Snom každého človeka je čo najväčšia sloboda. Či už materiálna, či pocitová, či politická. Snívame o tom ako nebudeme manipulovaný, ako nebudeme ovládaný, ako si budeme vybera? vlastné a zaujímavé zamestnanie a pri tom sa nenecháme šikanova? šéfom. Chceme ma? prácu aká nás baví a aká napĺňa, popri tom ma? čas na vlastné záľuby, nemusie? sa pozastavova? nad vyhláseniami politikov a po pri tom ma? vplyv na vývoj vecí. Chceme aby fungovalo zdravotníctvo, školstvo a chceme sa vedie? bráni?, i keď si uvedomujeme, že armáda a vojny sú zbytočné. Chceme by? rovnoprávni, ženy s mužmi, upratovačky s manažérmi, manažéri s majiteľmi. Chceme rozvíja? svoje osobnosti a namiesto toho sme vpasovávaný do škatuliek tisíckami zákonov, ktoré v podstate nič neriešia. A naša snaha zmeni? tento stereotyp je zakaždým uchlácholená „milými“ rečami našich zvolených predstaviteľov, na ktorých nemáme žiaden vplyv, alebo potlačená nariadeniami a represívnymi zložkami, ktoré nás prenasledujú na každom kroku.
Teraz nastáva čas na zamyslenie. Je to čo chceme to čo máme? Alebo si to viete predstavi? inak? Ponúkame vám alternatívu, najprv však treba spomenú? čo je zlé!!!

Ako je vymodelovaný dnešný svet?

Ak sa pozrieme na dnešný svet, tak zdanlivo zbadáme dokonalé švajčiarske hodinky. Média a politici nás presviedčajú, že všetko je presne tak ako má by?. Prečo iba zdanlivo? Za obalom z prekrásnych budov, a stále sa zlepšujúcich technológií sa črtá zhrbená postava bežného človeka. Človeka, ktorý je sústavne vmanipulovávaný do kolobehu majetku, daní a tvrdej práce bez vyhliadky na zlepšenie svojho života. A ak už aj svoju tvrdo vybojovanú prácu má, je okrádaný majiteľmi a zamestnancami a dostáva iba približne 50% toho čo vyprodukuje. Pýtate sa ako je manipulovaný a okrádaný? Zoberme si to pekne po poriadku.


