1. V prvom rade vychádzam z presvedčenia, že ľudský organizmus nie je súbor defektných dielikov, ktoré treba každú chvíľu opravovať a pomáhať im aby sa stroj nezosypal. Môj životný postoj (ktorý som nenadobudla zo dňa na deň ale vytvoril sa na základe skúseností s vlastnými zdravotnými ťažkosťami a ich riešením) je ten, že ak človek žije v súlade so svojimi fyzickými a psychickými potrebami, vyhýba sa zbytočnému stresu, zo stravy vylúči to, čo mu škodí (a n to musí prísť každý sám), takýto človek dokáže zvládnuť infekčné alebo iné ochorenie bez závaždných následkov alebo úmrtia. Niekedy si telo pomôže samo, inokedy stačí bylina, niekedy použijeme silnejšie prostriedky – lieky.
2. Rozdelenie očkovacieho kalendára:
-Ak sa pozrieme do očkovacieho kalendára, sú v ňom choroby, ktoré novorodenec nemá šancu chytiť (v čase narodenia mojich detí tam bolo TBC ktoré je už teraz zrušené), žltačka B, detská obrna, tetanus.
-Ďalej sa tu nachádza čierny kašeľ – choroba veľmi nebezpečná v prvom pol roku života (v tom prvom pol roku však dieťa nie je očkované a dostatočne chránené – najkrytickejšie sú prvé 4 mesiace života a prvá dávka očkovaniu proti čk je dávana deťom po ukončení 3 mesiaca. Racionálne by bolo keby, sa dali voči čk zaočkovať matka, otec, (detkovia a babky nemusia, pretože si ho prekonali v detsve a majú imunitu – imho čk začína byť zase nebezpečný pre bábatká práve z tohoto dôvodu, že dnešné matky nemajú protilátky voči čk a imunita vytvorená očkovaním vypršala dávno pred dovŕšením veku v ktorom má žena deti, takže je tu reálne šanca že môžu nakaziť svoje novorodené bábatká, keďže čk koluje v populácii aj medzi zaočkovanými deťmi)
- Mumps, ružienka a osýpky sú detské choroby, nebezpečné sú v pubertálnom a dospelom veku – očkovanie by som zvažovala skôr vo vyšších kategóriách.
-hemofylové infekcie – pre dojčené deti nepredstavujú nebezpečenstvo (dojčím svoje deti)
-pneumokokové infekcie sa začali vyskytovať vo vyššej miere u detí očkovaných proti hemofylovým infekciám. Keďže sú moje deti neočkované proti hem., majú dobrú imunitu a sú dojčené, Tak nepotrebujú ani toto očkovanie
3.dnes sa vie iba veľmi málo o tom, ako sa vyvíja IS počas prvých rokov života a zasahovať do niečoho čo nepoznám, považujem vždy za riskantné.
4. očkovanie neprebieha prirodzenou cestou – očkovacie látky sú vpravené do tela injekčne a úplne tak obchádzajú slizničnú a bunečnú imunitu. Nedostatočná imunita slizníc práve vyzerá byť skutočným problémom u detí, ktoré trpia opakovane infekčnými ochoreniami.
5. očkovanie nebolo nikdy overované (až na výnimky) dvojitými zaslepenými štúdiami na skupinách obyvateľstva vystavených riziku nákazy. Vždy sa merala iba hladina protilátok a na jej základe sa usudzovalo že jedinec má dostatočne vyvinutú imunitu proti špecifickému ochoreniu. Dnes sa polemizuje v odborných kruhoch už aj o tom, či sú protilátky jediným ukazovateľom imunity
6. najlepšia cesta ako si zachovať zdravie je pestovať si odolný IS, zdravé stravovacie návyky, pozitívny postoj k životu a pre svoje deti vytvoriť láskavé zázemie.

Zhrnula som iba pár vecí ktoré ma napadajú (keď sa pýtaš na spôsob môjho uvažovania). Boli časi, kedy som bola o správnosti očkovania presvedčená asi ako väčšina ľudí. Stálo ma to nemalé úsilie vytvoriť si názor, ktorý by nebol (hovorím čisto za seba) podopieraný strachom z infekčných ochorení. Ak je možné chorobu liečiť, zvolím radšej prirodzenú cestu nákazy ako umelé navodenie imunity pomocou očkovania. Nehnevaj sa, ale zdroje ti uvádzať nebudem, nakoľko mám na práci iné veci ako spetne si dohľadávať niektoré fakty, s ktorými som už raz pracovala. Ostatné je vecou môjho životného postoja s ktorým môžeš nesúhlasiť ale necítim potrebu žiť život podľa niekoho iného presvedčení, rovnako tie svoje nenútim tebe alebo iným ľuďom. Samozrejme vždy sú prípady ľudí, ktorí aj napriek dodržiavaniu neviem akého ukážkového života môžu ochorieť a mať trvalé následky alebo zomrieť. Rovnako je však takmer isté, že očkovaním sa mení fungovanie IS ktorý sa prikláňa viac k špecifickej imunite a je potom náchylnejší na podráždenia, alergické a iné nežiaduce autoimúnne ochorenia (prijímané mnohými vedeckými autoritami). Nespomenula som vôbec adjuvanty, nežiaduce účinky očkovania nakoľko nie sú pre mňa prvotnou príčinou pre ktorú som sa rozhodla neočkovať.

neprišla som sem ale obhajovať svoje postoje - je to pre tvoje info ako asi uvažujem - nemám zapotreby presviedčať ľudí, aby neočkovali svoje deti a ani si nemyslím že je to možné prostredníctvom nejakého internetového flame (teda dúfam že každý si preveruje info sám za seba) čo desí mňa - a vidí sa mi nebezpečné - keď veľká časť verejnosti súhlasí s odobratím základného práva a slobody pre tú časť ľudí, ktorí s večšinou nesúhlasia a odôvodňuje sa to tým, že sú to nejakí zblúdilci a "pometenci". viem totiž, že večšina ľudí sa rozhoduje očkovať preto, lebo je to zákonom stanovené, alebo sa boja chorôb alebo boli sami očkovaní a necítia potrebu si to preverovať. možno ak by sa v tom začali vŕtať, iba by sa utvrdili vo svojom presvedčení a všetko by to bolo OK. aj napriek tomu, že túto potrebu necítia, tak oni sú vnímaní tí, čo sa "rozhodujú" správne a názory iných ľudí ich obťažujú, znervózňujú, rozčuľujú a najradšej by im tú možnosť rozhodnúť sa zobrali.