tu niekde sa delia ludia, ze do akej miery dokazes nahodit a udrzat tu akusi spolocensku 'masku' o tvojom prezivani.. ono to aj potom funguje tak kumulativne, navzajom sa taki ludia pritahuju ako magnety, lebo sa predsalen citis prijemnejsie s clovekom, ktory je vesely, usmieva sa s tebou a neriesi zbytocne picoviny..

nemozem povedat, ze som tak bola vychovavana, ale akosi ma zivot naucil, ze v spolocnosti je prijatelnejsie, ked sa usmievas, tvaris sa spokojne a neriesis na pohlad nijake problemy, vtedy si dobra partia.. tu len ostava otazka, ze ako casto dovolis, aby ti ta bublina praskla.. naozaj neverim, ze existuju ludia, ktori bublinu nemaju, resp. im nikdy nepukne, su to zrejme led ludia, ktori to vedia ovladat tak, ze spolocnost o tom netusi..

ja som nastavena tak, ze pokial riesim somariny, tak ich nikomu na nos vesat nechcem, dost ze to trapi mna, ze mam z toho debilnu naladu, nemusi to este kazit naladu niekomu dalsiemu.. len potom nastava ten moment, ked skrutku prekrutis a strhnes zavit, ze co s tym a ja sa pokusam minimalizovat momenty a minimalizovat persony, ktore ma vidia s odnatou spolocenskou maskou..

samozrejme, o co by bolo jednoduchsie, keby clovek mohol prezivat svoje sracky naplno.. ked si smutny tak reves, ked sa hnevas tak nicis, ked ti jebe nech ti jebe a ludia to neriesia, nedavaju sucitne pohlady, dotyky, objatia, nenutia sa na silu ta podporovat, situacie plynu spontanne a prirodzene