Škola
Už pri narodení je die?a zapísané v matrike a okamžite evidované. Je mu pridelené číslo, ktorého sprevádza celým jeho životom, podobne ako Židov v koncentračných táboroch sprevádzalo ich číslo. V tomto momente sa die?a stáva súčas?ou systému pravidiel a zákonov. Na prvý pohľad to vyzerá ako dôležitý úkon, ale je potrebné sa spýta?, kvôli čomu je to také dôležité? V šiestom roku života, po tom ako sa die?a naučilo základné veci potrené k životu ako pohybové vlastnosti, reč, základné hygienické návyky, prichádza do pozornosti škola. Malý školáčik/čka cupitá po prvýkrát do školy. Už v prvej triede sa stretávajú s diskrimináciou najhrubšieho zrna: „Otec číta noviny, mama varí večeru.“ Je to správne? Odpoveďou je nie! Treba sa však opýta? či je správne aby v šlabikároch „mama čítala noviny a otec varil večeru“?
Týmto príkladom som chcel ukáza?, že deti sú už od útleho veku vychovávané na princípe rozdielov. Trend však pokračuje. Vo vyšších ročníkoch sa učia o rozdieloch medzi národmi, a v každej krajine im je vštepované, že práve ich krajina je tá najlepšia a ostatné sú „menejcenné“. Najjasnejším príkladom umelo budovanej národnej hrdosti je USA, kde sú deti povinné každé ráno spieva? hymnu, alebo prisaha? na vlajku. (Je však zaujímavé, že trend presného delenia na národy je starý iba asi 200 – 300 rokov. Pred tým pojem národ v dnešnom ponímaní takmer neexistoval. )Potom nečudo, že môžeme by? svedkami prehnaného odporu voči všetkým odlišným veciam, ktorý je viditeľný najviac u detí. A ak sa na to pozrieme nadhľadu, škola je základom, celého budúceho života.
Avšak hlavné aspekty, ktoré sú de?om vštepované v škole, nie sú ani tak hrdos? na svoj pôvod, ale skôr učenie autoritám, uniformite a stereotypu. Už od prvého dňa je de?om dané najavo, kto je v triede „šéf“, a že akékoľvek porušenie pravidiel sa trestá. Je im podsúvaná informácia o tom, že v celom živote budú niekomu podriadení. Buď zamestnávateľovi, tí šikovnejší majiteľom. Uniformitou mám na mysli, to ako sú deti „hádzané“ do jedného vreca a nehľadá sa v nich to unikátne, čo v nich je, ale sú nasilu nútené prijíma? informácie, ktoré potláčajú ich prirodzené schopnosti. Posledným faktorom, ktoré sú deti povinné prebra? je stereotyp. každý z nás vie akou nepríjemnos?ou je sústavný stereotyp ako sa každý z nás snaží proti nemu bojova? (väčšinou neúspešne).
Tieto tri faktory zabíjajú v de?och, to čo má každý dospelý na nich rád. Ich hravos?, predstavivos? a entuziazmus. vychováva z nich poslušné stádo, ktoré je pripravené nasledova? svojich pánov, s cieľom uspokojenia a nasýtenia tohto umelého panstva!!! Chcete aby aj vaše die?a bolo poslušnou ovečkou?
Preto si myslíme, že treba zmeni? systém výučby a nový systém od začiatku budova? na princípoch ako interakcia, rovnoprávnos? s ostatnými a zodpovednos? za svoje činy, pomocou ktorých dokážu deti fungova? vo svojom budúcom živote. Rozvíja? tvorivé vlastnosti die?a?a a neškatuľkova? ich do jednej kategórie „všeobecného vzdelania“.


Zamestnanie
Druhým faktorom, ktorý manipuluje je zamestnanie. Akonáhle človek dokončí školu je nútený sa zamestna?, i napriek tomu, že mnohí/é majú sotva 18 rokov, lebo uživi? sa v tomto svete nie je jednoduché. Je však jednoduché nájs? si zamestnanie? Určite sa zhodneme na tom, že v súčasnom systéme nájs? uspokojivé zamestnanie, ktoré by spĺňalo podmienku dobrého ohodnotenia a rozvoja vlastnej osobnosti je takmer nemožné. Z tohto dôvodu sú ľudia ochotný prija? akékoľvek zamestnanie a v našich zemepisných šírkach aj nie veľmi dobre ohodnotené.
Pri výkone neprirodzeného zamestnania, ktoré vykonávajú ľudia z donútenia, sa v ľuďoch utvrdzuje pocit bezmocnosti, hnevu a potreby drie? každý deň do úmoru, aby sa im podarilo uživi? rodinu a samých seba. Týmto si zamestnávateľ pripútava zamestnancov za lacný peniaz a zneužíva ich bezmocnos? na to aby stále znova a znova útočil na ich dôstojnos? a ponúkal im nízky plat za ?ažkú robotu. Na rozdiel od pracujúcich žije on v prepychu a blahobyte bez strachu o svoje zabezpečenie. Hnev zamestnancov sa stupňuje a akonáhle sú pomery nevydržateľné, človek požaduje zmenu. Je mu ponúknuté na výber. Buď rob alebo choď preč. Zamyslite sa nie je aj vaša práca o niečom podobnom (i keď možno nie tak vyhrotenom)?
Stereotyp a uniformita, ktorým sa ľudia naučili v škole sa stáva praktickým nástrojom majiteľa a zamestnávateľa, ktorým ovládajú pracujúcich. Zmysli pracujúcich sa po určitej dobe stávajú také otupené, že im už ani nepríde potrebné sa dožadova? svojich prirodzených práv – slobody, voľnosti, ohodnotenia a úctivého zaobchádzania.
Druhým a vážnejším negatívnym vplyvom zamestnania na naše životy je jeho zotročovateľská funkcia. Treba si uvedomi?, že až 90% všetkých zdrojov a výrobných prostriedkov na Zemi vlastní iba necelých 5% svetovej populácie. A týka sa to aj nás. Aj my sme zamestnancami firiem, ktoré sú vlastnené elitou, ktorá žije z našej práce. A čo dostávame za našu „ochotu“ pracova? na niekoho iného často v podmienkach, ktoré nepriaznivo vplývajú na naše fyzické alebo psychické zdravie?
Alternatívou je možnos? slobodného výberu zamestnania s prihliadnutím na osobný rozvoj človeka. Organizovanie jednotlivých odvetví vo výrobných úniách. Každý človek bude slobodne pracova? pre seba, na sebe a pre rozvoj svojho okolia a svojho osobného sveta.

