cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093
8451669

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::51
total children::7
4 ❤️


show[ 2 | 3] flat


linearne asy...0
zviera0
Dámy a páni, trápieva ma, či je búh matematik, či bol Bradbury cirkusant, prelínanie hyletikov s eremiálami a Mersen; verím v inšpiráciu! A preto, 15. kolo LSK a jeho téma:
ČÍSLO

do 28. 2. 2018
Pome na to




  • 000001010006353201054481064110930845166908463458
    zviera 01.03.2018 - 08:18:39 level: 1 UP [4K] New
    id vrq víťazí! čakáme na zadanie novej témy od čerstvej víťazky a zároveň blahoželáme k včerajším narodeninám
    more children: (3)
  • 000001010006353201054481064110930845166908461076
    Best boy 24.02.2018 - 18:22:17 (modif: 07.02.2021 - 19:30:31) level: 1 UP [11K] New Content changed
    Vyšla z práce, stiahla si do čela kapucňu, na oči nasadila slnečné okuliare a predstierala snežnú slepotu. Zbehla mestom, minula River Park, kráčala promenádou popri Dunaji. Pri PKO si uvedomila, že tadiaľ kráča sama. Zastavila a chvíľu na tú prázdnotu hľadela, bola krásna. Snežilo a z Lafranconi ostali len siluety v hmle. Hviezdne nebo nado mnou a prázdna promenáda predo mnou alebo prázdna promenáda vo mne a sivé nebo nado mnou. Toto bolo jediné čo si zo štúdia filozofie pamätala, ale aj to ale stačilo, aby ju ľudia považovali za intelektuálku.
    Minula Botanickú záhradu a pri svetlách jej opäť napadlo, kedy ju tam zabije auto. Nechcela to, preto na zelenú vždy čakala za lampou.
    Keď kráčala popod PriFUK uvidela pre sebou schody so zastávkou a teda aj večnú dilemu, či má prejsť poza zastávku a nechať sa okvapkať, alebo prejsť pred zastávkou a exponovať sa ľuďom. Častejšie chodila poza zastávku.
    Pokračujúc po chodníku cez Líščie údolie sa opäť zamyslela, prečo mesiac chodievala do mesta električkou číslo 6, keď mohla chodievať električkou číslo 4 alebo 9. Zistila to omylom. Dodnes sa nad tým niekedy zamyslí.
    more children: (2)
  • 000001010006353201054481064110930845166908459188
    čo 20.02.2018 - 12:23:05 (modif: 20.02.2018 - 12:46:05) level: 1 UP [9K] New Content changed
    Drahý Arnold,

    K tvojim sedemdesiatymšiestym narodeninám som ti vypracoval prognózu na tento rok. Ako pri svojom strachu z čísla trinásť istotne vieš, 7 + 6 je 13. Musím ťa varovať, že tento rok je pre teba naozaj obzvlášť nebezpečný. Verím však, že pri opatrnosti ho dokážeš prežiť v zdraví.

    tvoj priateľ,
    Oskar Adler


    Hneď po dočítaní listu sa Arnoldovi roztriasli ruky a zalial ho studený pot. Bol trinásty september roku 1950, deň Arnoldových sedemdesiatychšiestych narodenín. Čakal ho rok plný strachu zo smrti. A ak by ho aj tento rok nepostihlo nič zlé, o dva roky bude mať sedemdesiatosem rokov, čo je násobok čísla trinásť a zase nebezpečný rok. Čím starší bol, tým častejšie nachádzal číslo trinásť vo všetkých možných oblastiach svojho života a to ho desilo. Ešte stále trasúcimi sa rukami zalistoval v kalendári a pozrel sa, na ktorý deň v týždni pripadal trinásty deň každého mesiaca.

