Slavisa Rubinstein - Pingel :: Remember, remember, the velvet November


node:	Slavisa Rubinstein - Pingel
template:	4
parent:	zieglerfelt
owner:	linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov
viewed by:
created:	05.11.2017 - 12:37:22
updated:	05.11.2017 - 12:52:30

cwbe coordinatez:
809096
3530521
8415513

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::23
total children::1
show[ 2 | 3] flat

linearne asy...

0

Tato poviedka, ostatne tak ako ta s nazvom Niemand, ktoru btw skoro nikto necital a mne sa naskyta recnicka otazka, ci to ma vobec este zmysel robit dalej, tato poviedka bude inspirovana pracovnou poziciou a pracou, ktoru v case jej pisania zastavam. Nejde ani o moju spoved, ani o moje zdelenie niecoho. co mi lezi na srdci, nasledujuce kapitoly sa mne osobne nestali. Nieco sa na mna da aplikovat, postavy nesu autobiograficke prvky, co ste si uz stihli vsimnut, ak ma poznate, no nepotrebujem zachytit pre sucasne a nasledujuce generacie, co prezivam. Vychadzam vsak zo skusenosti s castou populacie, s ktorou prichadzam niekedy aj viackrat denne do kontaktu a je viac nez mozne, ze v blizkej alebo vzdialenej minulosti sa v urcitej modifikacii udiat niekomu inemu mohli. Setting akykolvek.
Rad pracujem s ludmi, drviva vacsina mojich zakaznikov - touchwood, keby som bol povercivy - je v komunikacii a v zdeleni svojich poziadaviek prijemna, nadovazok chcem vyzdvihnut ich zhovievavost, s akou prihliadaju na moju neschopnost vyhoviet ich poziadavkam zakazdym do puntika. Nasledujuce riadky su tym padom venovane vsetkym, ktori sa za poslednych osem-devat mesiacov premleli pred mojim pultom, predovsetkym Janke a Zayovi, ktorym tymto posielam pozdrav a este raz sa ospravedlnujem, za to, ze som sa im v ten hekticky den, ked som mal to privilegium byt znovu v ich pritomnosti, nemohol viac venovat. Praca nepusti. Vy sa vsak pustite do nasledujucich par postov, pre tentokrat sa vraciam k staremu modelu publikovania po kapitolach, na Chavove zelanie, ktoremu by som tuto poviedku tiez nielen adresoval, ale aj rad venoval, lenze som tak urobil v seprembri, tak Ti Ty prasivy kanonier posielam aspon nejaky dobry track. Napriklad tento. Kano - Another life. Ty mi uz konecne posli nejaky mix obratom. No a este mi neda opomenul Schwester, na ktoru casto myslim, zabudol som Tvoje cislo, vsetko Ti prerozpravam, az o to stojis, ked ukecam mamu, aby ukecala otca, nech na nu prepise UPC a my budeme konecne moct zavolat servisneho technika a ja budem mat aj mimo krcmy pripojenie na internet. I have not forgotten about You, my peer. Len my povedz ako odstranim tento template, ci co si to nastavila v mojom accounte, aby som videl, co pisem do mailov. Ty vies. Vy ostatni, budte zdravi...

