J*at to tu cele, kreuzweise..

Dnes som sa na fejsbuciku docital, ze nasratost *(a.k.a. anger alebo aj hnev) je sprievodny jav, ak nie priam regulerny symptom depresie. A tak sa len znova utvrdzujem, ze to co posledne mesiace citim, je skutocne "depka", a nie len moj znamy negativny pohlad na zivot. Tak ako som prvy rok v Berline bojoval s financiami v dosledku ich nedostatku, tento rok bojujem s dosledkami ich dostatku, ale hlavne teda s pricinami tohto excesivneho minania (odhliadnuc od evidentnej corona situation, ktora tiez nepomohla). Az teraz si naplno uvedomujem tu trpku pravdu v jednom znamom meme...

Therapist> And what do we do when we are sad?
Me> Add to cart.
Therapist> No.

Nie ze by som si neuvedomoval, ako roky kompenzujem, basically vsetko co mi chyba v zivote, nakupovanim ba priam hordovanim veci - sneakers, handry, platne, you name it. Som jedine rad ze som nikdy nebol gamer, a neriesil som este aj pocitace, fuh. Je jasne, ze zavisloti mi nie su cudzie. Z toho co davam za fajcenie by sa uzivila rodina s minimalnym prijmom v ktorejkolvej zasitej dedinke na Slovensku. Ale s tym som ok, to su planovane vydavky, tak ako jedlo ci najom. Ale tie kvanta Amazon krabic valajucich sa v kute uz nie su velmi ok.

Pred rokom som sa vracal z kamaratovej svadby, a z BA do Drazdam ma viezla kamaratka. Doteraz si spominam na debatu o sluzbe Prime, ako prestala chodit do obchodov, a vsetko, uuplne vsetko nakupuju s manzelom online - neprejde pracovny den, aby im nezvonil kurier. Nechapal som, ako chapal, ale bol som prekvapeny. Online nakupy boli pre mna dovtedy skor o cihani na hyped kicks, nove vynil releasy a sledovani saleov, a teda celkom mi sla karticka. Sam som nebol nikdy nebol Amzn fanusikom, dokonca ani ked uz som pre nich robil. Dnes nakupne spravanie mojej kamaratky z Drazdan chapem az pridobre. Cely tento tyzden v praci som stravil browsenim bikepackingovej vybavy, od ultralahkych stanov, cez samonafukovacie izomatky a spratne spacaky, po merino underwear a blikajuce ledky na batozinu. Akoze som si vymyslel, ze buduci rok pridem na Slovensko na bicykli, ehm, jedneho dna.. lol. Tak mam aspon nejaky ciel na dalsi rok. Aj ked je zjavne ze ho nesplnim.

Podme ale k tym pricinam. Dnes pondelok, moj naoblubenejsi den (ehm, not).
Skoda ze sa neviem v robote lepsie tvarit, to ma stve. Ovela radsej by som predstieral zaujem, aktivitu, ci radost z prace, ale kurva nejde mi to. Mam na cele vyryte - Kein Bock - a uz to ani neskryvam. Ludia su z toho trochu mimo ale aspon mam pokoj, bo s takym vyrazom na tvari za mnou nik nechodi a nic nechce. Ako som sa sem dostal, resp, preco som stale tu? Ved som bol na polceste do Viedne.

Nuz, fcking corona. Tu poziciu som dostal, oficialne som sa prihlasil a absolvoval interview proces, koncom jula vypovedal najom (akoze mj, 3mesacna vypovedna) a pomaly hladal nove byvanie vo Viedni. HR ma ubezpecilo, ze len jeden podpis od EMEA direktorky chyba, ale to je len formalita kvoli Covidu, vsetko cool. Potom som si prvy septembrovy tyzden zobral dlho planovanu dovcu, nic som nerobil, nikde som nebol len som browsil byty na webe a v duchu planoval stahovanie, zariadovanie a novu trasu do prace na biku. Nakoniec rezervoval 2 skvele apartmany vof W, ze potvrdim buduci tyzden ked budem v praci, dovtedy uz mal byt oficialny email.