    Do jeho sedemdesiatychsiedmych narodenín našiel v kalendári tri kritické dni, kedy trinásty deň v mesiaci vychádzal na piatok. Prvý bol hneď o mesiac a ďalší v apríly a júli nasledujúceho roku. Zamrazilo ho. Vedel totiž, že ho čaká ťažký rok, no tieto tri dni budú pre neho obzvlášť pekelné. Jeho zlá predtucha spojená s číslom trinásť a hlboké presvedčenie, že zomrie v trinásty deň v mesiaci, navyše v piatok, ho dokázali ochromiť natoľko, že v takéto dni vôbec nevychádzal z domu. V smrteľnej úzkosti preležal celý deň v posteli a čakal, kedy nastane osudná hodina. Takto prežil prvé dva nebezpečné piatky a keď sa blížil tretí, tak sa snažil utešiť, že ak ho prežije, bude mať zase niekoľko mesiacov pokoj.

    Keď nastal piatok trinásteho júla 1951, Arnold sa od rána cítil veľmi zle. Bol bledý, ťažilo ho na hrudi a dýchal iba s veľkou námahou. Ani sa len nedotkol raňajok a kávy, ktoré mu pripravila jeho žena Gertrúda. Oznámil jej, že sa necíti dobre a zostane ležať celý deň v posteli. Keď ho Gertrúda videla takého zúboženého, navrhla mu, že zavolá pre istotu doktora, ktorý celý deň dohliadne na jeho zdravotný stav. Ak by potreboval lekársku pomoc, doktor bude nablízku. Arnold súhlasil a nachvíľu mal pocit, že v doktorovej prítomnosti sa mu uľaví.

    Bože. Len nech prežije tento deň a bude lepšie. povzdychla si pred doktorom Gertrúda. Rodinnému doktorovi bola Arnoldova diagnóza známa. Trpel Triskaidekafóbiou, panickým strachom z čísla trinásť. Po zmeraní pulzu sa mu rozhodol podať lieky na ukľudnenie. Skúste si pospať pán Schoenberg. Ani nebudete vedieť ako a bude ďaľší deň. Arnold pozrel s námahou na doktora a zastonal. Z unavenej, bledej tváre hľadeli na doktora vystrašené oči. Pán doktor. Mám zlú predtuchu. Dnes je to v niečom iné ako inokedy. Dnes je moja predtucha obzvlášť silná.

    Pán Schoenberg.. Nechcem zľahčovať váš strach ale sám viete, že sme si týmto prešli už nespočetne veľa krát. Zostanem tu pri vás až do polnoci ak vám to pomôže. Uvidíte, že zajtra sa tomu spoločne zasmejeme.

    Ak sa dožijem zajtrajška, tak vám sľubujem, že pre vás zložím sláčikový koncert. snažil sa zažartovať, no sám cítil, že jeho hlas znie strojene. Zatvoril oči, položil si cez ne ruku a zavzdychal od bolesti, ktorú pociťoval na hrudi. Takto prešlo poludnie, prešiel večer, blížila sa polnoc. Gertrúda už vedela, že v takomto stave jej prítomnosť manžela iba viac znervózňuje. Preto zostala radšej vo vedľajšej miestnosti a sama vyčerpaná nervózne hľadela na číselný ciferník hodín v jedálni. Zdalo sa jej, že ručičky na hodinách sa hýbu len veľmi pomaly. Každá minúta trvala akoby večnosť.

    Keď bolo trištvrte na dvanásť, v duchu si povedala Už len posledná štvrťhodina a najhoršie máme za sebou. V tom začula zo spálne naliehavé volanie doktora. Pani Schoenbergová! V miestnosti zavládlo napätie. V spálni uvidela Gertrúda vydesený pohľad svojho manžela. Z hrdla sa mu vydrali dva pridusené, no mohutné stony. Arnoldovo telo sa stiahlo v silnom kŕči, na hrudi bolo voľným okom badať niekoľko silných úderov srdca a potom nastalo uvoľnenie. Arnold naposledy vydýchol.

    Nastalo hrobové ticho, do ktorého zaznela Gertrúdina nechápavá otázka. Ako to...? Doktor sa bezradne na ňu pozrel Veľmi ma to mrzí pani Schoenbergová. Ešte pred chvíľou som pánovi Schoenbergovi podal poslednú dávku liekov na ukľudnenie. Veľmi plytko dýchal a celú dobu stonal. Povedal som mu, že od polnoci nás už nedelí veľa času. No vôbec ho to neupokojilo.