00809096035305210841551308415514

Popisem vam svoj sen. V sobotu sa zobudim v manzelskej posteli vedla svojej ciernovlasej manzelky Rachel, jej stale ladne telo sa nafukuje pod paplonom a na moju nevtieravu otazku, ci uz chce kavu a ranajky, mi odpovie pazvukom, ktory vyjadruje, ze ju mam este nechat spat. Dvihnem sa a napriamim, oddychnuty, s hlavou plnou idealov a napadov, ako nepremrhat dalsi den, ktory mi H_shem na tomto svete dozicil. Prejdem sa do obyvacky, kde moja starsia dcera Sara a ta druha, co je rysava po mne, Esther, svorne pozeraju ranne rozpravky. Usmejeme sa na seba, nebudem ich rusit. Spravim si earl grey, cierny ako Trimbal, sice sa dnes nepracuje a ja si mozem dopriat byt aj tak trochu prispaty, z vlastneho, Nnazvyme to presvedcenia si to nedoprajem. Fajcenie si vsak doprajem. Na balkone si zapalim dunhillku a vratim sa mlcky k mojim ratolestiam. Len ich tak pozorujem, ony bez slova hltaju kazde jedno slovo, co koktavo Rick a Morty... Rick a Morty rano v sobotu, ja a dve krasne dcery a manzelka a vlastny byt a fajcim dunhillky a robim si blacktea, vathepja? -link- Aha, to je alarm clock, ty saso, mozes snivat dalej, ale s otvorenymi ocami. V realite, ktora takym ako ty nie je naklonena. Kde mas nieco cez tridsat, stale smrdis u rodicov, na najom si zarobit nevies, zeny nepritahujes a dve pekne dcery su ostatne tiez len zalezitostou fiktivnych realmov tvojej centralnej nervovej sustavy.
Je pat nula jedna. Minutu mi zvonil budik, kym sa do mojej izby dotrepal foter a hromovym hlasom enhancol jeho zvonenie. Ze ich nemam budit. Vcera som ani nebol na pivku, tak mi nema, co vycitat, servilne mu podakujem, profesionalna deformacia a on sa odporuca. Nebol som slopat, lebo som koncil poobednu o stvrt na desat, ono to sice zakazdym laka, no vcera som odolal. Comu som vsak neodolal bol film. co mi Shaggy posunul na usbecku a ja som zaspal az o tristvrte na dve, preto som teraz trochu menej oddychnuty ako ten otec a manzel. co ma siesty den tyzdna frei. Ja si neurobim caj, ale poriadneho turka, co ma ma nakopnut, dalej si dam rychlu sprchu, zjem banan a napcham si ruksak napolyvidiaci-napolyspiaci, ono to ozaj nie su tieto sobotne preklenutia z poobedia na doobedie sranda. Na zastavke nefajcim dunhillku, ale do rizly motam drum a potom to slukujem cez filter gizeh, kym nedojde 23ka, co ma odvezie do Devinskej, kde v supermarkete robim. Sef opat ukazuje na hodinky, lebo smrdim po mojej tretej cige tento den, co som odpalil na vzdialenost styridsatsedem krokov medzi zastavkou a zadnym vchodom pre nas, sluzobnictvo. Vy lordstvo, vy si pridete do nasej predajne ukojit svoje chutky a potreby, nakupite si, co vam vas rozpocet dovoli a ak nie tak karta pusti, nie je len platobna a iste precerpanie je povolene. Preco drzkujem? Lebo mne banka pre nesplacanie uveru ani nepovoli vedenie uctu. Preto. Prezliekam sa a za pult prichadzam styridsat, zas nestihnem do siedmej vypiect ani jednu varku a prvi navstevnici nasho obchodu mi to daju vyzrat. Makaj, ty stary hnusny konvektomat, ja nemam cely den...Ale okej, toto neni nic neobvykle. Musim povedat, ze po roku a pol, co som tu, sa uz stihli dovtipit, ze ja nie som prave najspolahlivejsi element tohto skripajuceho tatosa v agonii. Mne podobni su urcite dovodom, preco sa z akcionarskeho triumviratu dvaja najvplyvnejsi ludia tejto krajiny zdekovali a prenechali tomu tretiemu patolizacovi, nech si robi, co chce. Takto nejak to vraj bolo. Spat za pult.
-Poprosim dvadsat deka Goudy, vypyta si svoj proviant prva dnesna zakaznicka, stara baba, asi devatdesiatpat by som jej odhadoval, okej, tak tricku menej- Nenavidim krajat syr v kuse. Na platky to este akotak priblizne ustriehnem, no nemam odhad. Nemam, skratka nemam. Zarezem do bloku syra, noz sa v polke zvrtne a vykroji taky polobluk, co na vahe ukaze, ze to robi 163 gramov. Stara baba mi dovoli zacat den priaznivo a odobri mi moj preslap. Prerez, hehe. Potom sa k pultu dostavia dvaja romski robotnici, ktori maju v plane natlacit sa ipelskou klobaskou, kazdemu dva kusky. Nech sa lubi. Je sedem styridsat tri, ja som konecne vypiekol pecivko pripravene z predosleho dna a priebezne pozeram, ako z neho vobec neubuda, to je vlastne bezna vec cez vikend. Ludi tiez pomenej, u mna aj medzi regalmi. Surfujem si v telefone a posielam cez whatsapp spravy sem a tam, ked mi zastupca veduceho pride povedat, ze mu mam ist s niecim pomoct dozadu. Pan zastupca Styri europalety, z kazdej trcia triesky a ja sa stitim dvihat ich holymi rukami, skusim, ci nemame ochranne rukavice. Nateraz ma zachranil zvoncek, niekto chce asi suncicku alebo salamik, stradujem si obsluzit a vyhoviet panovi nakupujucemu. Zachvilu som vsak naspat a pasujem sa s dobre cez patnastkilovym bremenom. Ale podari sa... A takto nejak ubieha moja praca, cely den. Borci a borky buzeruju, niektori sa len premavaju pred vykladom a aj tak nakoniec nic nechcu, ini zas hned vedia, co chcu, no co mam robit, ked to zrovna nemam. Ja viem, ze ste to videli v letaku a ze je morcacia sunka premier prave v akcii. Ano, aj cenu poznam, aj tu pozmenenu, ktora je v platnosti do utorka. Nic s tym nezmozem. Len sucitne prikyvnem a poviem, ze by v tom centralnom sklade mali nieco spravit s podobnym bordelom. Vnutorme ma to ale nijak neskrie. Ako sa blizi obedna hodina, hladna svoloc postupne utoci na moj ranny vypek a ja musim merat cestu dozadu k mrazaku, kde nalozim na pekace tu-ktoru bagetku alebo zemlicku, predohrejem si trubu a nastavim pozadovany program. Obcas pridem skontrolovat pecivo, ci nie je este pripecene. Ak aj hej, sup s tym von...
Ako ste si mohli vsimnut, moja praca nie je nijak komplikovana a zvladol by ju takmer kazdy. Stojim si za pultom a obsluhujem ludi. Povacsinou. Volaju ma veduci, volaju ma sefko, niekto mi vyka, niekto tyka. Preco? Som nieco ako poskok. Som pingel.

