- /hvjezda/
- zdedené slovo: PIE *gʰwoiǵʰ-dʰeh₁-eh₂ "hviezda"; uml.laryn.,satem.,deasp.,PBS-uml.,fem.konc. -> PSl *gwaizdāˀ; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *gvézda (AP b); glot.,dipht. -> hviezda

- OCS sвѣзда (najmä Zogr. a iné staršie) alebo звѣзда "hviezda", BG/RU звезда, PL gwiazda, SC zvijèzda, čak. zvīzdȁ, SL zvézda, UA звiзда
- LI gaidrùs "svetlý"; (*ǵʰwoiǵʰ-dʰeh₁- ->) LI žvaigždė̃, LOT zvaigzne, OPr svāigstan "hviezda", (*ǵʰwoiǵʰ- ->) LI žvygulỹs "blišťanie", LOT zaiguoties "blišťať"; oset. aevzīst "striebro"
- hviezdny, hviezdiť, hvezdár (ale CZ hvězdář), hvezdáreň, hviezdica, hviezdolet

- mimo zSl účinkovala na začiatočné *g II.pal. (*gwēzdā -> *dzwēzdā), ktorá však nemala vplyv na balt.jazyky, LI /ž/ a LOT /z/ by mali vzniknúť už satemizáciou z PIE *ǵ (ako napr. tu); preto sa zvyčajne rekonštruuje ako východisko PIE koreň *ǵʰwoiǵʰ- "svietiť", ktorý mal zrejme aj velárnu variantu *gʰwoiǵʰ-, pričom v PSl sa zachovala len táto
- Holzer (1989) použil túto podivnú alternáciu ako príklad vplyvu jedného neznámeho IE jazyka (tzv. Temematisch), v ktorom sa PIE neznelé spoluhlásky stali znelými; v tom prípade by koreň presne zodpovedal *ḱwoit- "svietiť" (viď tu)
- *ǵʰwoiǵʰ-dʰeh₁- znamenalo doslova "to-dané/stále-svetlo", čo Rejzek zrovnáva s druhým koreňom pre "hviezdu" *ster- (napr. EN star, DE Stern, CGr astēr (ἀστήρ), LAT stēlla, wel. seren, chet. šittar-), kognát SK stáť (viď tu)

keywords: hviezda, á-osnova, Temematisch, kolísanie velár, podst.meno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Harper, Holzer, Rejzek, Vasmer