Média
Ďalším faktorom, ktorý drží zdanlivý bezchybný chod „švajčiarskych hodiniek“ pohromade sú média. Tu je však potrebné rozlíši? medzi informačnými médiami (noviny, televízne správy, atď.) a zábavnými médiami (napr. film), lebo každé vplýva na udržanie rovnováhy a existencie tohto systému inou formou.
Zoberme si najprv zábavné média. Človek, ktorý príde, po celodennej práci domov väčšinou sadá pred televízor, ktorý sa stáva jeho formou relaxácie a zdieľania súkromia. V tomto prístroji nachádza vykúpenie po celom dni a stáva sa neaktívnou biomasou, ktorá bez zmyslu pozerá to čo mu je naservírované. Veď už starí Rimania tvrdili „Panem et circenses“, čo v súčasnosti prekladáme ako „chlieb a hry“. Toto vyhlásenie presne vystihuje, akou formou sú ľudia držaní „na uzde“. Veď si to zoberte. Veľakrát prídete s práce hlavou plnou myšlienok, ako zmeni? vaše pracovisko, ako ho reformova?, vaša hlava je plná spravodlivého a konštruktívneho hnevu. Máte predstavu o tom ako zmeni?, čo zmeni? a prečo zmeni?. Sadnete k televízií pustíte si nízkorozpočtový seriál (ktorý mimochodom svojím producentom vynáša milióny), a postupne zabúdate čo ste chceli robi?. Uvoľňujete sa a váš konštruktívny hnev z vás vyprcháva. A systém vyhral. Je z vás poslušný pracujúci.
Druhou formou médií sú informačné média, alebo lepšie povedané programy. Veď kto z nás nemá záujem sa dozvedie? niečo nové o dianí na našej matičke Zemi. Ak sledujeme priemerné správy na ktoromkoľvek programe stretávame sa vždy s cieleným spravodajstvom. Ani jeden novinár vám však nepovie, že to robí cielene. Nie nerobí to cielene, lebo ani on sám si neuvedomuje jednostrannos? takéhoto spravodajstva. Správy sú väčšinou plné neš?astných príbehov o tom ako sa niekto zabil, koľko havárií sa stalo. Neobjavuje sa však kritika systému. Môžete namieta?, že koľko správ je o korupcii politikov, sudcov a koaličných krízach. Pri tomto argumente si spomínam na jednu prednášku na vysokej škole, kedy sme sa s profesorom bavili na tému politických diskusií. Môžete si všimnú? ako skúsený moderátor rozkladá politika. Už ho má skoro na kolenách a schyľuje sa k veľkému odhaleniu, keď zrazu sa zmení tému. O tomto jave sa môj profesor predmetu Teórie masovej komunikácie vyjadril nasledovne: „Moderátor odlupuje pomaly masku, ktorú si každý politik pripevní na tvár, ale nikdy ju nestrhne celú, lebo by mohol celému svetu ukáza?, že za tou maskou nič nie je. A to si moderátor nemôže dovoli?, lebo média sú tu na to aby v spoločnosti status quo.“ (meno neuvádzam zámerne)
Tento citát dokazuje akú rolu zohrávajú tzv. informačné média v našom živote. A akým úspešným spôsobom manipulujú nič netušiacich ľudí v tejto veľkej hre mocných.
Neodmietame média ako formu zábavy, vzdelávania a relaxu. Odmietame však ich manipulatívnu zložku, ktorou udržujú tento systém pri živote. Naším predpokladom je slobodné a pravdivé spravodajstvo založené na spoločnom pôsobení všetkých ľudí – skutočné „verejnoprávne spravodajstvo“, bez lží a manipulácií mocnými.

