casto sa o tom rozpravame s luciou, co byva vedla,
aky je to pocit uvedomit si vlastne napredovanie/ to co sa udialo rok, dva dozadu, alebo co i len jeden mesiac - ako sa menime pod vplyvom okolia aj toho po com tuzime/co sme dosiahli.
je podnetne vediet, ze ked sa teraz spatne pozriem aj na veci co neboli prijemne a presla som nimi, ako ma sformovali a ako vdaka nim teraz poznam ovela lepsie samu seba, ale aj to, ako by som reagovala, keby som im mala celit opat:)
dava mi to pocit slobody, vedomie, ze nestagnujem, ze je to stale posuvanie.

tesi ma vediet, ze je viac takych ludi, co rozmyslaju podobne:)