ok, berme to tak, ze a) b) a c) su jedine predpoklady pre ospravdlenie cloveka k tomu aby niekoho vystavil moznemu nebezpecenstvu/ublizeniu/ujme. potom vsak trhlina argumentu spociva v bode c.3, z ktoreho nevyplyva zaver c.4.

predstav si totiz variant bodu c.3:

3.1. Individuals that do exist (hups, doslo k splodeniu): (a) cannot give their consent to being brought into existence, (b) do have interests to protect - a tym je argumentacia uzavreta, pretoze sme nasli dovod, preco priviest cloveka na svet - je to v jeho najlepsom zaujme aj za cenu toho aby bol vystaveny nejakej ujme.

z bodu 3. vyplyva teda len to, ze nesplodit cloveka je ospravedlnitelne, pretoze ten, kto je nesplodeny (neexistujuci), a) nemoze na to dat suhlas b) nema ziadne zaujmy, ktore by mohli byt chranene, (c) nema si co zasluzit. cize jeho potencialny stvoritel si moze vydychnut, pretoze nikoho nevystavil ujme :)

ale ako vidime, ak by sme do bodu 3. premietli variant, ze doslo k splodeniu, tak je toto splodenie ospravedlnene predpokladom b) - je to v jeho najlepsom zaujme - aby mohol zit.

vysledok:

z bodu 3. vyplyva zaver, ze nesplodenie cloveka je ospravedlnitelne.
z bodu 3.1. vyplyva zaver, ze splodenie cloveka je ospravedlnitelne.

samozrejme je to cele uplna blbost, pretoze tie tri zakladne axiomy a) b) c) nemusia byt (a podla mojho nazoru ani nie su) jedinymi predpokladmi, ktore by mohli urcit ospravedlnitelnost individua nato aby niekoho vystavil ujme.