0080909603530521084155130841551408440842

Poobedna sichta v sobotu je povacsinou jedna velka pohodicka. Medzi pol jedenastou a jednou je sice denna spicka, nech to v kontexte dnesneho dna znamena cokolvek, s pondelnajsou obednou spickou sa to vsak zdaleka neda porovnavat, ani co sa tyka jej dlzky, ani co sa tyka poctu hladosov slintajucich a kladucich mi otazky od vymyslu sveta, no potom az do piatej, kedy mozem odist domov, v tento den o nieco skor ako bezne, by ste mohli naratat zakaznikov na jednej ruke. Je vikend, aj oni si chcu oddychnut. Napada vam to iste, co mne? Ze ked sme boli mensi, tak cele sidlisko zborovo chodievalo nakupovat v sobotu doobeda? Zvyky sa menia, zvyky nie su perzistentne a ludia svoje spravanie prisposobuju okolnostiam a povinnostiam, tie zas urcuju, ze v tyzdni okolo obeda ja nemozem sulat drum do riziel a vystuzit si to gizehom /cau Zuzka :D/, pocnuc jedenastou, konciac jednou. V momente ako si zacnem uvedomovat, ze ostatny plesaty fuzac s poradovym cislom 658, bol na dlhsi cas posledny odkundes, co si ma dovolil otravovat, si zbehnem do chladiaku po morcaciu bagetu, prejdem sa ulickou k pokladni, cestou schmatnem horalku a so zakaznickou kartou na tychto dvoch polozkach usetrim 23 centov. No nekup to…
Obzeram si tohoto tajtrlicka, co sem chodieva vzdy o druhej, na sekundu presne, ci tyzden, ci vikend. Ako prvy sa pozdravi, popyta sa, ako sa mam a podobne zvasty. Neviem. Neviem... Ozaj nemam potrebu byt s kazdym trapkom kamarat. Chvilku mi tu nieco trapko trepka o zimnych pneumatikach, teraz neviem, ci ma ten pneuservis o zastavku-dve dalej do starej Devinskej Novej Vsi, asi hej, lebo stale nosi iba vlastne firemne tricka, to bude taky ten typ zgrlosa, co si necha za pateurovu bankovku prevrtat koleno. Schvalne mu nakuknem do kosika. Mineralka Miticka, sytena, jeden a pol litra, v akcii, 39 centov. Energetak Tiger, edicia Najk spirit, 42 centov, v akcii. Jahodove piskoty Opavia, 97 centov, cudujsasvete, tiez v akcii. Jeho nakup je zakonceny dvomi Mliecnymi rezmi, pockat, ale toto teraz nie je v letaku. No hned mi to docvakne. Obe boli vcera precenene a presunute medzi zlavnene vyrobky. To len na margo toho drzgrosa. Vidi, ze ho vobec nevnimam, len sa tak pre seba usmeje a zmizne. Thanks fuck for that… Po skromnom obede si doprajem cecko, dobre si pofajcim sam vzadu, dnes som tu jediny fajciar na celej smene. Dozadu na rampu nie je pocut zvoncek, tak si vklude nasavam a vydychujem ten hnusny, stiplavy dym… Ale co sa budes?! Vratim sa do pultu, niekto mi tam, podla vsetkeho, postava pri sunkach a je to stara znama tvar, vsak ano…
Ja- Dobry den, pan Rutger!
Brat – Dobry den, ty pripad. Nemas nejaky tabak odsipat do utorka?
J – Tu mas pat eur, chod si kupit cerveny Wilson /cau Zuzka :D/
B – Papirky?
J – Ty teda vobec nie si z tych narocnych, ze nie?
To je tak, ked vas starsi brat uz nemoze byvat s Vami, lebo sa ixtykrat pohadal s mamkou a tatkom a oni ho radsej pre svoje vlastne pohodlie poslali kade-lahsie. Trpezlivosti s nim mali viac nez dost. No ked si niekto nie, ze nehlada pracu, on kazdu ponuku, ktoru mu otec dobromyselne prihra... co to trepem, ze prihra, on mu ju naserviruje rovno pod nos a nas semi-aristokrat na to povie, ze ma na viac, takemu cloveku jednoducho musite ukazat dvere. Za ziadne z vami dobre myslenych bratskych gest nepodakuje. To, ze mu podate pomocnu ruku berie zakazdym ako samozrejmost. Ale mam ho rad, takym tym sposobom, ako mate starsieho brata losera radi. Navyse je dost scitany. Toto som sa napriklad dnes dozvedel.