Politický systém
Boli ste na posledných voľbách voli?? A zmenili sa veci tak ako ste si želali a ako očakávali? Myslím si, že vaša odpoveď znie nie!!!
V čom tkvie problém. Pozrime sa ako funguje dnešný systém. Volebný cyklus začína predvolebnou kampaňou. Politické strany s billboardami, odkiaľ sa na nás vyškierajú politicky známe tváre, nám tlačia do hláv svoju propagandu. Sľubujú nám znížené dane, lepšie školstvo, zdravotníctvo, bezpečnos?, nižšie ceny, viac pracovných miest. My, navnadený ich sloganmi, putujeme v presne stanovený deň, na presne stanovené miesto, kde si nás „ovečky“ zaškrtnú a my máme na výber zo zopár chabých alternatív. Je v podstate jedno koho, lebo aj tak každá strana má v podstate v úmysle sa pri korýtku moci „nabali?“ a udrža? už spomínaný status quo - Občan rob, a čo vyprodukuješ my budeme spravodlivo spravova?. Následne sa zo sľubov stávajú prázdne slová a my iba s otvorenou hubou zis?ujeme ako sme sa zase dobehli. Po dvoch rokoch totálneho nezáujmu zo strany vládnucej menšiny, kedy sa znovu začína hovori? o ďalších voľbách, začína predvolebná mašinéria odznova. Je prijatých zopár populistických zákonov, aby občania videli aká spravodlivá vláda práve vládne. A potom sa opä? rozbieha hra na city, dúfajúc, že ľudia majú krátku pamä? na to aby sa pamätali, ako boli pred 4 rokmi oklamaní. A to ešte nehovorím o fakte, že politické strany sú financované lobbistickými skupinami, ktoré si hája svoje záujmy ako to bolo v prípade výrobcov fľaši a neprijatého zákona z dielne ministerstva hospodárstva.
Zdá sa vám to ako vhodný systém pre váš život a výchovu vašich detí?
Ponúkame systém ktorý má zo súčasným typom vedenia politiky pramálo spoločného. Systém v ktorom budete priamo rozhodova? za seba a budete sa podieľa? pri správe vášho okolia. Parlament zo 150 tlčhubami, ktoré nič nedosiahli a na ktoré aj tak nemáte vplyv, bude nahradený lokálnymi „snemovňami“, kde bude ma? každý z daného regiónu právo predstavova? svoje návrhy, právo ich obhajova? a právo HLASOVA?!!!

