- /milí/
- zdedené slovo: PIE *mei(h)- asi zhruba "tešiť sa"
a) čin.príč. *meih-los "tešiaci sa"; laryn.,nom.konc. -> PSl *meiˀl-u; monoph.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *mílъ-jь (AP a); tilg.,kontr. -> milý
b) char. *meih-ros "pokojný"; laryn.,nom.konc. -> PSl *meiˀr-u; monoph.,Meil.z.,uml.skr. -> CSl *mirъ (AP c); predl. -> CZ mír (-> SK mier)

- OCS миръ "mier", BG мир, PL mir "mier", RU мир "mier, svet, vesmír", SC mîr "mier"
- LI méilė "láska", míelas, žemajt. mýlas, OPr mijls, LOT milš "milý"; sans. mayas (मयस्) "potešenie, radosť", LAT mītis "jemný", CGr meilion (μείλιον) "dar", AL mirë "dobrý", IRL mōith "nežný"
- LOT miers "mier" (<- RU)
- milovať, milosť, miláčik, milenka, zmilovať sa; mierny, prímerie, zmieriť sa (CZ mírny, príměří, smířit se); vesmír (<- RU; CSl *vьsь-mirъ)

- /ie/ v SK mier nie je etymologické, vzniklo buď vplyvom výrazu miera (viď tu), alebo skôr vplyvom CZ/zSK znenia (s dlhým /í/, alternujúcim s krátkym /ʼe/), kde sa jednoslabičné maskulína analogicky predlžovali (ako napr. tu)
- vesmír úplne zodpovedá RU fonetike aj významu; síce v OCz je doložený výraz vesvět (navzdory III.pal. ako tu) pre CGr kosmos (κόσμος), tu ide skôr o skrátenie frázy veš svět;
- šírka pôvodného významu je zrejme dobre zachovaná v ORu миръ, kde to znamenalo aj "občinu": svet obce, "našich", mieru, bol v kontraste so svetom "cudzích", vojny

keywords: milý, príd.meno; mier, o-osnova, dl.kles., podst.meno; vesmír
zdroje: Derksen, Holzer, Rejzek, Vasmer