az dnes mam poriadne cas to citat, ale imo id Co hovorila fakt o sirsom spektre, prevazne osamelych, ale funkcnych seniorov, kdezto Ty si sa (pravdepodobne na zaklade svojich zivotnych skusenosti) zameral hlavne na podskupinu imobilnych.

z toho prameni nedorozumenie, pretoze pristup k imobilnym a nesamostatnym seniorom (ale aj neseniorom) je samozrejme iny, tu by mali institucie odlahcit rodine co najviac, aj ked najdu sa ludia, ktori (asi vplyvom vychovy) trvaju na tom, ze sa o svojich imobilnych rodicov postaraju sami. v tom pripade ale uz nejde hovorit o tom, ze senior ich "systematicky okradne o vlastnu starobu", kedze starat sa o neho bolo slobodne rozhodnutie dalsieho dospeleho cloveka.
(samozrejme moze byt aj situacia ze z roznych dovodov to proste nejde a ze taky imobilny senior nemoze byt umiestneny do institucie, ale ani v tom pripade by som nikdy nepovedala, ze systematicky niekoho okrada...atd). Teda klast vinu za toto rozhodnutie (postarat sa doma o imobilneho) na dotycneho seniora mi nepride uplne fer.
Nie prekvapivo najrozsirenejsou obavou starych ludi je, ze zostanu druhym na obtiaz, ze sa nebudu schopni o seba postarat.

Id Co ale hovori o trochu niecom inom - o osamotenych senioroch, tych je skutocne fakt vela, osamelost, casto spojena s depresiou, je fakt jeden z najvacsich problemov staroby (popri dalsich somatickych chorobach, demencii, chudobe a ageisme, teda stigmatizacii). Tuzba dozit (za predpokladu ze nie si imobilny a pod) v okruhu svojich blizkych sa imo vobec neda oznacit ako sebectvo, pretoze sa jedna o prejav zakladnej ludskej potreby, ktora je nam vsetkym vrodena - tzv "need to belong". a nemoze byt tym padom ani predmetom nejakeho skodliveho "imprintingu myslienok" (nech uz si pod tym predstavime cokolvek) - proste zakladna ludska potreba.

V dalsich prispevkoch v tom threade zlahcujes vyznam osamelosti, s tym ze seniori mozu predsa ist do klubu dochodcov a na univerzitu tretieho veku, hm, tak to je hlboke nepochopenie toho, ako funguje psychika seniora. Proste nie kazdy ma v sebe tu vnutornu silu prekonat sklamanie, ked sa na neho napr vykasle najblizsia rodina, a ist sa bavit do klubu alebo studovat nejaky novy obor na univerzite tretieho veku. Tieto kluby a univerzity funguju skor pre ne-osamelych a ne-depresivnych seniorov a aj ako prevencia. ale zial uz nie ako riesenie problemu.

/info nemam anecdotal, ale z nasich vyskumov - so seniormi mame urobenych vela rozhovorov na tieto temy.