    Bože môj. zastonala Gertrúda, ešte stále v šoku z Arnoldovej smrti. Bezvládna sa zvalila pri posteľ, jednou dlaňou si pridŕžajúc hlavu, druhou hladila manžela po tvári Tak veľmi si sa bál. Tak veľmi, až si nezvládol predstavu posledných trinástich minút strachu..

    Doktor stanovil ako dôvod Schoenbergovej smrti infarkt. Príčinou infarktu bolo Arnoldove presvedčenie, že zomrie v piatok trinásteho, čo sa nakoniec aj stalo.


    Dodatok: Arnold Schoenberg bol rakúsky skladateľ, ktorý vyvinul techniku dvanástich tónov (pozor, nie trinástich) pri komponovaní. Klasická (diatonická) stupnica, v ktorej sa komponovalo, má sedem tónov a vždy sa riadi pravidlami, ktoré vytvárajú v rámci stupnice súzvuk tónov - harmóniu. Schoenberg tieto pravidlá úplne obišiel. Tým, že odmietol komponovať "v stupniciach" dosahovali jeho skladby zvláštny súzvuk "neharmónie". Jeho hudba bola preto niektorými kritikmi považovaná za "dekadentnú". Strach z čísla trinásť zasahoval aj do jeho tvorby. Vždy si dával napríklad pozor, aby v názve jeho skladieb nebolo trinásť písmen alebo pri číslovaní preskočil číslo trinásť tak, že po dvanástke nasledovala 12A a potom 14. Čo sa jednému zdá bizarné, môže byť pre iného smrteľné.



    more children: (3)
  • 000001010006353201054481064110930845166908454145
    Venovane jednemu idecku /Ano, prave Tebe :D/


    Zdravim Vas, 15. kolo som si povedal, ze sa pripojim aj ja, pisem jednu poviedku na pokracovanie, na tomto linku - https://kyberia.sk/id/8415513 - k nej najdete predhovor a prve dve kapitoly, tuto nasledujucu som tam zatial nepripol, kedze sa jedna o sutazny prispevok a chceme dodrziavat pravidla fair play. Za akukolvek reakciu budem vdacny, aj negativnu. Pouzity jazyk nie je miestami vulgarny bezdovodne. Drzte sa :D

