login::
pass::
name::
id::
node:
Re[3]: Paradox HIV testu
template:
4
parent:
Re[2]: Paradox HIV testu
owner:
b.b.
viewed by:
created:
21.09.2007 - 21:44:14
cwbe coordinatez
:
101
63535
21
3382550
3384280
3384387
3384448
ABSOLUT
K
YBERIA
permissions
you:
r,
system:
public
net:
yes
⠪
neurons
stats
|
by_visit
|
by_K
source
tiamat
K
|
my_K
|
given_K
last
commanders
polls
total descendants::
total children::1
show[
2
|
3
]
flat
Clovece, ty by si mal ist do politiky.
title/content
title
content
user
0000010100063535000000210338255003384280033843870338444803384498
ziman
21.09.2007 - 22:20:12
, level: 1,
UP
NEW
Re[4]: Paradox HIV testu
Prečo? Neznie to veľmi povzbudzujúco...
000001010006353500000021033825500338428003384387033844480338449803384513
b.b.
21.09.2007 - 22:39:15
, level: 2,
UP
NEW
Re[5]: Paradox HIV testu
Ze si dokazes vylozit cisla tak ako chces. Znie to vsetko logicky a tak, ale je to hlupost.
Proste najprv si tvrdil ze ked si das urobit HIV test, a bude pozitivny tak na 96% nie si HIV pozitivny.
Teraz je to zrazu o tom ze ked si das urobit test, tak asi mas podozrenie na pozitivitu, a preto je pravdepodobnost omylu nizsia.
Ja si ale tvrdim ze pravdepodobnost omylu je stale rovnaka, bez ohladu na to kolko ludi zije v nasej krajine, kolko ich bolo a bude testovanych a kolko z nich je HIV pozitivnych.
00000101000635350000002103382550033842800338438703384448033844980338451303384585
ziman
21.09.2007 - 23:53:07
, level: 3,
UP
NEW
Re[6]: Paradox HIV testu
Hm, nie ja si vykladám čísla, ako chcem, ale ja vykladám, čo chcú čísla. Nemám dôvod vymyslieť si niečo a potom pokrútiť všetko, aby som to podoprel.
Reči o ovplyvnení spoľahlivosti som si dovolil zjednodušiť iba na dôsledok -- na to, že podozrenie ovplyvňuje pravdepodobnosť. Ale zjavne to musím rozpísať, neurobím však nič iné, len dosadím iné konštanty do toho, čo celý čas tvrdím.
Majme 1000 ľudí podozrivých na HIV. Nech je 5% ľudí s podozrením na HIV skutočne chorých. Potom:
1) chorý, test pozitívny: 49.95
2) chorý, test negatívny: 0.05
3) zdravý, test negatívny: 949.05
4) zdravý, test pozitívny: 0.95
Spoľahlivosť výsledku "pozitívny": 49.95/(49.95+0.95) = 98.1%. Čo je už celkom slušné.
Je to
to isté
, čo v článku, úspešnosť testu je opäť 99.9%, akurát je tam dosadená iná pravdepodobnosť (5% namiesto 0.004%), že náhodne vybraný jedinec bude chorý.
V prípade HIV testu máme tri čísla:
1) úspešnosť testu (počet_správnych_diagnóz/počet_všetkých_diagnóz), u nás 99.9%
Toto je vec, ktorá závisí len od testu a nikdy sa nemení, bez ohľadu na to, či si v USA, Afganistane alebo na Marse. Čo je logické.
2) spoľahlivosť verdiktu "pozitívny", u nás 4%, 73%, 98.1%, ...
Toto už je komplikované a rozhodne sa nerovná úspešnosti testu! Práve
o tom
je článok, že táto hodnota môže aj v prípade testu s 99.95 úspešnosťou nadobúdať takých hodnôt ako 4%. Závisí totiž aj od vlastností populácie, z ktorej vyberáš.
3) spoľahlivosť verdiktu "negatívny". u nás 99.9999xxx%, ...
Toto je úplne rovnaké ako v bode 2), je to symetrické, akurát z opačnej strany spektra. Tiež závisí aj od úspešnosti testu, aj od vlastností populácie, z ktorej vyberáš.
Ak hovoríme o "úspešnosti testu", tak to nemôže byť nič iné, než bod 1), pretože jedine ten nezávisí od ničoho iného než testu samotného; práve táto charakteristika sa musí používať na opis úspešnosti testu, pretože je jediná pre daný test konštantná. Všetky ostatné sa musia udávať aj s charakteristikou populácie, na ktoré sa vzťahujú. Okrem toho by názov nemohol byť "úspešnosť testu", ale "úspešnosť bla bla bla
vzhľadom na populáciu s charakteristikami X Y Z
". Preto považujem túto terminológiu za nezavádzajúcu.
Pravdepodobnosť omylu testu pri náhodne vybranom jedincovi je naozaj vždy rovnaká. Ale ak obmedzíš výber (vždy vyberáme
po
vykonaní testu) podľa nejakých pravidiel (napríklad z neho vyradíš ľudí so správnym verdiktom, čo sa práve stáva pri obmedzení sa na tých s pozitívnym výsledkom), zmení sa aj pravdepodobnosť, že vyberieš jedinca, pri ktorom sa test pomýlil. A presne to robí rozdiel medzi bodmi 1), 2) a 3).
Máme ľudí v Etiópii, z nich drvivá väčšina su černosi. Potom máme testerov, ktorým zaviažeme oči, tí nám budú predstavovať test. Ich úspešnosť rozpoznávania černocha je povedzme 75%, pretože to robia ohmataním vlasov, či majú krátke kučierky (existujú nekučeraví černosi, existujú kučeraví ľudia iných rás). Tj. ak povie tester, že daný človek je černoch, tak sa pomýlil v 25 prípadoch zo sto.
Teraz sa obmedzíme len na ľudí, ktorých testeri označili za nečernochov a ideme počítať spoľahlivosť verdiktu "nečernoch". Máme však problém, pretože obmedzením výberu na nekučeravých ľudí sme spôsobili, že vo výbere bude pár nečernochov a veľa nekučeravých černochov (aj keď je nekučeravých černochov málo, ľudí iných rás je ešte menej, je to dôsledok tak drvivej prevahy černochov). A tak nameriame oveľa horšiu úspešnosť našich testerov pri posudzovaní rasy, než je 75%.
Nepripomína ti to niečo?