 |
|
| node: | Pravý zmysel života |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | Optos |
| viewed by: | |
| created: | 22.04.2004 - 23:07:33 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 747953 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::24
total children::10
Je to skôr taký úvahovníček, než denníček :)
Zahryznem sa do otázky o zmysle života, ktorá ma oslovila, keď som sa včera prihlasoval. Keď som bol ešte oveľa mladší, pýtal som sa často sám seba „čo je zmysel života?“ Vtedy sa mi zdala odpoveď tak zložitá, ako dajme tomu vesmír. Ono, ľudská myseľ tiež nie je jednoduchá, ako da? do kopy dve kocky lega. Mnohým ľuďom sa zdá táto otázka ?ažká a nevyriešiteľná až do konca života a tí, ktorí si dokážu na ňu odpoveda? sa často mýlia. Samozrejme, každý, čo si na ňu odpovie je predpokladám presvedčený o svojej pravde. Rovnako aj ja.
Teraz keď som si už na to odpovedal zdá sa mi celá ta záležitos? ohľadne zmyslu života pomerne jednoduchá. Povedal by som, že to je len súčas? dospievania, plávania v mori spoznávania seba samého a tvorenia svojej osobnosti, teda vedomostí, morálnych hodnôt, vízií atď.
Každý človek je z 50 % (dajme tomu) stvorený výchovou a vonkajšími vplyvmi a z 50 % sám sebou, teda svojimi reakciami, postrehmi atď. Každý človek je rozmanitá a jedinečná osobnos? a svoje priority vidí v niečom inom, inak reáguje, koná...
Všeobecne si ale myslím, že pre zmysel života existuje pravidlo, ktoré necháva každému voľnú ruku, ale zároveň určuje hranice, ktoré by sa nemali prekračova?. Preto by som nerozdeľoval ľudí na dobrých – zlých, ale na ľudí na správnej a nesprávnej ceste.
Človek na správnej ceste si uvedomuje, že je súčas?ou obrovského celku a sám ma pocit, že je jeho plnohodnotným členom. Koná tak, že neohrozuje iného človeka, ani prírodu (vrchol morálnej evolúcie). Dalo by sa to nazva? “cit spolupatričnosti.” Keby takto každý zmýšlal, boli by sme takmer dokonalý - keby bol cit spolupatričnosti taký prirodzený ako dýchanie (zanikli by všetky aktuálne problémy) Samozrejme takí ľudia existujú aj teraz. Za to akí sú môžu len z 50 %.
Rovnako aj ľudia na zlej ceste za to môžu len z 50 %. Uvedomte si, že každý, kto nemá cit spolupatričnosti a teda ohrozuje prírodu, či iného človeka koná v rozpore s ideou “zdravého celku” a teda nežije správnym spôsobom. Iste si uvedomujete, koľko je to ľudí. Ak nie dám vám príklad: Aj matka, ktorá vyznáva najčistejšie hodnoty môže kona? nesprávne, napríklad tak, že rozmaznáva svoje die?a a tým ho dostáva do bezvýchodiskovej pasce - vysporiada? sa s tým raz po svojom. To ako jedinec zareaguje, je už nejasné. Jasné ale je, že matka svojim konaním môže za jeho vývin. Ak z die?a?a neskôr vyrastie kriminálnik, alebo hoci čo iné, zlé a najdeme sa vinu u jeho matky tak jeho matka môže za to, čo s neho je. Vyplívajme ďalej, z toho, že je kriminálnik, vrah :)
Nezaradil sa do spoločnosti, pretože bol rozmaznaný a zviknutý že všetko čo chce bude ma?. To narušilo jeho "realitu" a z nejakého dôvodu, ktorých môže by? veľa zabil iného človeka - niekoho matku. Die?a tej matky vyrastalo s tým, že jeho matku niekto zabil a vypestovalo si vrodenú nedôveru k ľuďom, ktorá sa prejavovala negatívne...
Poukazujem na to, že jediný človek na zlej ceste, môže spusti? re?azovú reakciu. Dnes samozrejme na ľudí vplýva oveľa väčšie množstvo negatívov. Preto existuje toľko neurotických, egoistických, sprostých atď. atď. ľudí. Preto pokladám dnešne globálne (sociálne, ekologické atď.) problémy za nevyriešiteľné. Všetky totiž vedú k hľúposti človeka a nedokonalému systému. Sme však uveznený v akejsi bezvýchodiskovej pasce. Naša zložitos? by si žiadala zložité riešenia - pritom je to také ľahké - jediné riešenie všetkých problémov by bolo, keby mal každý vrodený cit spolupatričnosti, tak ako dýchanie a svoj zmysel života by si vytýčil podľa zdravých morálnych hodnôt v hraniciach idey celku.
