To kričí Tvoja pohodlná myseľ, ktorá si zvykla na teplúško. Ona sa časom utíši, keď zistí že proti vôli nič nezmôže. :)

To je asi osobná a individuálna otázka. Časom som sa dostal do stavu, že VIEM že mi to prospieva. Označil by som to za chviľkové "nepohodlie". Nie som stroj, chlad vnímam. Ale dokážem ho tolerovať v "záujme vyšších cieľov". A ani to nie je každé ráno rovnaké, niekedy je miera nepohodlia nižšia, niekedy vyššia, občas nie je vôbec. Ale ten pocit, čo príde potom za to jednoznačne stojí.