cwbe coordinatez:
101
792011
2920607
4595409

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::3
2 ❤️


show[ 2 | 3] flat


A okrem toho výroku nižšie, ktorý je centrofixkou na obale zošita, som vnútri našla kopec iných tajomestiev a pokladov. Našla som tam aj kopec poznámok z psychológie, kedy sa začali moje prvé prípravy na prijímačky. Našla som tam kopec rôznych výrokov naškrabaných ceruzkou v rohu, kopec slov, ktoré som dávno zabudla, že boli moje. Kopec slov, ktoré ma tešia aj teraz. Milujem spomienky.

Našla som tam vetu, ktorá mi v tom období dávala hodne energie:
"Budúcnosť patrí tým, ktorí veria svojim snom..."
Ja som im našťastie verila a aha, tá budúcnosť mi naozaj patrí...Patrí mi všetko, čo len budem chcieť.

A iné:

"If I could then I would go wherever you will go."

"We'll never be the same again."

"I'm so afraid my life will never be so beautiful like now."

"Sometimes when I felt so blue and unnecessary, I used to cry in the corner of my room..I have been doing that for years..Although it was the sadest and the hardest time I would like to return to that moment and feel it again..."

"Ten, kto ignoruje chyby, je predurčený, aby ich opakoval."


Mám chuť prelistovať všetky staré zošity. Rada skúmam svoju minulosť a svoje staré vyvíjajúce sa JA...


-
don\'t CCCopy my Copy




  • 0000010100792011029206070459540904599405
    FlyingHigh 23.03.2009 - 20:42:17 level: 1 UP New
    Na týchto nálezoch ma fascinujú dve veci:

    1. "I'm so afraid my life will never be so beautiful like now."
    Ani si nepamätám, že som v tom období bola taká šťastná a spokojná.
    Hoci oproti tomu, čo zažívam posledné roky, to nebolo určite nič:)

    2. "Sometimes when I felt so blue and unnecessary, I used to cry in the corner of my room..I have been doing that for years..Although it was the sadest and the hardest time I would like to return to that moment and feel it again..."
    Áno, ťažké časy to boli...Ale prišli ťažšie. A do tých by som sa už nechcela vrátiť. Aj keď ten pocit maximálneho dna bol strašne zaujímavý a podnetný, tak proste nie...až taký sebatrýznič nie som...

    A práve preto si všade píšem poznámky, myšlienky a slová. Lebo potom o pár rokov môžem niečo opätovne prežiť, spoznať a uvedomiť si, kým som vlastne bola.
  • 0000010100792011029206070459540904595879
    zu* 22.03.2009 - 12:21:17 level: 1 UP New
    "Ten, kto ignoruje chyby, je predurčený, aby ich opakoval."

    !!
  • 0000010100792011029206070459540904595715
    Pimpi 22.03.2009 - 10:40:34 level: 1 UP [1K] New
    casto sa o tom rozpravame s luciou, co byva vedla,
    aky je to pocit uvedomit si vlastne napredovanie/ to co sa udialo rok, dva dozadu, alebo co i len jeden mesiac - ako sa menime pod vplyvom okolia aj toho po com tuzime/co sme dosiahli.
    je podnetne vediet, ze ked sa teraz spatne pozriem aj na veci co neboli prijemne a presla som nimi, ako ma sformovali a ako vdaka nim teraz poznam ovela lepsie samu seba, ale aj to, ako by som reagovala, keby som im mala celit opat:)
    dava mi to pocit slobody, vedomie, ze nestagnujem, ze je to stale posuvanie.

    tesi ma vediet, ze je viac takych ludi, co rozmyslaju podobne:)
    more children: (1)