- /ľan/
- zdedené slovo: (post-)PIE *lin-os "ľan"; nom.konc. -> PSl *lin-u; Dyb.z.,uml.skr.,Stang.z. -> CSl *lь́nъ (AP b); Havl.z.,SK-depal. -> ľan

- OCS akuz. льнѣнѫ "ľanovú", BG лен, PL len, RU лён, SC lȁn, čak. lân, Bern. Ľén
- LI lìnas "ľan (rastlina)" nom.pl. linaĩ, LOT nom.pl. lini, OPr linno "ľan (materiál)"; LAT līnum "ľan", līnea "vlákno, čiara" (-> SAE/SK línia), CGr linon (λίνον) "ľan"
- ľanový

- ďalšie kognáty ako OIrl lín, AL liri, EN linen či DE/GOT lein "ľan" sú zrejme výpožičky z LAT; slov. výrazy odrážajú krátku samohlásku v koreni, čo zodpovedá skôr CGr slovu (no aj tam je doložené dlhé λῑνος)
- všeobecne sa výraz považuje za výpožičku z neznámeho stredoeurópskeho jazyka do západného PIE dialektu (v IR/IN/toch. chýba)

- v sSK výraz zrejme odráža pretonické dĺženie podľa Stangovho zákona (§9 tu); keďže v koreni bol pôvodne mäkký jer, bezprostredným reflexom bolo mäkké *^i̯e, to sa asi kvôli SK-depal. stvrdlo na *^i̯a (zhruba: PSl *linu; Dyb.z. -> *linu; uml.skr.,jot. -> *lьnъ; Stang.z. -> *lь́nъ; Havl.z. -> *l^i̯én; SK-depal. -> ľan), to vysvetľuje tiež krátkosť (oproti tvrdému jeru v SK dážď, viď tu)

keywords: ľan, *ъ́, rastlina, o-osnova, podst.meno; línia
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, de Vaan