03.04.2014-15:00:27 :: Remember, remember, the velvet November


node:	03.04.2014-15:00:27
template:	4
parent:	vonkajsi nepokoj
owner:	psycho
viewed by:
created:	03.04.2014 - 15:00:27

cwbe coordinatez:
101
792011
1487439
7529481
7550385

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::33
total children::1
show[ 2 | 3] flat

Whatever we criticize most harshly in others may be a hallmark of our own psyche; what I hate most in you may actually be what I hate most in me.

som si vsimol ked idem po obchode kde je vela roznych ludi, ze to ako tych ludi vnimam je zrkadlom mojej nalady.. uz to mam tak overene, ze ked zacnem citit, ze mi vsetci ludia niecim vadia, tak viem, ze mam nejaku nenaplnenu potrebu, alebo citim tlak z niecoho, a ze musim rychlo ujst, inak ma to stiahne dole a zacnem vsetkych neznasat, a ked uz sa tie haterske kolieska v hlave roztocia, tak vzdy nasleduje aj neznasanie seba..

a este mi to spustaju ludia, ktori ma z niecoho obvinuju, ktori na mna niecim tlacia, automaticky sa prepnem do toho defenzivneho modu, a ked sa citim zle, tak hned samozrejme hladam dovody preco su veci zle.. a samozrejme ze najdem vela dovodov, cim vacsi tlak je na mne, tym povrchnejsie sudy robim..

celkovo som si vsimol, ze neni dobre byt defenzivny, lebo tym stracam kontrolu nad sebou a nad situaciou, a zacinam vnimat svet ocami druhych a chcem vsetkym vyhoviet, potom som pretazeny a namiesto vyhovenia sa zase prepnem do toho ze kurva su na mna moc velke naroky, tlak, a ze nikomu nevyhoviem, ze mozem jebat.. proste to nefunguje..

ucim sa teda vnimat veci cez svoje chcenie, nebrat nic defenzivne, ale zhodnotit ci potreby toho druheho su v sulade s mojimi, a ak hej, tak teda robim co chcem a co je pre oboch dobre, a ked nie, tak sa snazim odolat.. ale staci nejaka vycitka ze som zly, a uz ma nado mnou clovek kontrolu, lebo kurva nechcem byt zly..

000001010079201101487439075294810755038507550435

ked tak vseobecne pozorujem nejaku nenavist / hate-speech, resp. kritiku ktorej ucelom je zosmiestnit, alebo ponizit - koren celej veci je s velkou pravdepodobnostou v issues cloveka z ktoreho takato iniciativa vychadza.

Carl Jung: Everything that irritates us about others can lead us to an understanding of ourselves.

s tymto absolutne suhlasim.

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439

ale veď to je samozrejmosťou, nie?
že nie je problém v ohováranom/nenávidenom človeku ale v tom, kto nenávidí.

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550472

kokos roztrhat ma z toho ide :)
dakujem ze si to napisala, lebo som si vdaka tebe uvedomil ako sa ma to dotyka

cely zivot vsetko co chcu odo mna ludia mam pocit ze je samozrejme, odmalicka som napriklad musel mat dobre znamky a bola to samozrejmost, aj ked som bol v niecom lepsi nez ini, tak to bola samozrejmost

ale ked som ja nieco chcel, tak uz som chcel moc, a ked som ukazal ze ini maju nieco co ja nemam, tak hned sprska vyhovoriek, lebo sme chudobni, lebo ich rozmaznavaju, lebo to nepotrebujem, lebo vymyslam picoviny, lebo do pice same lebo kokotiny

davat je samozrejme
prijimat je privilegium

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755047207550618

tuto podla mna funguje model, ze proste samozrejme davam a co sa tyka prijimania, tak to je mimo tvoju reziu.

pomer davania / prijimania nemoze byt technicky nikdy uplne rovnaky (lebo thanks universe!) a shit happens. to je ako to zname prirovnanie so zivotom:

“Expecting the world to treat you fairly because you are a good person is a little like expecting a bull not to attack you because you are a vegetarian.”

ked nieco neprijimame v takej miere, ako by sme chceli, tak whatever.. aj tak mozes stale davat.

ak to ale nutne chces nejak vyrovnat, tak pripadne mozes pustit k vode ludi, co ti nikdy nic nedali a sustredis sa na nieco ine. ale to uz imho hra dost ego a problem to v jadre neodstrani, skor by som povedal, ze ten komplex umocnuje. ja by som to osobne neriesil, akceptovanie situacie a schopnost hrat k spokojnosti s kartami ktore mas je fajn.

paci sa mi point o samozrejmosti voci pozitivnym veciam. urcite stoji zato venovat pozornost niecomu, v com je clovek dobry a zrejme specialne pri detoch si to vsimat, povzbudit, ochranit..

