Napadá ma hneď niekoľko vecí, ale hlavný problém vidím v interpretácii výsledkov, ktorá ignoruje limity dizajnu. Pracujú s rozložením poľnohospodárskej pôdy v USA, ktorá nie je niečím prirodzený a nemenným, ale v danom prostredí je niečím aktívne vyformovaným do podoby vyhovujúcej produkcii výraznej postavenej na živočíšnej výrobe. Potom nie je žiadnym prekvapením, že im ako najefektívnejšie využitie takéhoto systému vychádza významné využite živočíšnej výroby.

Samostatnú kategóriu v tomto smere tvorí téma grazingu, ktorý je pri vyššej intenzite jedným z hlavných faktorov degradácie pôdy a v zásade redukuje dostupnú ornú pôdu. Argumentovať tým, že pôda predtým degradovaná grazingom a overgrazingom, je vhodná iba na grazing, a mali by sme ju teda ďalej v záujme efektivity využívať na grazing, mi príde dosť bizarné.

Tiež som nepochopil, prečo vegánskej strave pripísali nulové využitie perennial cropland. Pritom to je hlavný faktor, kvôli ktorému skončilo vegánstvo s nižším ratingom ako ostatné veg stravovania.

Nuž a najhlavnejší argument vidím v náročnosti samotnej stravy:


Vegánstvo aj v tejto štúdii vychádza ako najefektívnejšie z pohľadu vstupov, a ich hlavným argumentom je to, že nedokáže efektívne využiť systém uspôsobený inej produkcii. Takže to vidím na nesprávne položenú otázku. Tu sa pýtajú, ako najlepšie využiť krajinu uspôsobenú živočíšnej výrobe (odpoveďou je šokujúco, zachovanie živočíšnej výroby). Otázka by však mala v záujme vyriešenia otázky dostatku potravín znieť, ako uspôsobiť systém tak, aby sme vedeli čo najlepšie využiť najefektívnejšie formy stravovania a kde sú v tom limity.

TLDR
Ak budeš skúmať, ako najefektívnejšie využiť pôdu uspôsobenú živočíšnej výrobe, prekvapivo ti výjde ako najefektívnejšie využívanie živočíšnej výroby.

Edit:
V štúdii som sa naviac nedopátral ku konkrétnym dátam s ktorými pracovali, tie sú za paywallom. Pri tom ako sa líšia odhady efektivity konverzie vstupov do výsledného živočíšneho výrobku, sú to pomerne zásadné údaje, ktoré by bolo fajn priamo uviesť.