V jednej veci, ta chcem podporit: ciel, to je hlavne, treba si uvedomit, kolko zan das, aby si ho dosiahol, kolko zoberies niekomu, kto ho nedosiahol, prave kvoli tomu, ze si bol lepsi. Taky je zivot alebo lepsie povedane zivot v nasej nedokonalej spolocnosti.
Ja si myslim, ze si treba stanovit ciel, snazit sa o zmenu, o nieco, co ludi a hlavne teba sameho posunie dopredu. Ked ho dosiahnes, pride 30 sekund euforie a radosti a ide sa dalej, stanovujes si dalsi ciel a dosahujes ho. Je to ako droga, ked raz okusis tych 30 sekund euforie, uz ta to nepusti, musis pokracovat. A ked pride koniec, obzries sa spat a povies si, ze si nieco zmenil. Moze to byt uplne nepatrna zmena, ale to dokaze spustit retaz reakcii, ktore ovplyvnia nas vsetkych a posunu nas vpred. Nieco ako v teorii chaosu.
Podla mna zmysel zivota sa musi menit po dosiahuti ciela, vtedy je zmysel zmyslom. :)