píšeš o tom, ako keby samotná existencia tej možnosti znamenala nejaký nevyhnutný ortieľ, a hlavne ako keby jej využitie bolo nevyhnutne etickým pokleskom. aktuálny stav, keď môžeš ísť buď pracovať niekam na akadémiu za minimálny plat alebo ísť do nejakého celkom irelevantného odboru, kde nemáš ani tú najminimálnejšiu možnosť aplikovať svoje vzdelanie, je podľa teba v poriadku - síce na okraji a ocenený ako banková úradníčka, ale (údajne) "s čistým štítom"?