Nie sú rodiny s deťmi s postihnutým osamelé? Vyčleňujú ich zo spoločnosti, komunity, rodiny?

Je to podmienené tým, ako na ňu spoločnosť reaguje. Ako reagujeme na ihrisku na matku s dieťaťom, ktoré má detskú mozgovú obrnu a nechodí úplne štandardne. Alebo ako reagujeme na mamičku, ktorá tlačí dieťa s viacnásobným ťažkým postihnutím v obchodnom centre. To sú bežné situácie, s ktorými sa rodičia stretávajú. A to akým spôsobom my – spoločnosť – reagujeme, či už pohľadom, poznámkou, komentárom, alebo ako reagujú naše deti, tak to do istej miery formuje to, ako sa v spoločnosti tieto rodiny cítia.
Foto N – Tomáš Benedikovič

A aké reakcie sú teda bežné? Sú tam stále predsudky?

Posunuli sme sa v tom, ako vnímame odlišnosť a potreby ľudí, ale nie sme tak ďaleko, aby sme ich dokázali prijať bez predsudkov. Prejavuje sa to, keď chcú rodičia dať dieťa s postihnutím do škôlky. U iných rodičov sa naštartujú procesy, ktoré bránia medzi ich dieťa prijať iné, ktoré má odlišnosti. S tým sa stretávame veľmi často. Nedá sa povedať, že sme túto úlohu ako komunita zvládli.

Keď chcú dať rodičia postihnuté dieťa do škôlky, tak sa často stáva, že by ich škôlka aj prijala, ale ostatní rodičia sú proti?

Často sú prekážky na oboch stranách. Na strane škôlky sú často opodstatnené, lebo nie sú na túto situáciu pripravené personálne, metodicky ani materiálne, niekedy je to aj neopodstatnený strach, ako zvládnu starostlivosť o dieťa, ktoré nie je štandardné. A potom sú tu neopodstatnené obavy rodičov, ktorí si myslia, že dieťa s postihnutím, ktoré bude v triede s ich dieťaťom, mu prinesie ujmu. To je veľký omyl, lebo možnosť žiť s dieťaťom, ktoré má zdravotné ťažkosti, zdieľať s ním čas od útleho veku, môže byť veľkým benefitom pre akékoľvek dieťa. Možno to nevidieť hneď, ale pre dieťa je to veľká šanca naučiť sa vnímať svet inými očami.

Čím to je, že takto rodičia zdravých detí reagujú?

Nemajú dosť informácií. Majú pocit, že Downov syndróm je nákazlivý, že sú to poruchy, ktoré sa prenášajú. Zľahčujem to, ale veľká časť ich strachu je naozaj z toho, že nemajú informácie a nevidia benefity, ktoré to ich deťom prinesie – rozvoj sociálno-emociálnej stránky, ktorá sa dnes opomína.
https://dennikn.sk/787733/pomaha-rodinam-s-postihnutymi-detmi-rodicia-nechcu-aby-ich-zdrave-deti-chodili-do-skolky-s-postihnutym/


toto je jedna velka pravda. Moje decko ma 5 rokov, a chodi do skolky kde su pomiesane zdrave deti s detmi co potrebuju vela starostlivosti. A s uzasom sledujem ako prirodzene sa k tym detom sprava, ziadny vnutorny stres, snaha neurobit blbost alebo co to vlastne casto citime.. Skratka je to pre nu uplne normalna situacia, nie vsetky deti su rovnake, no problem a vybavene.