cwbe coordinatez:
101
63535
21
3382550
3384280

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
show[ 2 | 3] flat


Si dost mimo. Skusme to z opacnej strany.
Na Slovensku je potvrdenych 183 HIV pozitivnych ludi.
Podla tvojej teorie su oni medzi tymi 4%, co mali pozitivny vysledok a naozaj aj boli pozitivni.
To by ale znamenalo ze uz 4575 ludi na Slovensku dostalo pozitivny HIV vysledok (a z nich 4% naozaj su pozitivni), a z toho 96% nespravne pozitivnych je 4392. Podla tvojej teorie by museli teda otestovat cca 4.4 miliona ludi aby nasli tych 183 pozitivnych.
To je podla mna asi cela dospela populacia, a ja som teda na teste este nebol.




  • 000001010006353500000021033825500338428003384387
    ziman 21.09.2007 - 20:32:49 level: 1 UP New
    Toto je veľmi dobrá poznámka.

    Môj príklad vraví o tom, že si vyberieš náhodne jedného človeka z populácie a dáš mu test, resp. že sa jedno ráno zobudíš a povieš si, že si ideš spraviť HIV test.

    Avšak v skutočnosti na test chodia ľudia s podozrením na pozitivitu; u ľudí s podozrením na pozitivitu je však pravdepodobnosť skutočnej pozitivity zrejme o dosť vyššia než tá necelá desatina promile, takže tam je pravdepodobnosť omylu testu v prípade pozitívneho výsledku o dosť nižšia.

    Takže podozrenie na pozitivitu (s ním v praxi na HIV test obyčajne ideš) dosť zvyšuje spoľahlivosť pozitívneho výsledku, ktorá, aj keď je síce (zrejme o dosť) vyššia než tie 4%, ale vo všeobecnosti sa nerovná tým 99.9%.

    Pointa článku je v tom, že úspešnosť testu 99.9% znamená: "Ak som chorý, tak na 99.9% mi to povie, že som chorý a naopak". To ale nie je to isté ako "Ak mi to povie, že som chorý, tak som na 99.9% chorý". Vtedy je to iné číslo; v prípade náhodne vybraného Slováka sú to 4%, v prípade človeka s podozrením na chorobu je to viac, na čo si správne poukázal.
    more children: (1)