rozvijat v detoch schopnosti nie je primarne otazkou buducnosti i ked treba povedat, ze pokial v nich ucitel rozvinie ich danosti, schopnosti a talenty, potom ich budu moct uplatnovat v zivote. S tymto suhlasim a povazujem to za jeden z cielov ucitela. Lenze voci comu sa zasadne ohradzujem, je ono progresivne myslenie, kde vsetci ucitelia hlôadaju to, co je trendy, co je modne, napr. nejake nove ucebne metody, prihliadanie na EQ a podobne zalezitosti, prave pre buducnost o ktorej aj tak nic nevieme. Z uvedeneho vyroku som mal dojem, ze ide prave o tuto stranku veci. Rad by som ta Lukas upozornil, ze nikto nie je a ani nemoze byt prorokom (jedine ak na nom spocinie milost Bozia, ale to je ina tema). To co tym chcem povedat, je ista zdrzanlivost a kriticky postoj voci progresu, aj v oblsti vzdelavania. Pretoze ako si sam potvrdil, to co je modne teraz, nemusi byt modne za 5 rokov. Podla mojho nazoru vsak existuju otazky, ktore by si mal klast kazdy ucitel, bez ohladu na dobu a miesto. Tieto otazky boli rozpracovane v minulosti a k nim sa treba vracat. otazka metody je druhorada. Chybou je klast doraz na metodu, pokial ucitel sam nema ujasnene zakladne otazky. Preto v tomto zmysle vobec nemozno hovorit o svete v ktorom sme "doposial zili" a o buducnosti, "ktoru si sotva dokazeme predstavit". To co tvrdim, je ze existuje spojitost medzi mrtvymi, zivymi a dosial nenarodenymi a na tom treba stavat a nie hladiet vysostne do buducnosti. Nemozem si pomoct, ale z toho vyroku som mal ten dojem. My mame hladiet na to, co je teraz a hladat odpovede na otazky, cerpajuc inspiraciu z minulosti. Takisto ma podla mojho nazoru v zakladnych otazkach postupovat aj ucitel.
Neviem, ci je jasne, co tym chcem povedat.