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755047207550481

My sme fungovali/ fungujeme doma podobne :)

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504720755048107550486

ale to je skor na plac nez na usmev :|

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550472075504810755048607550488

Ja sa usmievam preto, že presne poznám ten pocit.
Vlastne sa usmievam takmer furt :D

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755047207550481075504860755048807550501

z vlastnej skusenosti si myslim, ze ten usmev je bublina, ktory raz za cas vzdy splasne
to by sa ludom pacilo, keby som bol vzdy len usmievavi
ale kurva ked trpim tak chcem rozbijat vsetko okolo
jaj nie, na to nemam privilegium, ale usmev je samozrejmost :P

e: jebat gramatiku, just tie chyby neopravim

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504720755048107550486075504880755050107550965

tu niekde sa delia ludia, ze do akej miery dokazes nahodit a udrzat tu akusi spolocensku 'masku' o tvojom prezivani.. ono to aj potom funguje tak kumulativne, navzajom sa taki ludia pritahuju ako magnety, lebo sa predsalen citis prijemnejsie s clovekom, ktory je vesely, usmieva sa s tebou a neriesi zbytocne picoviny..

nemozem povedat, ze som tak bola vychovavana, ale akosi ma zivot naucil, ze v spolocnosti je prijatelnejsie, ked sa usmievas, tvaris sa spokojne a neriesis na pohlad nijake problemy, vtedy si dobra partia.. tu len ostava otazka, ze ako casto dovolis, aby ti ta bublina praskla.. naozaj neverim, ze existuju ludia, ktori bublinu nemaju, resp. im nikdy nepukne, su to zrejme led ludia, ktori to vedia ovladat tak, ze spolocnost o tom netusi..

ja som nastavena tak, ze pokial riesim somariny, tak ich nikomu na nos vesat nechcem, dost ze to trapi mna, ze mam z toho debilnu naladu, nemusi to este kazit naladu niekomu dalsiemu.. len potom nastava ten moment, ked skrutku prekrutis a strhnes zavit, ze co s tym a ja sa pokusam minimalizovat momenty a minimalizovat persony, ktore ma vidia s odnatou spolocenskou maskou..

samozrejme, o co by bolo jednoduchsie, keby clovek mohol prezivat svoje sracky naplno.. ked si smutny tak reves, ked sa hnevas tak nicis, ked ti jebe nech ti jebe a ludia to neriesia, nedavaju sucitne pohlady, dotyky, objatia, nenutia sa na silu ta podporovat, situacie plynu spontanne a prirodzene

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550472075504810755048607550488075505010755096507550976

uplne suhlasim
chcel by som okolo seba ludi co dokazu akceptovat aj sracky (tj, ze im to nepokazi naladu), ale je to dost o tom, nakolko su vyrovnani sami so sebou, a to je vseobecne problem

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755047207550481075504860755048807550501075509650755097607550986

uplne jednoznacne
len taky clovek sa musi oslobodit od svojej entity, lebo ak si primiesa k svojim srackam tvoje sracky, tak sa misky vah vyklonia od stredu a clovek upadne - otazne je, ze nakolko je ludsky druh schopny byt odosobneny a emocne vyrovnany a vzajomne si tak vyvazovat misky vah..

na druhu stranu sa vo mne ozyva empaticky maniak a pytam sa samej seba, ci by som nechala mne blizku osobu uzierat sa v srackach bez preukazania ochoty niest to bremeno spolocne.. nie je obcas akceptovatelne shareovanie sraciek?

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504720755048107550486075504880755050107550965075509760755098607550989

heh no tak tam v podstate by mala miesto ta maska, schovas svoje problemy za nu a pocuvas toho druheho :) lenze zase ak si obaja date masky dole, tak sa zdeptate :) alebo potom musia obaja poznat svoje hranice, potom sa nemaju preco zdeptat

imho neni dobre pomahat druhym tak ze robis nieco za nich, oslabuje ich to, a pretazuje to toho druheho, casto si ani neuvedomi a riesi namiesto svojich problemov radsej problemy vsetkych naokolo :)

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550472075504810755048607550488075505010755096507550976075509860755098907553880

ach ano, chcela by som vediet vzdy udrzat masku vo chvilach kedy ju je treba.. a chcela by som cloveka, ktory by vedel znasat momenty, ked uz ju nevladzem nosit..

a suhlasim, ze nie je dobre robit veci za inych (neviem, ci ich to oslabuje, ale rozhodne ich to nezosilnuje), ale pomoct im v rozumnej miere povazujem za viac ako prirodzene..

a vsetky problemy ostatnych su predsa vzdy jedoduchsie ako jeden vlastny ;)

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504720755048107550486075504880755050107550507

anarchia :)
mne príde usmievanie prirodzené, ale keď nemám chuť, tak sa neusmievam.