Pondelok, prvy den po dovci, mi nahodili hned o 9:30 call - 5 managerov mi na videocalle oznamilo, ze sice oficialne pozicia je moja, ale projekt, ktory som mal zabezpecovat nedostal spend approval (corona, bla bla, home office -> prazdny office) a moje moznosti sa cvrkli na ostat v Ber, alebo ostat v Ber. Najprv som to prijal pokojne, tak to uz v mojom zivote chodi, stale mam job, som vdacny. Zrusil som teda nove ubytko vo W, napisal srdcervuci email berlinskemu prenajimatelovi (velka luxemburska firma) a prosil o spaetvzatie vypovede mojho aktualneho najmu, nastastie no problem. Par dni som bol este ok, reku posunie sa to o rok cele a vobec karavana ide dalej. Ako som to ale postupne vstrebaval, citil som sa zrazu uvaezneny v jobe, v meste, a kvoli Covid dokonca aj v krajine. Tento rok tretie Vianoce mimo SK, 14ty mesiac od poslednej navstevy hrudy, akurat co som bol na tri dni v Phe v januari, to su uz corona veky.

Najom som automaticky "mohol" predlzit iba o rok, a ak nechcem platit pokutu *(cca 500e) tak ho skor vypovedat nemozem (bol som v tom momente rad, ze sa nemusim znova stahovat, co uz). Este som mal drzost im napisat, ze ta novovznikajuca stavba a hluk mechanizmov v noci, a prach a tak na vedlajsom pozemku degraduje kvalitu zivota, a ze na stranke maju teraz moj apartment za nizsiu cenu tak by mi mohli aspon najom upravit. Hej, tak mi ho zvysili. Bez oznamenia, bez emailu, nic, zrazu mi strhavaju o 20cku viac, lebo mozu, dakujem Einzugsermächtigung! Aj by som ich zazaloval alebo riesil pravnika, ale ten bude drahsi ako tych 240e, o ktore ma ojebabru.

Aj "moja" budova dalej stoji prazdna, a nielen kvoli corone. Rok po kick-offe projektu modernizacie nasho office spacu, stale nie su schvalene dizajny a nie je znamy datum zacatia renovacie. Skvela praca nas projektovy team... Aj sme pol roka riesili, ze zoberieme dalsie poschodia a spravime z toho komplet Amazon budovu, aj plany sme vypracovali, aj zmluvu vyjednali. Hej, vratil som sa z dalsej dovce, pred par tyzdnami, aby som sa dozvedel, ze aj tento projekt sme zrusili. A tym aj moje nadeje stat sa Facility Managerom, ked to cele dokoncia. Managerka vravi bud trpezlivy, dockaj casu. Phuu, kein Bock. Myslim, ze tento tyzden skoncim na koberceku, imho ak by sme mali daky dobrovolny odstupny program, nevaham.

Fakt rad by som mal nejaky dobry dovod ostat v praci, v Berline, v Nemecku. Ale nie sa.
A to nas priviedlo aj k poslednej pricine *(excesivneho minania), a tou je neexistujuci love life.
Nehovorim, ze by som si tu chcel najst zenu, aj ked som vzdy tvrdil, ze moja zena nebude Slovenka, ofc Nemky nic moc. Ale so zavretymi klubmi a barmi tu fakt vela novych ludi clovek nestretne *(a to teda nejdem nariekat ako popradska pracovnicka fabriky s hypo a nadstandardnym socialnym zivotom / https://dennikn.sk/1820921/velky-psychologicky-manual-ako-zvladnut-karantenu-a-socialnu-izolaciu / ). Minul som stovky eur na premium memberships takych ci onakych dating sites, mohol som si escort radsej zavolat. Aktualne mi velmi sympaticka Americanka cez insta ponuka svoje masazne sluzby. S mojim stastim ma jej pasak vysmeje a zoberie telefon a doklady. Asi pockam az po novom roku.