..laska k Bohu je ta najvyssia mozna laska, podla mna. Ziaden vyssi cit nie je mozny z perspektivy cloveka.
Neviem, ci budem vediet dobre osvetlit moj postoj k laske, ale laska k inemu cloveku, lebo asi tu mas namysli, je len spravnym smerovanim k laske najvyssej - k laske k Bohu. Moja laska k Beatke nekonci u nej, lebo u nej ani nezacala. Zakusanie lasky k nej je darom z "hora". Teda ja, ak prijimam tento dar, musim ho naplnat, lebo tym preukazujem vdaku Bohu za tento dar. Tym, ze moje Ja smeruje k Ty (teda inemu cloveku, v mojom pripade k Beatke), potom zaroven tato Laska smeruje aj k Bohu, a v Bohu ma svoj konecny ciel. To, ze ja som clovek ma predurcuje k tomu, ze iba ako clovek mozem milovat ineho cloveka preto, aby som mohol milovat Boha. Milujem Boha skrze ineho cloveka. To je prave vyznam Bohocloveka Krista. V nom je to vyjadrene najlepsie, pretoze on je zaroven clovek a zaroven Boh. Ak milujem Krista milujem tym Boha. Ak naplnam lasku k Beatke, naplnam tym Lasku k Bohu. Pretoze tuto lasku prijimam ako dar od Boha a tento dar je opatovany mojou snahou a cinom k naplneniu tejto lasky.

Ale na otazku, ci je mozno milovat priamo Boha, bez toho, aby som miloval dajme tomu ineho cloveka, tak sa domnievam, ze to nie je mozne. Preto Boh spravil ustretovy krok k cloveku tym, ze poslal svojho Syna - Krista - stal sa clovekom, ale ostal Bohom.