B – Vies, ze v Jemene, najchudobnejsej krajine Blizkeho Vychodu, hrozi osmim milionom ludi hladomor?
J – Neviem. Naco mi to v zivote je? Ani neviem, kde sa nejaky Jemen nachadza.
B – Cize nevies ani, preco su takemuto zavaznemu problemu miestni obyvatelia vystaveni…
J – Ja ti cely tvoj Jemen akurat tak je-
B – Dobre, dobre, nechaj to tak…
Raz za tyzden ma dojde pozriet. Preberieme ,co mame nove, ako sa maju rodicia, ktori by sa o neho aj radi starali, vzdy pred alebo po praci vyzvedaju, ci ma Tono nebol pozriet, ako sa ma, ci uz aspon trochu schudol alebo je vsetko po starom. To len on ma svoju hrdost. Nasa cierna ovca rodiny, mal by som mu byt vdacny, ze to nemusim byt ja. Anton Rudger, o tri roky starsi odo mna, co ma cele detstvo ochranoval pred vsetkymi protovypalnikmi, mi z vdaky vypije polku kofoly, nasledne sa nenapko poprechadza medzi regalmi a k niecomu si mozno aj dopomoze, neviem, nesiel som tam nanho dozerat… Vysomruje este jednu cigu, na cestu na autobus, peeneska je uz totiz zatvorena a vypari sa sta gafor. Mne sa to uz tiez pomalicky krati, porobim si fajrontove veci a nieco po piatej cvaknem kartu. Horsa smer Dubravka!
Ako koncim je uz vonku tma. Prve tri hviezdy uz jasne svietia, viete, co to znamena. Ja mam ale pred sebou dva dni volna, druhy z toho bude sice pondelok, kedy je vacsina mojich sasovskych znamosti v praci, znechutena, ako rychlo vie ten vikend zakazdym ubehnut, nevadi, mama s otcom mi uz nejaky program vymyslia. Na zastavku prichadzam, ako keby som robil pre Volkswagen o par kilometrov dalej, just-in-time, spoza zakruty si to uz sinie kratky cerveny autobus, co nemoze byt nic ine nez moj spoj. No a na sobotny podvecer je vcelku dost natrieskany. Volne miesto ziadne, stojim v tej uzkej ulicke a snazim sa prijat za svoju skutocnost, ze som odsudeny premiestnovat sa v ramci mesta vylucne v takychto dopravnych prostriedkoch. Na vlastne auto si nenasetrim, jedine zeby som si kupil hrdzave Tico. Osadenstvo je pestre, od dvoch neskutocne zaspinenych monterkovych Oravakov, co sa tak makucko rozpravaju v dvojke rovno predo mnou, cez manzelsky par, ktory sa nemoze hadat, az ked vystupia, nie to nie, dve vysmiate mnisky v ciernych maskacoch alebo ako sa vola, to co nosia. Korunu vsetkemu vsak dava Emerson Fitipaldi, ktory dnes haji farby Dopravneho podniku Bratislavy, asi si chce dnes spravit osobny rekord, mozno aj meska, ale to mna vonkoncom nezaujima. Co je prvorade? Bezpecnost. Aj ked je rozhodne pozitivne, ze je mensia pravdepodobnost, ze sa mi nieco prihodi vnutri vozidla, ktore riadi, nez ako keby som teraz po vonku kracal vystaveny nahode spoliehajuc sa na G_d’s grace. Patnast minut obozretnosti konci pri zastavke OD Saratov, vystupujem a kracam oproti dvom dnom, ktore si vyhradzujem predovsetkym na oddych. Mam nan ostatne pravo. Ako si tak zas vybalujem to svoje trojkombo a motam si dalsiu sulanu, napadne mi, ze ja sa vobec nevraciam domov, ja sa vraciam zase raz len a len k nasim. Blbe, ze?

