uz len na dovysvetlenie/doplnenie
ako daniel napisal vztah (nielen) k filmu sa vyvija a v istom stadiu tohto vyvoja dospejes do stavu, kedy uz jednoducho nedokazes odtrhat veci z kontextu, sledujes konkretnu vec a automaticky ti v mysli defiluje kontext, do ktoreho zaradujes, a na zaklade ktoreho porovnavas ci analyzujes.
Dam ti za pravdu, ze lubovolny "artwork" ma fungovat aj po rokoch a napriec generaciami /zasada zrozumitelnej komunikovatelnosti diela/ (co inak mnou spomenute filmy bez problemov splnaju), no zaroven silne pochybujem, ze to ktore konkretne dielo dosahuje svoj skutocny ciel - co by primarne malo byt samotne pochopenie diela - bez akejkolvek postrannej znalosti.
Tu vsak narazame na uplne elementarny problem a to je vnimanie konkretneho divaka - cize poucenost alebo nepoucenost atd. ale to uz su zbytocne teoreticke kecy, ktorymi chcem povedat len tolko, ze som rad, ze kazdy sleduje filmy, ci ine druhy umenia, inak, pretoze len vdaka tomu je mozna komunikacia o nich a vobec vytvorenie si vlastneho vkusu