Aj Niki mal, este ho to obcas chyti, pokial su to jeho veci, nenutim ho - nechces, nechaj si to. Logicky ale naco sme medzi detmi, ked mas plne ruky niecoho, co nechces pozicat? Bud si to odloz nech ti to nezavadzia, a vymysli nieco ine, alebo sa pod hrat s tym niekam, kde budes sam... akoze to je velmi zhustena podoba rozhovoru, ja sa len pytam vacsinou alebo ponukam dane moznosti, on sa super rozhodne sam - niekedy mu dojde, ze sa chce viac hrat ako vlastnit, a pozicia, inokedy poprosi nech mu to odlozim, a uz aj take bolo, ze sa chvilu hral uplne zvlast az kym sa danej veci nenabazil (potom uz vobec neriesil, ak sa s nou hral niekto iny)
Ine je, ak toto vyhlasuje nezmyselne o veciach, ktore mu nepatria - u Nikiho som uz zvyknuta, ze je to len signal pre mna "nie som teraz ok, nedavam to tu" a tak sa mu absolutne nesnazim vysvetlovat, ze hojdacka v parku nie je jeho (zda sa mi, ze to robi prave preto, ze to vie), ale ho zoberiem prec... len on a ja, vacsinou staci 15 minutova prechadzka, len tak kecame, spievame si, potom sa vacsinou chce vratit a uz je v pohode
Zistila som to na jednej prihode, na oslave narodenin svojho kamarata sa ten kamos hral so svojimi bratrancami a Niko im zacal brat jeden diel autodrahy, bohuzial ten, ktory to cele drzal pokope. To, ze sa im to cele zosypalo ho ocividne vobec netrapilo. Nikdy predtym nic take neurobil, tak som vobec nevedela ako zareagovat. Zobrala som ho nabok, vysvetlila, ze chlapcom kazi hru, ponukla ine moznosti hry, povedal, ze to uz nebude robit. Nakracal do herne, priamo k autodrahe, a jedinym rychlym pohybom vytiahlo predmetny diel. Konstrukcia v troskach, deti vreskot, Niko tam stal s dielikom v ruke a tvaril sa ako kukuricne dieta. Praskli mi nervy trochu, zobrala som ho naruky, on rev, napchala do topanok, do bundy, a ajde von. Sokujuce bolo, co sa s revucim Nikim stalo, ked pochopil, ze sa blizime k autu. Okamzite sa upokojil, a cely stastny (!) hovori "museli sme odist, ze?" a ja ze hej a on "som bral detom hracky, ze?" - fakt je to neuveritelne ale on mal cely cas totalne stastny vyraz - a ja ze to si bral a on "som to nezvladal ze?" a ja v tej chvili ze kks som uplne tela, ved jemu proste bolo divne len nechapal preco alebo co.... anyway, nasadila som ho do auta, vyrazli sme a po chvili ticha zozadu zaznelo "neboj sa, ja to uz nebudem robit" - pointu nemam, len taku, ze odvtedy lepsie rozoznam, co sa s nim deje a viem mu pomoct to zvladnut