008090960353052108415513084155140844084208464788

Dva dni volna predo mnou znamenaju, ze sa dnes rozlozim uplne na srot. Budem natrieskany ako ten autobus, z ktoreho som pred chvilou vystupil. Mam na to ostatne tiez pravo. Je to velmi trapny mod relaxovania. Zamierim do Billy, v ktorej zamestnanecku zlavu nemam. Nekupujem si chlast u nas. Nepotrebujem pocut blbe poznamky. Ani sa delit o moje plany na dnesny vecer. Tapka a litrova pepsi to isti. Odsrobujem vrchnak hned, co vyleziem z nakupneho centra a odmeriam si jeden chlapsky glg. Nom nom… Zakryjem zuvackou, ktoru odbalujem na schodoch, vtlacim klucik do zamku, to bude tento vikend asi jedina vec, ktoru dnes vsuniem do dierky, a vobec, tiez by som bol rad, keby to nebolo opakovane. Odomknem, doma nikto. Na stole akurat listocek, ze starousi isli na prechadzku a potom sa niekam pojdu najest a ze vecer chcu pozerat film na RTVS2, tak nech s tym pocitam. Ohrejem si vodu na vifonku, sadnem za pocitac, nacitam tam nejakych simpsonovcov a pustim si diel, co som videl uz aspon siedmy raz. Napisem Sebovi, ci nedojde kvasit ku mne, on ze mam dobehnut k nemu. Ze okamzite. Ze neuverim. Ze neni sam. Tak do seba obratim ten zalievany blaf. Sa oplachnem. Sa navoniam. Na vychutnavanie nie je cas, dorazim aj tu ploskacku najrychlejsie ako to ide a sup vonka. Vo vedlajsej brane vytocim ciselnu kombinaciu na elektronickom vratnikovi, ktoru si ani nemusim pozerat na zozname, viem ju naspamat. Neozve sa nikto, pocut len tiche bzucanie, po ktorom otvorim dvere a bezim hore schodami na druhe. Keby ste sa snazili dostat ku mne, po prve, ze vam zhora neotvorim, musim zakazdym zbehnut dolu do vchodu otvorit vam pipacom osobne. To iste plati aj ked sa lucime. No a po druhe, zvonceky niekto dokladne rozmlatil. Pani Michalkova vraj aj nieco vie, no ja ju rozhodne pocuvat nebudem a rodicia na nu nikdy nemaju cas. Tak aspon hovorili.
Ja-Abend, mein Freund.
-Ty vyjebany masny kokot, skap, povie mi Seba a vpusti ma do svojho bytu.
J- Pekne vitam.
Celu tu kratku cestu som premyslal, kto mu robi spolocnost. Nejaka dama? Nejake damy? Nejake tri damy? Vyzujem si cinany a oslobodim ponozky, ktore nam na oplatku poskytnu rokfortovoromadurovy oder, nim ja zas posteklim nosteky ctenych navstevnikov tohto skromne zariadeneho pribytku. OLED TV od neviemkoho, /doteraz neregistrujem ziadnu platbu za prespikovanie mojich zhmotnenych bludov Vasimi reklamami, no som otvoreny vsetkemu – pozn. aut./, roldor skrina v spalni, aby sa pri postelnych kreaciach mohol pozerat na svoj mrzky, spoteny, v orgazme pretiahnuty ksicht, kresla potiahnute kozou, v ktorych vzdy vytuhnem a hostovska izba, v ktorej vzdy crashnem a niekedy v spanku miesto do vedra ovraciam parkety. Ma ma za to velmi rad, co vam poviem. Som pozvany do obyvacky, krasa, nemusim sediet v predsieni, sam, zahlbeny do svojich vodkou pohananych mozgovych pochodov.
-Niekomu tu zacal vikend, ozve sa Tajtrlik. Tajtrlik je v skratke ten najvacsi zebrak na svete. Nie, nepyta od okoloiducich drobne, nebyva na ulici, dokonca ma kultivovany prejav a dba o svoj zovnajsok. Nie, narozdiel odo mna mu nepachnu nohy. No aj tak je to zebrak, chapete, ne?
S-To je prvy raz, co sa za poslednu hodinu ozval, povie mi Seba a poda mi decovu vodku, dnes sa pije Kalasnikof. Vyzunknem to, postavim kalisok na stol, vypytam si repete a kukam, ozaj je Tajtrlik nejaky iny. Usmieva sa. A kym normalne ta privita este vrelsie ako pan domaci mna vo dverach, teraz to vlastne nebolo myslene zle. Este si nesadam do pre mna vyhradeneho kresla, prezeram si ho, on sa fakt smeje, ty vole…
J-Tebe je co?
S-Povedz mu, co ta trapi, Tajtrlce…
J-On sa usmieva a nieco ho trapi, hej?
S – Prijemne starosti.
J-Co Tajtrlce, co si si omocil a vynimocne za to neplatil? Kde si zohnal roofies?
T-S zenami, to nieco spolocne ma, no nejde o pichpich. S zenami mozes aj ine...
J – A co ine moze ist s zenami? nacrem ho antifrazou.
S- Mozu ta naucit nechutne navarit, napicu povysavat a trepat dve na tri tak, ze pri tom dobre zaspis. A nepotrebujes ani teckove roofies na to.
