlina, co znamena dochadzanie alebo neskorsie stahovanie. Job desription tiez neznela dako lakavo, kto chce robit vo fabrike ved. Ale hladali specificku kombinaciu skills, ktore zhodou okolnosti ovladam, niektore viac, niektore menej, tak som im poslal CV. Na prvom calle s HR recruiterkou som bol este nervozny, po tretom kole som tusil, ze to mozem aj dostat. Treba podotknut, ze ani toto nie je dream job, ale otvara prilezitosti naucit sa nieco nove, zistit ako funguju veci v tomto sektore, a celkovo super pre dalsi rast.
Nah, ked mi zavolali s ponukou (benefits a ta rocna cifra!), automaticky som prijal. Money talks.

***