Životné prostredie
Možno nie tak bežná téma a možno nie až tak zaujímavá, ale o to dôležitejšia. Prostredie v ktorom žijeme, bolo za posledných 200 rokov zmenené na nepoznanie. Prírodný mechanizmus sebaobnovy, ktorý fungoval na našej Zemi pred zopár tisíc rokmi je nenávratne narušený pôsobením priemyslu, automobilov a nezáujmom mocenských štruktúr o riešenie tzv. problémov životného prostredia. Možno keď vám niekto povie niečo takéto tak len pokrčíte ramenami, ale premeňme si to na drobné. Čo z toho plynie pre vás?
Prostredie v ktorom žijete a v ktorom vychovávate svoje ratolesti je tiež súčas?ou svetového ekosystému. Naša generácia sa ešte môže teši? zeleným stromom a čistej vode, ale vyhliadky do budúcna nie sú ružové. Predpokladá sa, že súčasne zásoby pitnej vody (ktoré dnes tvoria 1% z celkového množstva vody) sa v najbližších 50 rokoch zmenšia na polovicu. Už v dnešnej dobe mnohým oblastiam sveta hrozí nedostatok vody (Blízky Východ, Afrika, ale v poslednej dobe aj niektoré oblasti Európy). Zalesnené plochy, tzv. pľúca zeme, sa strácajú šialeným tempom. Fosílne paliva dochádzajú a nukleárna energia je životu nebezpečná a my sme sa doteraz nenaučili využíva? alternatívne zdroje energie.
Dnes sa ročne využije 54 percent zásob čerstvej vody - z toho dve tretiny v poľnohospodárstve. Toto číslo vzrastie do roku 2025 na 70 percent už len vďaka prírastku obyvateľov, a až na 90 percent, ak spotreba v rozvíjajúcich sa krajinách dosiahne úroveň vyspelého sveta. Už dnes klesá hladina vodných rezervoárov v niektorých čínskych, latinsko-amerických a juhoázijských mestách ročne o viac než meter. Veď už v dnešnej dobe nemá 1,1 miliardy ľudí prístup k čistej vode a v rozvíjajúcich sa krajinách sa až do 95 percent kalu a 70 percent priemyselného odpadu jednoducho vypúš?a bez úpravy do vodných tokov.
Dažďové pralesy sú zničené v najväčšom rozsahu v dejinách a s nimi odišli aj kľúčové zdroje biodiverzity (prírodnej a genetickej rozmanitosti, ktorá slúži na prirodzene zachovanie rodov). Otepľovanie klímy podporilo zvýšenie hladiny oceánov. Erózia ohrozuje rastliny - do roku 2025 môže zmiznú? až štvrtina druhov navždy.
Musíme si uvedomi?, že toto nie sú problémy, ktoré sa nás netýkajú. Sme s nimi až v bytostnom spojení, lebo sa týkajú našej Zeme, jediného miesta, na ktorom sme schopný ži?. A pokiaľ sa nespamätáme, neotvoríme oči a nezačneme kona?, môže by? neskoro.
Premeni? mestá na žijúce biokomunity, ktoré búdu recyklova? odpady, pestova? ovocie a obživu, ži? v súlade s prírodou, tak aby nás príroda na oplátku mohla chráni? a živi?. Ži? v týchto bio-mestách bez strachu o svoju budúcnos? a budúcnos? svojich detí.

Súčasný systém je poznačený syntézou týchto problémov. Národné štáty a ich vlády sa ukázali ako neschopné rieši? tieto problémy a preto je čas aby sme si uvedomili potenciál aký sa nám ponúka. Človek sám dokáže rozhodova? za seba bez iných. Bez iných, ktorý ním manipulujú a zotročujú ho. Je čas na zmenu!!!


Alternatíva

Hovoril som o niekoľkých problémoch. Možno nie zrovna najkomplexnejšie a úplne odborne. Hovoril som o nich ako ich vidím ja a ako ich možno vidia mnohí z vás. Nechcem sa však obmedzi? len na kritiku a navyše neúplnú, ale chcem ponúknu? aj alternatívu dnešnému spoločenskému systému, ktorý ako sme si ukázali ukážkovo manipuluje s nami, ľuďmi, ktorí by mali spoločenský systém tvori? a nie by? jeho obe?ami.

Čo ponúkame?

Ponúkame spoločnos?, ktorej základ sa dá vyjadri? slovami – rovnocennos?, rovnoprávnos?, solidarita, súdržnos?, zodpovednos? za svoje skutky, rešpekt, tolerancia, spoločenská globalizácia, samospráva, odmietnutie mocenských elít a SLOBODA!!!

Ako by to vyzeralo?