Tajtrlik aby ste rozumeli, je ten najzatrpknutejsi a najnegativistickejsi retard, akeho poznam. A dovolim si tvrdit, ze ani vy vo svojom okoli nemate kyslejsie sa tvariaceho pesimistu, co nerobi nic ine len, ze sa nonstop a na vsetko stazuje. Nespominam si na jediny moment, kedy som ho stretol a vnutorne pri tom pocitil radost. O tom, ze sa mu snazim vyhybat, ako to len ide ani nehovorim. Pocuvajte toto! Prideme do peknej krcmicky, dobre to tam rozvoniava, mile dve casnicky, teda jedna za barom a jedna s podnosom ochotne a s usmevom prerozprava, co je dnes v ponuke, hned rozmyslam ako sa natlacim pizza tycinkami s nivovou omackou, ked vtom tento kreten povie, aka je falosna, ze kazdy vecer fajci kar inemu kriplovi, akurat v nedelu sem chodievaju stamgasti na bukakke session, ako je tu draho a ze by si rad dal pizzu s kuracim masom a spenatom, ktoru tu neponukaju. Cisty ko-…ved viete co. Teraz je vsak jeden velky usmev, nieco mi chce povedat. Uplne vidite, ako to v sebe potlaca, len aby ma natahoval a tym svojim specifickom sposobom ma triznil.
J-Yalla.
T-Niekoho som stretol.
Len sa uchechtnem, ako obycajne sa tento mizogyn “zamiluje” kazdy tyzden do inej holky, potom ked sa s nim stretnete, tak vam opisuje, ako by jej vnikal do vsetkych otvorov okrem nozdier, kam sa podla svojho presvedcenia nezmesti. Sice mu neverim, no uistil ma, ze aj to skusal. Aj take to, co popisoval v picoske. Som zvedavy, co /by/ porobil tejto.
J-Koho si zas stretol? Tamarinu sesternicu?
S-Tamarinu sesternicu som tento vikend pichal ja. Nastal som jej do hrdla…
Tamarina sesternica ma fotky na zafo.sk s tvarou. Vraj sa da dohodnut na vsetkom, non nikto od nas ju zatial neomocil, len dalsi running joke…
T-Prechadzam sa rannou Bratislavou, rozhodnem sa spocinut na lavicke, usadim sa a okolo mna prechadza take mlade dievca, asi 22 by som jej odhadoval, ze hlada Jack Russella. Ja sa ochotne dvihnem a hladame ho spolu. Vraj je v meste na skole, tento rok odovzdava bakalarku, dobre dobre, tipoval by som jej najprv secnact, viete ze som efebofil...
Zacina to dobre. Inac ako normalne, kde rovno prejde k penetraciji /wink:D/, potom k hrdelnemu precinu a potom to vacsinou strieda a nakoniec jogurtovy dressing z bananovym prepleskom po lickach. Hej, a co to vlastne je ten jebecoopil ci ako to bolo?
S-Teraz pocuvaj…
T – ...pozve ma cela rozradostena, ze nasla cokla, ked som jej ukazal kusok odtialto parcik, na kavu, cela shaghappy…
Zacina sa to lamat. Nie, ze teraz to pride, skor sklzavame do nasho bezneho stereotypu, kedy pride k…
T – ...pocuvam tie jej studacke zvasty…
A sme doma…
T-… o Trans Katke, ci ako sa ten usaty, nosaty zidak volal…
Hmmm, to si radsej odpusti nabuduce...
T ...o podobnych picovinach, ale uz mi stoji ako raketa, tak teraz to nepokazim len kvoli mojmu monstroznemu egu, zaplatim aj ked nastoji na tom, ze mi to dlzi, ja ze mi to moze oplatit inac…
Nie, nie, nie…
T-...tak sme cez rez u nej, teda u nej v podnajme a ja ju nakladam zboku, este ma taku uzucku pipinku, fajn nevytahanu, nie ako tvoj anus, ploche brusko, na nohach trosku pomarancovej korky nastupujucej. hmmm. a vies, coho ja som schopny... Vies coho?
Vsetkeho v takejto situacii, ved sa pochval, aj ked ma to uz vonkoncom nezaujima….
T-...potom, co som jej to vypalil do piecky, bez gumy ofc., som jej povedal…
Pauza…
T-...som jej povedal…
Dalsia pauza, asi mu jednu pustim, ale to pri mojej razancii a sucasnej napnutosti asi zacne koktat a cele by to tento plytky pribeh len a len predlzilo…
T-...som jej povedal, ze jej sestra to robi lepsie… Jeeeessss...A vies, co je na tom najlepsie? Ze jej sestra ma svalovu dystrofiu… JEEEEEEEEEEESSSSSSSSS…
Seba a Tajtrlik si svorne tlapnu rukami, rehocu sa a unisono slabikuju pla-ka-la, zrychluju tempo a skacu drziac sa okolo ramien. Esko prebehne k laptopu a pusti tu pesnicku od zony a, kde sa spieva nuuu la la nuu la, nuuu la la nuu la la la. Oslavuju zostudenie iksteho naivneho dievcata, ktora sa namota na Gin Tonic a privoli na to, aby ju na nie az tak kratku dobu pouzil na teply obklad. Neskutocne sa z ich vlastnej podlosti, prizemnosti a ubohosti tesia. A ja, ktory som najprv uveril a nechal sa nachytat na vlastnej naivnosti, ze tento hnusny, vypocitavy, bezcharakterny smrad moze vobec prejavit akukolvek naklonnost k osobe zenskeho pohlavia, ja som sa nechal oklamat. Viete, co je na tom najhorsie? Z falosneho pocitu spolupatricnosti sa smejem aj ja. Musim vsak dodat, ze seminasilu. Vlastne, je to takto. Uz som sa o neho aj trochu bal. Ten zaciatok mi na neho vobec nesedel. “Spociniem na lavicke”, ranny bantustan a podobne. Potom ako to zacal prekladat kydmi, ktore naznacovali, ze sa vobec, vobec nic nemeni, som mohol odpozorovat, ako to skonci. Na druhej strane, aspon ze je naspat. Nachvilku som si myslel, ze ho stracame. Kopnem do seba dalsiu decovu a oblabim ich okolo rebier, jedneho lavackou a druheho tou co si… Pla-ka-la...Tolko k mojim sasovskym znamostiam. Obcas, ale ozaj len ze obcas lutujem, ze to cislo viem naspamat…