Ja česne prehlasujem že: psychicky, ani fyzicky, neohrozujem žiadnym spôsobom iného človeka, prírodu. Mám svoje miesto v spoločnosti, mám vízie do budúcnosti a momentálne som spokojný, napriek niekoľkym problémov, ktoré mám tiež. Môj zmysel života je teda takýto – mám svoj cieľ a chcem sa ku nemu priblíži? čo najviac. Zároveň však neprekračujem hranicu idey citu spolupatričnosti”
Ešte by som povedal, že cit spolupatričnosti konkrétne znamená dosiahnu? takú morálnu formu, ktorá sa z hľadiska večnosti zdá harmonická, synchronizovaná, nekonečná. To? vše.... –OPTOŠ- (optos@centrum.cz)
Zahryznem sa do otázky o zmysle života, ktorá ma oslovila, keď som sa včera prihlasoval. Keď som bol ešte oveľa mladší, pýtal som sa často sám seba „čo je zmysel života?“ Vtedy sa mi zdala odpoveď tak zložitá, ako dajme tomu vesmír. Ono, ľudská myseľ tiež nie je jednoduchá, ako da? do kopy dve kocky lega. Mnohým ľuďom sa zdá táto otázka ?ažká a nevyriešiteľná až do konca života a tí, ktorí si dokážu na ňu odpoveda? sa často mýlia. Samozrejme, každý, čo si na ňu odpovie je predpokladám presvedčený o svojej pravde. Rovnako aj ja.
Teraz keď som si už na to odpovedal zdá sa mi celá ta záležitos? ohľadne zmyslu života pomerne jednoduchá. Povedal by som, že to je len súčas? dospievania, plávania v mori spoznávania seba samého a tvorenia svojej osobnosti, teda vedomostí, morálnych hodnôt, vízií atď.
Každý človek je z 50 % (dajme tomu) stvorený výchovou a vonkajšími vplyvmi a z 50 % sám sebou, teda svojimi reakciami, postrehmi atď. Každý človek je rozmanitá a jedinečná osobnos? a svoje priority vidí v niečom inom, inak reáguje, koná...
Všeobecne si ale myslím, že pre zmysel života existuje pravidlo, ktoré necháva každému voľnú ruku, ale zároveň určuje hranice, ktoré by sa nemali prekračova?. Preto by som nerozdeľoval ľudí na dobrých – zlých, ale na ľudí na správnej a nesprávnej ceste.
Človek na správnej ceste si uvedomuje, že je súčas?ou obrovského celku a sám ma pocit, že je jeho plnohodnotným členom. Koná tak, že neohrozuje iného človeka, ani prírodu (vrchol morálnej evolúcie). Dalo by sa to nazva? “cit spolupatričnosti.” Keby takto každý zmýšlal, boli by sme takmer dokonalý - keby bol cit spolupatričnosti taký prirodzený ako dýchanie (zanikli by všetky aktuálne problémy) Samozrejme takí ľudia existujú aj teraz. Za to akí sú môžu len z 50 %.
Rovnako aj ľudia na zlej ceste za to môžu len z 50 %. Uvedomte si, že každý, kto nemá cit spolupatričnosti a teda ohrozuje prírodu, či iného človeka koná v rozpore s ideou “zdravého celku” a teda nežije správnym spôsobom. Iste si uvedomujete, koľko je to ľudí. Ak nie dám vám príklad: Aj matka, ktorá vyznáva najčistejšie hodnoty môže kona? nesprávne, napríklad tak, že rozmaznáva svoje die?a a tým ho dostáva do bezvýchodiskovej pasce - vysporiada? sa s tým raz po svojom. To ako jedinec zareaguje, je už nejasné. Jasné ale je, že matka svojim konaním môže za jeho vývin. Ak z die?a?a neskôr vyrastie kriminálnik, alebo hoci čo iné, zlé a najdeme sa vinu u jeho matky tak jeho matka môže za to, čo s neho je. Vyplívajme ďalej, z toho, že je kriminálnik, vrah :)
Nezaradil sa do spoločnosti, pretože bol rozmaznaný a zviknutý že všetko čo chce bude ma?. To narušilo jeho "realitu" a z nejakého dôvodu, ktorých môže by? veľa zabil iného človeka - niekoho matku. Die?a tej matky vyrastalo s tým, že jeho matku niekto zabil a vypestovalo si vrodenú nedôveru k ľuďom, ktorá sa prejavovala negatívne...
Poukazujem na to, že jediný človek na zlej ceste, môže spusti? re?azovú reakciu. Dnes samozrejme na ľudí vplýva oveľa väčšie množstvo negatívov. Preto existuje toľko neurotických, egoistických, sprostých atď. atď. ľudí. Preto pokladám dnešne globálne (sociálne, ekologické atď.) problémy za nevyriešiteľné. Všetky totiž vedú k hľúposti človeka a nedokonalému systému. Sme však uveznený v akejsi bezvýchodiskovej pasce. Naša zložitos? by si žiadala zložité riešenia - pritom je to také ľahké - jediné riešenie všetkých problémov by bolo, keby mal každý vrodený cit spolupatričnosti, tak ako dýchanie a svoj zmysel života by si vytýčil podľa zdravých morálnych hodnôt v hraniciach idey celku.
Ja česne prehlasujem že: psychicky, ani fyzicky, neohrozujem žiadnym spôsobom iného človeka, prírodu. Mám svoje miesto v spoločnosti, mám vízie do budúcnosti a momentálne som spokojný, napriek niekoľkym problémov, ktoré mám tiež. Môj zmysel života je teda takýto – mám svoj cieľ a chcem sa ku nemu priblíži? čo najviac. Zároveň však neprekračujem hranicu idey citu spolupatričnosti”
Ešte by som povedal, že cit spolupatričnosti konkrétne znamená dosiahnu? takú morálnu formu, ktorá sa z hľadiska večnosti zdá harmonická, synchronizovaná, nekonečná. To? vše.... –OPTOŠ- (optos@centrum.cz)