cwbe coordinatez:
101
792011
2920607
4595409

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::3
2 ❤️


show[ 2 | 3] flat


A okrem toho výroku nižšie, ktorý je centrofixkou na obale zošita, som vnútri našla kopec iných tajomestiev a pokladov. Našla som tam aj kopec poznámok z psychológie, kedy sa začali moje prvé prípravy na prijímačky. Našla som tam kopec rôznych výrokov naškrabaných ceruzkou v rohu, kopec slov, ktoré som dávno zabudla, že boli moje. Kopec slov, ktoré ma tešia aj teraz. Milujem spomienky.

Našla som tam vetu, ktorá mi v tom období dávala hodne energie:
"Budúcnosť patrí tým, ktorí veria svojim snom..."
Ja som im našťastie verila a aha, tá budúcnosť mi naozaj patrí...Patrí mi všetko, čo len budem chcieť.

A iné:

"If I could then I would go wherever you will go."

"We'll never be the same again."

"I'm so afraid my life will never be so beautiful like now."

"Sometimes when I felt so blue and unnecessary, I used to cry in the corner of my room..I have been doing that for years..Although it was the sadest and the hardest time I would like to return to that moment and feel it again..."

"Ten, kto ignoruje chyby, je predurčený, aby ich opakoval."


Mám chuť prelistovať všetky staré zošity. Rada skúmam svoju minulosť a svoje staré vyvíjajúce sa JA...


-
don\'t CCCopy my Copy




0000010100792011029206070459540904599405
FlyingHigh
 FlyingHigh      23.03.2009 - 20:42:17 , level: 1, UP   NEW
Na týchto nálezoch ma fascinujú dve veci:

1. "I'm so afraid my life will never be so beautiful like now."
Ani si nepamätám, že som v tom období bola taká šťastná a spokojná.
Hoci oproti tomu, čo zažívam posledné roky, to nebolo určite nič:)

2. "Sometimes when I felt so blue and unnecessary, I used to cry in the corner of my room..I have been doing that for years..Although it was the sadest and the hardest time I would like to return to that moment and feel it again..."
Áno, ťažké časy to boli...Ale prišli ťažšie. A do tých by som sa už nechcela vrátiť. Aj keď ten pocit maximálneho dna bol strašne zaujímavý a podnetný, tak proste nie...až taký sebatrýznič nie som...

A práve preto si všade píšem poznámky, myšlienky a slová. Lebo potom o pár rokov môžem niečo opätovne prežiť, spoznať a uvedomiť si, kým som vlastne bola.

0000010100792011029206070459540904595879
zu*
 zu*      22.03.2009 - 12:21:17 , level: 1, UP   NEW
"Ten, kto ignoruje chyby, je predurčený, aby ich opakoval."

!!

0000010100792011029206070459540904595715
Pimpi
 Pimpi      22.03.2009 - 10:40:34 [1K] , level: 1, UP   NEW
casto sa o tom rozpravame s luciou, co byva vedla,
aky je to pocit uvedomit si vlastne napredovanie/ to co sa udialo rok, dva dozadu, alebo co i len jeden mesiac - ako sa menime pod vplyvom okolia aj toho po com tuzime/co sme dosiahli.
je podnetne vediet, ze ked sa teraz spatne pozriem aj na veci co neboli prijemne a presla som nimi, ako ma sformovali a ako vdaka nim teraz poznam ovela lepsie samu seba, ale aj to, ako by som reagovala, keby som im mala celit opat:)
dava mi to pocit slobody, vedomie, ze nestagnujem, ze je to stale posuvanie.

tesi ma vediet, ze je viac takych ludi, co rozmyslaju podobne:)

000001010079201102920607045954090459571504600344
FlyingHigh
 FlyingHigh      24.03.2009 - 09:46:16 , level: 2, UP   NEW
presne to milujem. obrzerať sa dozadu a vidieť posun. vidieť, kde som bola a kde som teraz a keď si uvedomím ten úžasný progres, tak sa mi až točí hlava pri predstave, kde budem za ďalších 5 rokov...človek je úžasná bytosť bez limitov.