Územná organizácia by pozostávala z malých komunít, ktoré by boli základom spoločenského života. Boli by navzájom pospájané „informačnými dráhami“, a kooperovali by na spoločných projektoch, vzdelávaní, produkcii, kultúrnom a spoločenskom živote. Komunity by sa združovali do „federácií“ ktorých úlohou by bolo efektívne zabezpečenie všetkých odvetví tzv. súčasného verejného sektora. Tieto federácie by vznikali na základe prirodzeného územného členenia a nie na základe umelo-vytvorených národných štátov.
Tieto komunity by boli samosprávne a nezávislé, rozhodovanie o veciach komunity by prebiehalo priamou demokraciou, čo by vo znamenalo, že každý jeden človek by mal právo rozhodova? o veciach ktoré sa ho týkajú aj bez toho aby musel voli? politikov a spolieha? sa na dodržovanie ich sľubov. Rozhodnutia by sa snažili prijíma? konsenzom (prinajhoršom hlasovaním, podľa možnosti 2/3, 3/4 alebo 4/5).
Polícia a armáda by boli nahradené „samoočistným“ mechanizmom komunity, ktorá by si vytvárala aj vlastné "pravidlá".
Školstvo, zdravotníctvo a v podstate všetky odvetvia dnešného verejného sektoru by mali na starosti ľudia, ktorí by mali záujme tieto činnosti vykonáva? a boli by ich v réžií.
Každé die?a v zastúpení jeho rodičmi by malo právo sa rozhodnú? aký typ vzdelávania chce podstúpi? a kde.
Ekonomika by bola organizovaná prostredníctvom syndikátov, ktoré by združovali výrobcov z daných určitých odvetví. Tieto syndikáty by usmerňovali svoju produkciu podľa potrieb spoločnosti a produkovali len podľa jej potrieb. Dopyt by vytváral ponuku, čím by sa zabezpečilo rovnoprávne a rovnomerné rozdelenie zdrojov medzi všetkých obyvateľov zeme.
Človek by bol slobodný, pracoval by zlomok dnešnej pracovnej doby, nakoľko na zabezpečenie chodu komunity by viac nebolo potrebné, a čas ktorý v dnešnej dobe venuje otrockej práci by využíval na svoje záľuby, vzdelávanie, pomoc iným ľudom atď.
Nehovorím že by zmizli tzv. "špinavé prace" ako smetiari, zametači atď. a že ľudia by sa o to nestarali. Pravidlá danej komunity určovali koľko by sa každý jednotlivec "musel" (ale zjavne ak by bol dos? uvedomelý, že prečo by to mal robi? tak by asi chcel, alebo by to aspoň uznal za vhodné - preto nepovažujem "musel" za vhodne slovo) zúčastni? nejakej práce pre komunitu, ale znova by to bolo organizovane podľa obydlia, ulice aby človek vlastne robil niečo pre všetkých ale zároveň aj niečo pre seba.
Nezmizli by ani výdobytky techniky – NIE SME PRIMITIVSTI. Hovorím však skôr o účelnejšom a ekologickejšom využívaní techniky v prospech jednotlivých komunít.
Komunity o akých hovorím existujú po celom svete. Aj vy môžete by? súčas?ou spravodlivejšieho sveta. Je to len na vás.

Systém tohto sveta sa volá ANARCHIZMUS. Možno ste toto slovo počuli v iných významoch. Nedajte sa oklama?. Anarchizmus nie je bordel, neporiadok a chaos. Anarchizmus je funkčnou alternatívou k tomuto systému a vhodným spôsobom života pre každého človeka, ktorému záleží na svojom živote a živote jeho detí.

Nizsie som napisal linky, ktore by mohli byt podla mna zaujimave pre ludi, ktorych tento clanocek zaujal a xcu sa dozvediet o anarchizme viacej:)


CeskoSlovenska Anarchisticka federacia - konkretne v casti "Teoreticke texty"
Kratky prehlad historie anarchizmu, kritika a vysvetlenie podstaty
Ekoanarchizmus
Anarchist FAQ