Re[6]: 03.04.2014-15:00:27 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[6]: 03.04.2014-15:00:27
template:	4
parent:	Re[5]: 03.04.2014-15:00:27
owner:	daan
viewed by:
created:	03.04.2014 - 17:36:15

cwbe coordinatez:
101
792011
1487439
7529481
7550385
7550435
7550439
7550460
7550500
7550504
7550628

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

- preco riesis, ze ta niekto obvinuje, ze moc rozmyslas?
- preco riesis, ze ta niekto obvinuje, ze si prestal rozmyslat?

vlastne ani nerozumiem, ze preco sa v tomto kontexte nachadza slovo obvinit. vedel by si to nejak priblizit?

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642

neviem, vzdy som to tak robil, kazde obvinenie bud raciom chapem ze je falosne, alebo upadnem do niecoho ako depresie az kym bud nenajdem v tom falosnost, alebo to v sebe nevyriesim, alebo kym ma to neunavi tak ze sa tomu radsej vyhybam

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504600755050007550504075506280755064207550668

kazde "obvinenie" znamena len nazor druhej strany. v realnom svete obvineny clovek je clovek, ktory pravdepodobne spravil nieco, co nebolo uplne v poriadku. pokial sa bavime o rozmyslani, alebo akejkolvek inej beznej veci v ramci kontextu tejto diskusie, tak ta nikto z nicoho neobvinuje. (a nikdy neobvinoval.)

obvinenie je nieco, na zaklade coho by si mal citit vinu. pri tychto veciach by ale vina prirodzene nemala mat ziadny priestor. povedal by som, ze to defaultne interpretujes ako obvinenie, alebo nejaku formu utoku, pretoze to vychadza z psychologie tvojej osobnosti, ktora bola formovana roznymi udalostami v minulosti a hlavne v detstve. pocit viny tam nema priestor - je to psychologicky proces, rozumies.

nie som si celkom isty aky konkretny problem teraz adresujem, kazdopadne jeden z krokov k lepsiemu by mohol spocivat v tom, ze reakcie na nejake meta-nazory inych ludi v zmysle: teraz som toto spravil a oni mi povedali, ze som kokot a vela rozmyslam buee.. nahradime mindsetom: ok, teraz som toto spravil, malo to pre mna nejaky realny a podla moznosti pozitivny efekt? ano? super! nie? ok, let's not do this again, treba to poriesit inak.

prelozene do situacie s rozmyslanim:

- hej psycho, pocuj ty, nezda sa ti, ze nejak vela rozmyslas?
- tak urciteeee, skus to niekedy tiez. :D vo-vnutri-si-riesim-co-potrebujem-a-nevyvadzaju-ma-z-miery-hluposti

:)

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550628075506420755066807550748

a potom sa zamotas do toho poriesenia inak, a neporiesis to nikdy, a donekonecna sa cyklis, az kym ti nespokojnost neprerastie cez hlavu a nestane sa nekontrolovatelnou

sak ale ono je celkom pravda ze moc rozmyslam, tak potom zistujem ze preco, a nenachadzam odpoved, a kym nemam odpoved, tak ma vsetko dalsie strasne zatazuje..

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642075506680755074807550756

nemusis sa bat, ze sa zamotas a ze sa budes cyklit, pretoze si zamotany a cyklis sa aj teraz.

nespokojnost samozrejme riesis, pointa je, ze zbytocne si nemusis pripustat banalne zalezitosti v style, ze ti dal niekto negativny feedback, resp. nepresaturujes input ludi na obvinovanie. a ked uz ta niekto naozaj realne obvinuje, tak si sebareflexiou determinujes, ze aky to ma na teba/inych realny dopad. ked touto prirodzenou sebareflexiou zistis, ze nikomu neublizujes a to co robis je v poriadku... tak je vsetko v poriadku.

00000101007920110148743907529481075503850755043507550439075504600755050007550504075506280755064207550668075507480755075607550979

ono ta sebareflexia zvykne dost dlho trvat kym to cele preskumas z oboch stran, kym tam najdes wannabe objektivne riesenie

to mas ako partnerske vztahy, tam proste kazdy konflikt je dost hlboka vec, pretoze casto to je o tom, ze jedna strana prilis tlaci, a druha strana sa prilis lahko vzdava, a obcas to ani nemas ako posudit, ked tomu druhemu nerozumies, nevies na co este mas pravo a cim uz zasahujes do druhej osoby.. hlavne ked zijes medzi ludmi, ktori maju tie hranice posunute.. zasahuju do teba, ty zasahujes do nich, nejak ste si zvykli, a potom stretnes ineho cloveka, a on sa citi dotknuto, no a vyries taketo nieco ked si zil cely zivot za hranicami.. sa mozes akurat tak stiahnut a cyklit a premyslat.. alebo experimentovat spoznavanim vela roznych ludi a postupne si budovat poznanie.. ale proste je to na dlho

obcas mam pocit, ze je proste nerealne ludom neublizovat, pretoze tie chyby si casto uvedomis az ked ich spravis, a ked uz niekomu ublizis, tak ti ani nema chut povedat ze co presne sa stalo.. cele to je zamotane, a ked neznasas ublizovat druhym, tak ta to v podstate paralyzuje co sa tyka interakcie s ludmi

0000010100792011014874390752948107550385075504350755043907550460075505000755050407550628075506420755066807550748075507560755097907551271

ublizovaniu sa neda uplne vyhnut ani pri sebelepsej sebareflexii
myslim ze ide dost o odpustanie pri vztahoch s ludmi

000001010079201101487439075294810755038507550435075504390755046007550500075505040755062807550642075506680755074807550756075509790755127107551501

otazka je ako to ublizovanie minimalizovat, a odpoved je nekonecna sebareflexia
jedine ze by odpovedou bolo nebat sa ublizovat, resp. poznat ze ktore ublizenia su akceptovatelne a prirodzene, a na ktore si treba davat velky pozor