Najprv, k tej dokonalosti. Ja nechcem, aby bol svet dokonaly, pretoze tym, ze by bol kazdy spolupatricny, atd, az do uplnej dokonalosti, znamenalo by to, ze aby sme si vsetci rozumeli, museli by sme byt rovnaki. Keby sme boli rovnaki, bola by tu nuda, pretoze uz by ta tu nemal ani kto nastvat.
Chcem tym povedat to, ze vsetko je relativne. Nieco si zacnes uvedomovat, az ked sa stane nejaka udalost, ktora ti "otvori oci". Napr. dobro a zlo su relativne. Dobro si zacnes vazit, az kym sa ti stane nieco zle, neprijemne. To je rovnake aj u ludi, cely den stretavas samych mantakov na ulici a uz ta to stve, zacinas si hovorit, ze je to vsetko na nic, a zrazu stretnes nahodne niekoho naozaj mileho, privetiveho a zistis, ze este existuju fajn ludia, zacnes si ho vazit, nie preto ze je dobry, ale pre jeho jedinecnost. Ak by nasa spolocnost mala byt dokonala, museli by sme mi byt dokonali, to znamena, ze by sme sa navzajom nemohli ovplyvnovat, to znamena, ze by sme museli byt vsetci rovnaki. Takze by si si nedokazal uvedomit alebo lepsie povedane porovnat, ci je niekto lepsi ako niekto iny a vyvodit z toho vysledok, ze jeden z dvoch ludi, je viac v pohode a je fajn ako druhy. :)
Co sa tyka toho tvojho cestneho prehlasenia: priamo mozno nikoho fyzicky a psychicky neovplyvnujes, ale nepriamo urcite. Na tomto svete bude vzdy niekto na spodku, aby som ja ty a vsetci ostatni ludia nad tymi na spodku mohli lepsie, kvalitnejsie zit. Nad nami su tiez ludia, ktori ziju z toho, ze mi sme pod nimi. A ide o to, ako sa k tomu postavis, bud sa vsetkeho zrieknes a napr. posles vsetky svoje zarobene financie niekomu, kto je na tom horsie ako ty, ale potom sa menia ulohy, ze teba sa stava zobrak a toho, komu si poslal svoj zarobok sa stava clovek, co zacina zit na nejakej slusnej zivotnej urovni. Este je tu alternativa, ze by sa vsetci dostali na rovnaku uroven, ale to mieri zase k tomu, ze by sme museli byt vsetci rovnaki, pretoze vsetci by sme museli rovnako usilovne pracovat, rovnako papat, rovnako kakat, lenze ty spapas za jeden tanier, on za dva a uz je rovnovaha porusena.
Na to, aby sme boli vsetci rovnaki, musela by nas mat jedna mater, musela by sa o nas rovnako starat a rovnako nas vychovavat, vsetky podmienky pre vyvoj by museli byt zachovane. Vsetko by sa to musel zacat v rovnakom case a vsetci by sme museli zomriet v rovnakom case, vsetci by sme museli robit rovnake veci a naraz. A to nie je mozne.
Preto som rad, ze po uliciach pobehuju ludia, ktori su mi nesympaticki a mnohokrat odporny, pretoze ked potom v autobuse stretnem milu babicku, s ktorou si v pohode pokecam, aj ked je o 50 rokov starsia, tesi ma to ovela viac, akoby som bol takymito ludmi obklopeny od narodenia.
Tot vsio, dufam, ze som ti neznicil zmysel zivota, a ze ta zajtra nenajdu obeseneho na kandelabri.
Jedna vec sa mi na tom fakt pacila.
"Mam svoj ciel a chcem sa k nemu priblizit co najviac." Toho sa drz a urcite sa ti to podari, ale pamataj na to, ze to neznamena, ze nikomu tym nepriamo neublizis.