    Dva dni volna predo mnou znamenaju, ze sa dnes rozlozim uplne na srot. Budem natrieskany ako ten autobus, z ktoreho som pred chvilou vystupil. Mam na to ostatne tiez pravo. Je to velmi trapny mod relaxovania. Zamierim do Billy, v ktorej zamestnanecku zlavu nemam. Nekupujem si chlast u nas. Nepotrebujem pocut blbe poznamky. Ani sa delit o moje plany na dnesny vecer. Tapka a litrova pepsi to isti. Odsrobujem vrchnak hned, co vyleziem z nakupneho centra a odmeriam si jeden chlapsky glg. Nom nom… Zakryjem zuvackou, ktoru odbalujem na schodoch, vtlacim klucik do zamku, to bude tento vikend asi jedina vec, ktoru dnes vsuniem do dierky, a vobec, tiez by som bol rad, keby to nebolo opakovane. Odomknem, doma nikto. Na stole akurat listocek, ze starousi isli na prechadzku a potom sa niekam pojdu najest a ze vecer chcu pozerat film na RTVS2, tak nech s tym pocitam. Ohrejem si vodu na vifonku, sadnem za pocitac, nacitam tam nejakych simpsonovcov a pustim si diel, co som videl uz aspon siedmy raz. Napisem Sebovi, ci nedojde kvasit ku mne, on ze mam dobehnut k nemu. Ze okamzite. Ze neuverim. Ze neni sam. Tak do seba obratim ten zalievany blaf. Sa oplachnem. Sa navoniam. Na vychutnavanie nie je cas, dorazim aj tu ploskacku najrychlejsie ako to ide a sup vonka. Vo vedlajsej brane vytocim ciselnu kombinaciu na elektronickom vratnikovi, ktoru si ani nemusim pozerat na zozname, viem ju naspamat. Neozve sa nikto, pocut len tiche bzucanie, po ktorom otvorim dvere a bezim hore schodami na druhe. Keby ste sa snazili dostat ku mne, po prve, ze vam zhora neotvorim, musim zakazdym zbehnut dolu do vchodu otvorit vam pipacom osobne. To iste plati aj ked sa lucime. No a po druhe, zvonceky niekto dokladne rozmlatil. Pani Michalkova vraj aj nieco vie, no ja ju rozhodne pocuvat nebudem a rodicia na nu nikdy nemaju cas. Tak aspon hovorili.
    Ja-Abend, mein Freund.
    -Ty vyjebany masny kokot, skap, povie mi Seba a vpusti ma do svojho bytu.
    J- Pekne vitam.
    Celu tu kratku cestu som premyslal, kto mu robi spolocnost. Nejaka dama? Nejake damy? Nejake tri damy? Vyzujem si cinany a oslobodim ponozky, ktore nam na oplatku poskytnu rokfortovoromadurovy oder, nim ja zas posteklim nosteky ctenych navstevnikov tohto skromne zariadeneho pribytku. OLED TV od neviemkoho, /doteraz neregistrujem ziadnu platbu za prespikovanie mojich zhmotnenych bludov Vasimi reklamami, no som otvoreny vsetkemu – pozn. aut./, roldor skrina v spalni, aby sa pri postelnych kreaciach mohol pozerat na svoj mrzky, spoteny, v orgazme pretiahnuty ksicht, kresla potiahnute kozou, v ktorych vzdy vytuhnem a hostovska izba, v ktorej vzdy crashnem a niekedy v spanku miesto do vedra ovraciam parkety. Ma ma za to velmi rad, co vam poviem. Som pozvany do obyvacky, krasa, nemusim sediet v predsieni, sam, zahlbeny do svojich vodkou pohananych mozgovych pochodov.
    -Niekomu tu zacal vikend, ozve sa Tajtrlik. Tajtrlik je v skratke ten najvacsi zebrak na svete. Nie, nepyta od okoloiducich drobne, nebyva na ulici, dokonca ma kultivovany prejav a dba o svoj zovnajsok. Nie, narozdiel odo mna mu nepachnu nohy. No aj tak je to zebrak, chapete, ne?
    S-To je prvy raz, co sa za poslednu hodinu ozval, povie mi Seba a poda mi decovu vodku, dnes sa pije Kalasnikof. Vyzunknem to, postavim kalisok na stol, vypytam si repete a kukam, ozaj je Tajtrlik nejaky iny. Usmieva sa. A kym normalne ta privita este vrelsie ako pan domaci mna vo dverach, teraz to vlastne nebolo myslene zle. Este si nesadam do pre mna vyhradeneho kresla, prezeram si ho, on sa fakt smeje, ty vole…
    J-Tebe je co?
    S-Povedz mu, co ta trapi, Tajtrlce…
    J-On sa usmieva a nieco ho trapi, hej?
    S – Prijemne starosti.
    J-Co Tajtrlce, co si si omocil a vynimocne za to neplatil? Kde si zohnal roofies?
    T-S zenami, to nieco spolocne ma, no nejde o pichpich. S zenami mozes aj ine...
    J – A co ine moze ist s zenami? nacrem ho antifrazou.
    S- Mozu ta naucit nechutne navarit, napicu povysavat a trepat dve na tri tak, ze pri tom dobre zaspis. A nepotrebujes ani teckove roofies na to.
    Tajtrlik aby ste rozumeli, je ten najzatrpknutejsi a najnegativistickejsi retard, akeho poznam. A dovolim si tvrdit, ze ani vy vo svojom okoli nemate kyslejsie sa tvariaceho pesimistu, co nerobi nic ine len, ze sa nonstop a na vsetko stazuje. Nespominam si na jediny moment, kedy som ho stretol a vnutorne pri tom pocitil radost. O tom, ze sa mu snazim vyhybat, ako to len ide ani nehovorim. Pocuvajte toto! Prideme do peknej krcmicky, dobre to tam rozvoniava, mile dve casnicky, teda jedna za barom a jedna s podnosom ochotne a s usmevom prerozprava, co je dnes v ponuke, hned rozmyslam ako sa natlacim pizza tycinkami s nivovou omackou, ked vtom tento kreten povie, aka je falosna, ze kazdy vecer fajci kar inemu kriplovi, akurat v nedelu sem chodievaju stamgasti na bukakke session, ako je tu draho a ze by si rad dal pizzu s kuracim masom a spenatom, ktoru tu neponukaju. Cisty ko-…ved viete co. Teraz je vsak jeden velky usmev, nieco mi chce povedat. Uplne vidite, ako to v sebe potlaca, len aby ma natahoval a tym svojim specifickom sposobom ma triznil.