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460

a nie vzdy, obcas nenavidis ublizovanie od druhych, pretoze sa nedokazes pred tym branit

a je sice pravda ze je to tvoja chyba, ze sa nedokazes branit, ze si nevies chranit svoje hranice

ale zaroven to ze ini ludia ta vyuzivaju je zaroven aj ich chyba, ze nerespektuju tvoje hranice

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500

Človek by sa mal vedieť obrániť (v zdravej forme) ale na druhej strane, ľudia občas radi útočia a liečia si tým svoju vlastnú haluz :) Takže treba rozmýšľať, kedy to má význam sa brániť /príp. si uznať chybu a kedy sa to človeka netýka.

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504600755050007550504

a potom ta obvinia ze moc rozmyslas
a ked prestanes, tak ta obvinia, ze si namyslena a ze sa mas uvedomit a ze vobec nerozmyslas
tak zase rozmyslas tentoraz este viac
a potom ta zase zjebu ze moc rozmyslas
tak sa uzavres do seba a nikomu uz nebudes verit
problem solved
a preto odmalicka tuzim znicit ludsku civilizaciu (som to mal aj v registracii na kybcu pred 10 rokmi)

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550628

- preco riesis, ze ta niekto obvinuje, ze moc rozmyslas?
- preco riesis, ze ta niekto obvinuje, ze si prestal rozmyslat?

vlastne ani nerozumiem, ze preco sa v tomto kontexte nachadza slovo obvinit. vedel by si to nejak priblizit?

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642

neviem, vzdy som to tak robil, kazde obvinenie bud raciom chapem ze je falosne, alebo upadnem do niecoho ako depresie az kym bud nenajdem v tom falosnost, alebo to v sebe nevyriesim, alebo kym ma to neunavi tak ze sa tomu radsej vyhybam

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504600755050007550504075506280755064207550668

kazde "obvinenie" znamena len nazor druhej strany. v realnom svete obvineny clovek je clovek, ktory pravdepodobne spravil nieco, co nebolo uplne v poriadku. pokial sa bavime o rozmyslani, alebo akejkolvek inej beznej veci v ramci kontextu tejto diskusie, tak ta nikto z nicoho neobvinuje. (a nikdy neobvinoval.)

obvinenie je nieco, na zaklade coho by si mal citit vinu. pri tychto veciach by ale vina prirodzene nemala mat ziadny priestor. povedal by som, ze to defaultne interpretujes ako obvinenie, alebo nejaku formu utoku, pretoze to vychadza z psychologie tvojej osobnosti, ktora bola formovana roznymi udalostami v minulosti a hlavne v detstve. pocit viny tam nema priestor - je to psychologicky proces, rozumies.

nie som si celkom isty aky konkretny problem teraz adresujem, kazdopadne jeden z krokov k lepsiemu by mohol spocivat v tom, ze reakcie na nejake meta-nazory inych ludi v zmysle: teraz som toto spravil a oni mi povedali, ze som kokot a vela rozmyslam buee.. nahradime mindsetom: ok, teraz som toto spravil, malo to pre mna nejaky realny a podla moznosti pozitivny efekt? ano? super! nie? ok, let's not do this again, treba to poriesit inak.

prelozene do situacie s rozmyslanim:

- hej psycho, pocuj ty, nezda sa ti, ze nejak vela rozmyslas?
- tak urciteeee, skus to niekedy tiez. :D vo-vnutri-si-riesim-co-potrebujem-a-nevyvadzaju-ma-z-miery-hluposti

:)

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550628075506420755066807550748

a potom sa zamotas do toho poriesenia inak, a neporiesis to nikdy, a donekonecna sa cyklis, az kym ti nespokojnost neprerastie cez hlavu a nestane sa nekontrolovatelnou

sak ale ono je celkom pravda ze moc rozmyslam, tak potom zistujem ze preco, a nenachadzam odpoved, a kym nemam odpoved, tak ma vsetko dalsie strasne zatazuje..

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642075506680755074807550756

nemusis sa bat, ze sa zamotas a ze sa budes cyklit, pretoze si zamotany a cyklis sa aj teraz.

nespokojnost samozrejme riesis, pointa je, ze zbytocne si nemusis pripustat banalne zalezitosti v style, ze ti dal niekto negativny feedback, resp. nepresaturujes input ludi na obvinovanie. a ked uz ta niekto naozaj realne obvinuje, tak si sebareflexiou determinujes, ze aky to ma na teba/inych realny dopad. ked touto prirodzenou sebareflexiou zistis, ze nikomu neublizujes a to co robis je v poriadku... tak je vsetko v poriadku.