00809096035305210841551308415514084408420846478808487233

toto ma nasledovat po tomto https://kyberia.sk/id/8464788

davam to sem, nemyslim, ze by ste si to vsimli, keby to bolo zoradene, ako to ma byt... nateraz nedokoncene.

Kopnem este jednu decovu a uz som dost liznuty, ked v tom mi zvoni nezname cislo. Spytam sa chalanov, ci nepoznaju nahodov koncovku 561, oni sa na seba nejak divne pozru, ze nie. Ze im to nic nehovori, no Seba sa tak divne uskrnie. Dvihnem.
Niekto-Dobry, tu je Kajco, volam spravne Vaneske?
Ja-Prosim? Akej Vaneske?
N-Nie si Vaneska1239 z Azetu? Teraz sme si si pisali, ozve sa divny hlas…
J-To bude asi nejaky omyl, opito blabocem a nedochadza mi…
N-A s kym hovorim?
J-Tu je…
N-Mate krasny hlas, aj ked nie ste Vaneska…
J-Pocujte, ja neviem, kto ste a ako ste sa dostali k tomuto cislu...A vobec, na co sa ja s Tebou vybavujem?! a zlozim.
Klop klop na dvere.
S-Sluho, bez otevrit! vyzve ma ten, co tu je doma.
Poslusne sa dvihnem z dobre vylezaneho kresielka, ktore mi okamzite obsadi Tajtrlik, narazim do zarubne a otvorim. Vo dverah samotny Kapesnik.
K-Zapomnel sis obed, pitomce…
Stale to iste dookola...Aber ich spiele mit.
J-Sedni si, klidne si dej se mnou…
K-Ne ne ne, bylo mi osumnact a chtela bych se milovat, potrebuju naky poradny pero, jasny?
J-Tak tady chvili pockej a ja ti ukazu proc maminka v noci tak krici…
K-Ne, to nejde. Dit si muj tata…
J-Ja ale nevlastni tak s Tebou klidne muzu pichat. No tak, vzdyt ty to stejne ….
K-Len tak medzi recou, Vaneska nevolala nahodou, kokotko?
Chlapci sa rehocu, dnes som zas za debilka ja. Vzdy si niekoho vyberu, na kom sa budu vozit a dnes som bol dezignovany ja ako terc ich infantilnych vtipkov.
K-Dobry vecer, panstvo…
T-Pod na moju hrud, kurwa polska, Tajtlik si ho privinie a obaja sa tam stiskaju a mojkaju, Seba sa len tlemi a smeje sa mi do ksichtu, ze sa necham na vsetko nachytat. Pokracujme v nastolenom trende.
K-Vcera som bol s tou svinou z Bernu… nadhodi Kapesnik a necha nas usadit sa naspat do sedacej supravy., Ja sedim na zemi, ako poslusny psicek, mozem im nosit brzdu a podobne.
K–...jebal som ju, tak ako to lubim, sak wys…
Co zna-
T-Pozor, aby neotehotnela!
Co znamena, ze…
K-Viete, ako som ju nazval?
Co znamena, ze jej ho strkal do…
K-Kakaova Svajciarka.
Tak uz ste si to mohli domysliet sami kam.

00809096035305210841551308415514084408420846478808464845

prečítala som si to celé - aj keď ten posledný odstavec mi bolo nevoľno. Zaujalo ma to miesto, kde píšeš, že si sa smial vlastne nasilu. Nenapadlo ťa povedať kamošom, že to, čo tak veľmi "oslavujú" nie je ani hrdinské ani vtipné? To ako sa zachoval ten tvoj kamoš k dievčaťu - len ťažko sa mi na to hľadajú slová ale kľudne by som to nazvala druhom násilia - zbaviť druhého človeka dôstojnosti (navyše v spojitosti so sexualitou). Motiváciu k príležitostnému sexu vôbec neriešim ale tá motivácia ponižovať - zaujímalo by ma, čo je za tým. nerozumiem tomu. Pôvodne som ti to sem nechcela písať ale rozmyslela som si to, pretože niečo tak hrubé neviem prejsť mlčaním

0080909603530521084155130841551408440842084647880846484508464910

Velmi dobre vnimas ponizenie ako formu nasilia. Kedze je to len tretia kapitola, chcel som vykreslit najprv hrubu naturu kamaratov hlavnej postavy, nie mna, hoci to pisem v prvej osobe a pripravit si pre nieco, co pride, podu.
Za hrubost sa ospravedlnujem, aj za nevolnost, no opat som sa rozhodol vykreslovat svet prizemnych a nazvyme to plytkych ludi. Viem, ze to nie je pre niekoho uplne schodne, rozhodne si ani ja nemyslim, ze je to nieco tolerovatelne a pripustne - ponizovanie ako forma nasilia, nie ti ludia :D - no rad rozoberam skor veci, co mi vadia, nez ospevovat ostatnych klady a cnosti. Samotna pasivita hlavnej postavy bude mat svoj dosledok, no nechcem predbiehat a davat spoilery, v pripade, ze si chces precitat celu poviedku, ked bude hotova, urcite rad poslem. Motivacia ponizovat - tiez zistis... Chcel som, aby tato kapitola trochu fungovala ako standalone, no na pochopenie celkoveho kontextu, sice to bude len poviedka, kde pre strucnost a kratkost nechcem ist do hlbky, navyse mam radsej iba nacrtavanie a nechavam citatelovi priestor na jeho interpretaciu, som samozrejme ochotny prezentovat to, ako som co myslel, no... :D
A velmi pekne dakujem za reakciu, aj ked sa Ti to dobre necitalo.