    J-Yalla.
    T-Niekoho som stretol.
    Len sa uchechtnem, ako obycajne sa tento mizogyn “zamiluje” kazdy tyzden do inej holky, potom ked sa s nim stretnete, tak vam opisuje, ako by jej vnikal do vsetkych otvorov okrem nozdier, kam sa podla svojho presvedcenia nezmesti. Sice mu neverim, no uistil ma, ze aj to skusal. Aj take to, co popisoval v picoske. Som zvedavy, co /by/ porobil tejto.
    J-Koho si zas stretol? Tamarinu sesternicu?
    S-Tamarinu sesternicu som tento vikend pichal ja. Nastal som jej do hrdla…
    Tamarina sesternica ma fotky na zafo.sk s tvarou. Vraj sa da dohodnut na vsetkom, non nikto od nas ju zatial neomocil, len dalsi running joke…
    T-Prechadzam sa rannou Bratislavou, rozhodnem sa spocinut na lavicke, usadim sa a okolo mna prechadza take mlade dievca, asi 22 by som jej odhadoval, ze hlada Jack Russella. Ja sa ochotne dvihnem a hladame ho spolu. Vraj je v meste na skole, tento rok odovzdava bakalarku, dobre dobre, tipoval by som jej najprv secnact, viete ze som efebofil...
    Zacina to dobre. Inac ako normalne, kde rovno prejde k penetraciji /wink:D/, potom k hrdelnemu precinu a potom to vacsinou strieda a nakoniec jogurtovy dressing z bananovym prepleskom po lickach. Hej, a co to vlastne je ten jebecoopil ci ako to bolo?
    S-Teraz pocuvaj…
    T – ...pozve ma cela rozradostena, ze nasla cokla, ked som jej ukazal kusok odtialto parcik, na kavu, cela shaghappy…
    Zacina sa to lamat. Nie, ze teraz to pride, skor sklzavame do nasho bezneho stereotypu, kedy pride k…
    T – ...pocuvam tie jej studacke zvasty…
    A sme doma…
    T-… o Trans Katke, ci ako sa ten usaty, nosaty zidak volal…
    Hmmm, to si radsej odpusti nabuduce...
    T ...o podobnych picovinach, ale uz mi stoji ako raketa, tak teraz to nepokazim len kvoli mojmu monstroznemu egu, zaplatim aj ked nastoji na tom, ze mi to dlzi, ja ze mi to moze oplatit inac…
    Nie, nie, nie…
    T-...tak sme cez rez u nej, teda u nej v podnajme a ja ju nakladam zboku, este ma taku uzucku pipinku, fajn nevytahanu, nie ako tvoj anus, ploche brusko, na nohach trosku pomarancovej korky nastupujucej. hmmm. a vies, coho ja som schopny... Vies coho?
    Vsetkeho v takejto situacii, ved sa pochval, aj ked ma to uz vonkoncom nezaujima….
    T-...potom, co som jej to vypalil do piecky, bez gumy ofc., som jej povedal…
    Pauza…
    T-...som jej povedal…
    Dalsia pauza, asi mu jednu pustim, ale to pri mojej razancii a sucasnej napnutosti asi zacne koktat a cele by to tento plytky pribeh len a len predlzilo…
    T-...som jej povedal, ze jej sestra to robi lepsie… Jeeeessss...A vies, co je na tom najlepsie? Ze jej sestra ma svalovu dystrofiu… JEEEEEEEEEEESSSSSSSSS…
    Seba a Tajtrlik si svorne tlapnu rukami, rehocu sa a unisono slabikuju pla-ka-la, zrychluju tempo a skacu drziac sa okolo ramien. Esko prebehne k laptopu a pusti tu pesnicku od zony a, kde sa spieva nuuu la la nuu la, nuuu la la nuu la la la. Oslavuju zostudenie iksteho naivneho dievcata, ktora sa namota na Gin Tonic a privoli na to, aby ju na nie az tak kratku dobu pouzil na teply obklad. Neskutocne sa z ich vlastnej podlosti, prizemnosti a ubohosti tesia. A ja, ktory som najprv uveril a nechal sa nachytat na vlastnej naivnosti, ze tento hnusny, vypocitavy, bezcharakterny smrad moze vobec prejavit akukolvek naklonnost k osobe zenskeho pohlavia, ja som sa nechal oklamat. Viete, co je na tom najhorsie? Z falosneho pocitu spolupatricnosti sa smejem aj ja. Musim vsak dodat, ze seminasilu. Vlastne, je to takto. Uz som sa o neho aj trochu bal. Ten zaciatok mi na neho vobec nesedel. “Spociniem na lavicke”, ranny bantustan a podobne. Potom ako to zacal prekladat kydmi, ktore naznacovali, ze sa vobec, vobec nic nemeni, som mohol odpozorovat, ako to skonci. Na druhej strane, aspon ze je naspat. Nachvilku som si myslel, ze ho stracame. Kopnem do seba dalsiu decovu a oblabim ich okolo rebier, jedneho lavackou a druheho tou co si… Pla-ka-la...Tolko k mojim sasovskym znamostiam. Obcas, ale ozaj len ze obcas lutujem, ze to cislo viem naspamat…
    more children: (2)
  • 000001010006353201054481064110930845166908452131
    akira 04.02.2018 - 02:35:14 level: 1 UP [6K] New
    Ignác sa nachádzal v tranze. Patril medzi štastné deti neutrónového bloku - miesta, kde počas leta sníval o dopade neutrónovej bomby. Slnečné lúče odrážajúce sa od betónu, a spaľujúca neprítomnosť ľudí. Ach, tie malebné zákutia Petržalky.

