Prepáč že sa do toho miešam, ale zdá sa mi, že máš nejasnosti v základným princípoch otvorených vzťahov (OV). Skúsim to zhrnúť čo najjasnejšie v rámci tejto reakcie.

Nie pre neho, ale "PRE TEBA", odporúčam písať v prvej osobe. Sme rôzny, cítime to subjektívne inak. Zovšeobecňovanie v tomto smere nijak nepomôže. Každopádne, niekto je schopný sa otvoriť fyzicky a duševne len jednej osobe, a niekto viacerým.

Pre mňa je sex tiež výnimočný a nemám ho s každou ktorá ma chce. Z toho som už vyrástol. Sex mám z niekym s kým to prirodzene do toho bodu dospeje. Bez toho aby me tomu museli vedome pomáhať alebo sa tomu brániť. V žiadnom prípade nejde o uspokojavanie pudov, tie predsa ukojí aj jebačka so štetkou v bordeli.

Je možné mať s viacerými ľudmi intimitu na úrovni "iba medzi nami dvomi". To že to vnímaš Ty inak je naprosto v poriadku, niekto to vníma možno ešte onakvejším spôsbom.

Zjavne tomu nerozumieš. Alebo nechceš? To čo "cítiš" z otvorených vzťahov (OV) je skôr Tvoja vlastná projekcia ako niečo čo by malo reálny základ v tom ako to naozaj v OV funguje. Neznalí ľudia majú okolo OV viac ilúzii a na základe toho tu vypisujú "fundované a objektívne" náhľady a súdy. Pritom si to zamieňajú s voľným sexom, užívaním si a pod. OV je vzťah ako každý iný, akurát ho môžeš mať s viacerími ľudmi. V žiadnom prípade sa nejedná o dobrodružstvá na jednu noc (ale aj tie môžu byť - po vzájomnej dohode).

Ťažko sa vyjadriť k citovej rovnocennosti, pretože s časom sa city k jednému človeku zintezívňujú a prehlbujú (ale môžu aj chladnúť, žeano). Ťažko očakávať, že intenzita citov k partnerovi ktorého poznáme mesiac bude rovnaká ako k dlhodobejšiemu partnerovi. Skôr tu ide o jedinečnosť človeka ako takého.

Kto je "najdôležitejší" je veľmi ťažko povedať, ale spravidla s človekom s ktorým zdieľaš domácnosť budeš tráviť aj najviac času. Ale rebríček doležitosti ľudí si nevedieme (skús si dať mentálne cvičenie a zoradiť podľa dôležitosti babku, frajera, otca, mamu, dieta (*) - isto sa skvele "pobavíš"). Myslím že častejši muži, a domenivam sa že je to kôli spoločenskému setupu. Na ženy je vyvíjaný omnoho väčší spoločenský tlak ako na mužov - bohužiaľ. Preto majú ženy častejšie komplexy a problémy s otvorenou komunikáciou (nie že by muži nemali) - to nie je kritika ale skôr pozorovaný (a veľmi smutný) fakt.

To že Ti na niekom záleží mu môžeš prejaviť aj bez sebectva (žiarlivosti).

(*) Prípadne rebríček dôležitosti kámošov. Už dlhšie sa mi "otvára nožík" vo vrecku pri slovnom spojení "najlepší kámoš". Ako sa dá toto kvantifikovať (stráveným spoločným časom sotva)? Naozaj nerozumiem.

Live long and prosper.