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504600755050007550504075506280755064207550668075507480755075607550979

ono ta sebareflexia zvykne dost dlho trvat kym to cele preskumas z oboch stran, kym tam najdes wannabe objektivne riesenie

to mas ako partnerske vztahy, tam proste kazdy konflikt je dost hlboka vec, pretoze casto to je o tom, ze jedna strana prilis tlaci, a druha strana sa prilis lahko vzdava, a obcas to ani nemas ako posudit, ked tomu druhemu nerozumies, nevies na co este mas pravo a cim uz zasahujes do druhej osoby.. hlavne ked zijes medzi ludmi, ktori maju tie hranice posunute.. zasahuju do teba, ty zasahujes do nich, nejak ste si zvykli, a potom stretnes ineho cloveka, a on sa citi dotknuto, no a vyries taketo nieco ked si zil cely zivot za hranicami.. sa mozes akurat tak stiahnut a cyklit a premyslat.. alebo experimentovat spoznavanim vela roznych ludi a postupne si budovat poznanie.. ale proste je to na dlho

obcas mam pocit, ze je proste nerealne ludom neublizovat, pretoze tie chyby si casto uvedomis az ked ich spravis, a ked uz niekomu ublizis, tak ti ani nema chut povedat ze co presne sa stalo.. cele to je zamotane, a ked neznasas ublizovat druhym, tak ta to v podstate paralyzuje co sa tyka interakcie s ludmi

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550628075506420755066807550748075507560755097907551271

ublizovaniu sa neda uplne vyhnut ani pri sebelepsej sebareflexii
myslim ze ide dost o odpustanie pri vztahoch s ludmi

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642075506680755074807550756075509790755127107551501

otazka je ako to ublizovanie minimalizovat, a odpoved je nekonecna sebareflexia
jedine ze by odpovedou bolo nebat sa ublizovat, resp. poznat ze ktore ublizenia su akceptovatelne a prirodzene, a na ktore si treba davat velky pozor

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550509

ale veď nikto z okolia nemusí vedieť, že o tom a takto rozmýšľaš :)
Pokiaľ sa s nikým o to nepodelíš, tak ti ľudia do hlavy vidieť nebudú :)

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755050907552985

asi to robim ked mam pocit, ze sa sam nedokazem pochopit, tak sa zacnem spoliehat na externy svet, ze mi s tym niekto pomoze

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755050907550531

ale ja nechcem byt sam
ja dam setko von
a raz ma niekto pochopi
:)

ja tak bojujem proti opacnemu extremu, ked ludia nedavaju nic von
keby ludia davali vsetko von, tak by sa vsetci viac chapali, a menej by si ublizovali

nepoviem ked ide o sukromie, veci do ktorych inych nic
ale prehnana uzavretost je imho zo strachu, hamby, z pocitu menejcennosti, neadekvatnosti, neakceptovanosti
a ja neznasam ked su ludia potlacani

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550458

samozrejme to podla mna bude, ked nebude existovat hate-speech v takej forme, ktoru pozname. ked si povieme: aha, tak teraz budem radsej ticho, lebo evidentne si musim fixnut najskor toto.

a ludia nebudu mat issues, lebo si ich samozrejme vyriesia. :)

inak je moj prispevok viac-menej asociaciou na prvy odstavec z psychovho prispevku.

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550447

nenavidim samozrejmosti
pouzivaju to ludia ktori si nevedia za sebou stat a jedine ako to zvladaju je ze "to je samozrejmost", namiesto toho aby sa za to postavili a povedali ze "to je dolezite"

ako moze byt nieco samozrejmostou ked to tolko ludi nielenze nevnima ako samozrejmost, ale este to povazuju za hlupost
je to ako povedat ze nesikanovat je samozrejmostou, lenze ono to neni ani zdaleka take samozrejme pre vsetkych ako sa to moze niekomu zdat.. v podstate mi to pride ako projekcia vlastnych neocenenych potrieb na svet vonku..

neber to osobne, len ma toto dlhodobo sere, a chcel som si to nejak zadefinovat, nech si v tom spravim jasnejsie

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755044707550455

mam pocit, ze som na to v zivote dost doplacal, pozitiva na sebe som bral ako samozrejmosti, a negativa ako hnilobu.. samozrejmosti su samozrejme, takze nie su podstatne, netreba na ne poukazovat.. a na zle veci treba poukazovat.. vysledkom je, ze namiesto toho aby som si honil ego jaky som vyborny, vacsinu casu travim poukazovanim na svoje chyby..

a najlepsie je ked ta niekto cudzi takto berie, vsetko dobre co spravis je samozrejmostou, ba priam tvojou povinnostou, a nezasluzi si to nijake extra ocenenie..

a potom ma clovek pocit, ze si nic nezasluzi, pretoze vsetko dobre co spravi je samozrejme, a vsetko zle je jeho chyba