008090960353052108415513084155140844084208464788084648450846491008464925

zaujímala ma tá motivácia - čo je za tým správaním. preto som aj napísala tú reakciu. OK prečítam si aj ostatné časti.

00809096035305210841551308415514084408420846478808464845084649100846492508464929

Jedno z vysvetleni - niektori ludia su skratka taki a je to v ich nature, spravaju sa takto bezne. Radi ublizuju, nic tym nesleduju a pride im to ako nieco prirodzene

0080909603530521084155130841551408440842084647880846484508464910084649250846492908464937

len mi to pripadá tak, ako keby si nevážili (tým ako sa správajú) samých seba.

008090960353052108415513084155140844084208464788084648450846491008464925084649290846493708464954

Nie vsetci medzi sebou si jeden druheho nevazia, skor to je/bude namierene proti jednej osobe, aspon take mam zatial rozpisanu dalsiu cast.
Inac este jedno dakujem, ze si si to vsimla :D
Edit>samych seba kolektivne/individualna rovina?

00809096035305210841551308415514084408420846478808464845084649100846492508464929084649370846495408464971

inak je pravda, že ma to veľmi rozhorčilo keď som si to prečítala - preto som aj reagovala, pretože niečomu takému úprimne nerozumiem (nie pre potrebu prázdneho moralizovania - píšem pre istotu )

0080909603530521084155130841551408440842084647880846484508464910084649250846492908464937084649540846497108465890

Je to viacmenej fikcia a neodraza to moj postoj k zenam

008090960353052108415513084155140844084208464788084648450846491008464925084649290846493708464954084649710846589008465893

To som ani nenarazala na teba

00809096035305210841551308415514084408420846478808464845084649100846492508464929084649370846495408464971084658900846589308465898

Viem, ak by nieco malo znechucovat su podobnosti s realitou...to je zarazajuce ak tak

00809096035305210841551308415514084408420846478808464845084649100846492508464929084649370846495408464966

mala som namysli úctu k sebe samému - nie v zmysle samoľúbosti ale v takej základnej rovine. ak si nevážim samú seba ako človeka, nedokážem si vážiť ani iných ľudí (a obrátene). Vyššie si napísal, že to správanie podľa teba vychádza z nejakej "ľudskej prirodzenosti". nemyslím si, že ľudská prirodzenosť vopred určuje takéto správanie. každý máme v sebe vlohy, ktoré môžeme rozvinúť alebo potlačiť. samozrejme veľa určuje aj prostredie v ktorom vyrastáme - no aj napriek rovnakému prostrediu nebudú z dvoch ľudí rovnakí ľudia. v tom správaní vnímam niečo, čo robí z druhého človeka obyčajný predmet "spotreby" - vec. a ponižovanie zachádza ešte ďalej. pretože ako keby nestačilo, že pristupujem k druhému človeku ľahostajne ako k veci, mám ho ešte potrebu ponížiť, pokoriť. je to forma zábavy alebo zväčšovanie si vlastného ega?

0080909603530521084155130841551408440842084647880846484508464910084649250846492908464937084649540846496608465894

Napisal som, ze postavam to pride prirodzene, nie ze to vychadza z ludskej prirodzene...o tej sa velmi rozpisovat nejdem, neviem, co do nej spada a co nie. Vies, nechcem dodatocne dotvarat a tlacit tam nieco, co som tam nedal, preto vravim, ze nic co si povedala nie je irelevantne, moznosti v poslednej otazke sa nemusia vylucovat, mozu ist ruka v ruke a podporovat sa...

008090960353052108415513084155140844084208464788084648450846491008464925084649290846493708464954084649660846589408465905

Musim sa opravit...Len neviem teraz, ci ked poviem, ze je nieco v niekoho nature, ze to je v ludskej prirodzenosti
Naozaj neviem

0080909603530521084155130841551408435784

nie si. len si sa nenarodil "dobre".

008090960353052108415513084155140843578408435910

Ty si asi nieco zle pochopil, Toto je poviedka, nie moje lamentovanie. Precitaj si uvod, pls. A narodil som sa velmi, velmi dobre. Do dobrej rodiny a pod.

00809096035305210841551308415514084357840843591008439086

Ja som nemyslel Tvoju rodinu. Len ze si nemal stastie. Alebo mozno omnoho menej stastia.

0080909603530521084155130841551408435784084359100843908608910936

mozeme toto niekedy prebrat ako si to myslel