mam pocit, ze som na to v zivote dost doplacal, pozitiva na sebe som bral ako samozrejmosti, a negativa ako hnilobu.. samozrejmosti su samozrejme, takze nie su podstatne, netreba na ne poukazovat.. a na zle veci treba poukazovat.. vysledkom je, ze namiesto toho aby som si honil ego jaky som vyborny, vacsinu casu travim poukazovanim na svoje chyby..

a najlepsie je ked ta niekto cudzi takto berie, vsetko dobre co spravis je samozrejmostou, ba priam tvojou povinnostou, a nezasluzi si to nijake extra ocenenie..

a potom ma clovek pocit, ze si nic nezasluzi, pretoze vsetko dobre co spravi je samozrejme, a vsetko zle je jeho chyba