    Zo sna ho prebral efektívne brutálny úder lakťom medzi chrbotové stavce. Visel za ruky pod stropom, druhé bradaté indivíduum mu stúpilo na nohu. A udrelo ho do brucha. Neznámy muž v špinavej hnedej kapucni kričal čosi o zrade, peniazoch a akomsi neodbornom operačnom výkone v oblasti mieška a semenníkov. Výkriky doprevádzal hlasným cvakaním vyskakovacieho noža. Vychudnutá pani sa asi stodvadsiaty krát pokrižovala. Zozadu sa ozývali vyhrážky smrťou, a sprosté nadávky.

    Vetu "Už ti nezaplatím ani cent, ty sviňa !" odmenil bradatý zloduch ďaľším úderom lakťom. Ignác vetu pritom nevyslovil nahlas. Týkala sa jeho daňových povinností a bratislavského primátora. Na to že v autobusoch je tesno, si už zvykol. Aj na to že o trištvrte na osem zostane trčať pred Mostom SNP aspoň pol hodiny. Keby aspoň banda ušatých študentov cirkevného gymnázia vypla ten mobil. Pozéri. Určite meškajú na písomku z matiky. Okrem genocídy bubienkov starnúcej populácie drsným petržalským rapom sa celá kriminalita skončí pri tom, že alfa samec skupiny šlohne v sámoške čučo. Prípadne baba s najvačšími kozami pomotá hlavu robošovi, aby im kúpil vodku za vyzbierané peniaze.

    Autobus sa konečne rozbehol. Iba menšia nehoda, zosnulý bol natoľko ohľaduplný, aby jeho fialovým sprejom obkreslený obrys nezabral aj druhý jazdný pruh mosta. Školákov a bradatých spolucestujúcich katanov pohltilo slnko Zochovej ulice ako objatie neutrónovej bomby. Kričiaci muž sa so záhadným úsmevom a radostným cvakaním vytratil kdesi pri prezidentskom paláci. Modliacu sa pani vystupovať nevidel. Možno si ju počas toho záblesku svetla nežne zobral Pánboh cez strešný vetrák.

    Na zastávke "Slovenská akadémia vied" sa z autoubusu vytratil aj Ignác, štyri rožky a dvadsať deka rybieho šalátu. Hmotnostný úbytok osadenstva autobusu viac ako dostatočne nahradila skupina revízorov. Renesančný výjav "Zinkasovanie hriešnice z Tešedíkova", však už bol od Ignáca na míle vzdialený. Budova Matematického ústavu s hlavami Štefana a Štefánika na priečelí zostávala hrôzam emhádé navždy hermetický uzavretá ako sarkofág egyptskej pyramídy. Bratislavskí policajti odstrašujú temné sily dvoma bronzovými levmi. Akadémia zvolila menej brachiálny spôsob, a skúsila to s dvoma bronzovými vedcami.

    Pohľad do kalendára ho zarmútil. Dozajtra musí opraviť dvadsať písomiek, z predmetu, ktorý prednáša na vysokej škole. Prvá písomka mu hneď zodvihla náladu "Akože x na siedmu v polynóme z TEJTO grupy. To svet nevidel.", rozosmial sa, musel dávať pozor aby čiara cez celý príklad aj obrovská nula neboli krivé. "Ešte by ma ohovárali že tu chlastám." Po dvoch hodinách práce boli písomky opravené.

    "Dobrý deň, je tam astrologický ústav ?", spýtal sa Ignác človeka v telefóne mierne pozmeneným hlasom. "ASTRONOMICKÝ ústav,ty nevzdelaný kok... Servus, Ignác až teraz mi docvaklo že si to ty. Nesmieš si ma takto doberať, mám už slabšie srdiečko.", odzdravil s úsmevom docent z astronomického ústavu. "Kedy začnete konečne robiť na tých našich rovniciach ?", zaujímal sa.

    - "Aurel na tom makal celú noc a už máme výsledok."
    - "To máš šikovného doktoranta."
    - "Aurel je počítač. Šak si nepamätáš ako mu pri prestrihávaní pásky, miesto pásky skoro prestrihli kábel ?"
    - "Prepáč, lietam vo hviezdach. Jasné že si to pamätám."
    - "A aký je výsledok ?"
    - "Sedem celých tridsaťdva."
    - "Fakt ? Nedoberáš si ma ?"
    - "Nie prisahám !"
    - "To som šokovaný ! Vieš aké to má dôsledky ? Vesmír je úplne iný, ako sme si ho predstavovali."

    Docent mal pravdu. Cestou domov si Ignác vesmír už predstavoval úplne inak.
    more children: (1)
  • 000001010006353201054481064110930845166908451874
    Best boy 02.02.2018 - 23:01:10 level: 1 UP [6K] New
    Ja mám 28.2. narodeniny. Nenecháte ma vyhrať? Veď aj tak sa tu káčkuje od buka do buka
    more children: (1)
  • 000001010006353201054481064110930845166908451844
    f0rk 02.02.2018 - 21:23:37 (modif: 02.02.2018 - 21:24:27) level: 1 UP [4K] New Content changed
    Raz som bol na Letnej Škole Kanoistiky, odvtedy vo mne skratka LSK vyvolava necakane dramaticke emocie