MÝTY OBJEKTIVIZMU A SUBJEKTIVIZMU :: Remember, remember, the velvet November


node:	MÝTY OBJEKTIVIZMU A SUBJEKTIVIZMU
template:	4
parent:	✓ hľadanie zmyslu hľadania zmyslu
owner:	xado
viewed by:
created:	07.08.2007 - 10:40:08
updated:	08.08.2007 - 10:52:26

cwbe coordinatez:
101
792011
1584777
3296320

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Ales	0
kongo[Locked...	0

Chybne pojatý kultúrny predpoklad by mohol znieť tak, že jedinou alternatívou objektivizmu je radikálna subjektivita. Buď teda verím v absolútnu pravdu, alebo si môžem vytvárať svet podľa svojho vlastného obrazu. Ak nie som objektívny, potom som subjektívny.

Termín „mýtus“ pritom nie je použitý v hanlivom zmysle. Mýty ukazujú ľuďom cesty, ako pochopiť skúsenosť. Rovnako ako metafory, aj mýty sú nevyhnutné pre nájdenie zmyslu toho, čo sa deje okolo nás. Všetky kultúry majú mýty, a ľudia sa v živote nezaobídu bez mýtu o nič menej než bez metafory. A rovnako ako metafory svojej vlastnej kultúry považujeme často za pravdy, tak často aj mýty svojej vlastnej kultúry považujeme za pravdy.

1. Mýtus objektivizmu
2. Mýtus subjektivizmu
3. Tretia voľba: experienciálna (skúsenostná) syntéza

0000010100792011015847770329632003298465

Experienciálny (skúsenostný) výklad porozumenia a pravdy odmieta objektivistický názor, že existuje absolútna a bezpodmienečná pravda, bez toho, aby prijímal subjektivistickú alternatívu, že k pravde sa dá dospieť jedine skrz fantáziu neobmedzenú vonkajšími okolnosťami. Dôvodom, prečo sa tak zameriava na metaforu je okolnosť, že spája rozum s fantáziou. Rozum zahŕňa prinajmenšom kategorizáciu, vyplývanie a dedukciu. Fantázia v jednom z mnohých aspektov
zahŕňa nazeranie jedného druhu vecí na základe iného druhu vecí – čo nazývame metaforickým myslením. Metafora je teda imaginatívna racionalita.

Metafora je jedným z našich najdôležitejších nástrojov, s pomocou ktorých sa môžeme pokúsiť o čiastočné pochopenie toho, čo nemožno pochopiť v úplnosti: našich pocitov, estetických skúseností, morálnej praxe a duchovného uvedomenia. Toto úsilie našej imaginácie nie je zbavené racionálnosti - keďže využíva metaforu, využíva aj imaginatívnu racionalitu.

Experienciálny (skúsenostný) prístup nám tiež umožňuje, aby sme preklenuli priepasť medzi objektivistickým a subjektivistickým mýtom o nestrannosti a o možnosti byť spravodlivý a objektívny. Pravda je voči porozumeniu relatívna, čo znamená, že neexistuje absolútne stanovisko, ktoré by nám umožnilo dosiahnuť absolútne objektívne pravdy o svete. To však neznamená, že neexistujú žiadne pravdy. Znamená to iba, že pravda je relatívna vzhľadom k nášmu pojmovému systému, ktorý je zakotvený a neustále preverovaný našou skúsenosťou a skúsenosťou iných príslušníkov našej kultúry v každodenných interakciách s inými ľuďmi, ako aj s našim fyzickým a kultúrnym prostredím.

Aj keď neexistuje žiadna absolútna objektivita, môže existovať istý druh objektivity, ktorý je relatívny voči pojmovému systému určitej kultúry. Hlavným zmyslom nestrannosti a nezaujatosti v spoločenských otázkach je pozdvihnúť sa nad závažné individuálne predpojatosti. Hlavným zmyslom objektivity pri vedeckom experimentovaní je vylúčiť účinky individuálnej ilúzie a omylu.

Je tu však niečo, čo oba mýty zanedbávajú. Je to spôsob, ako rozumieme svetu skrz svoje interakcie s ním. Objektivizmus nevenuje pozornosť faktu, že porozumenie, a teda aj pravda, je nutne relatívne vzhľadom k našim kultúrnym pojmovým systémom a že ho nemožno zasadiť do žiadneho absolútneho alebo neutrálneho pojmového systému. Objektivizmus tiež prehliada fakt, že ľudské pojmové systémy sú čo sa týka povahy metaforické (fungujú na imaginatívnom chápaní jedného druhu vecí na základe iného druhu vecí). Subjektivizmus nevenuje pozornosť v prvom rade okolnosti, že naše chápanie (a to dokonca aj to najobraznejšie), je dané na základe nášho pojmového systému, ktorý je zakotvený v našom úspešnom fungovaní vo fyzikálnom aj kultúrnom prostredí, ktorého sme súčasťou. Prehliada tiež fakt, že k metaforickému chápaniu patrí taktiež metaforické vyplývanie, ktoré je istou imaginatívnou podobou racionality.

Čo experiencializmus uchováva zo záujmov, ktoré motivujú objektivizmus

Experiencializmus hovorí, že pravda je vždy relatívna voči porozumeniu, ktoré je založené na neuniverzálnom pojmovom systéme. To však nijako nevylučuje uspokojovanie legitímneho záujmu o poznanie a nestrannosť, ktorý motivoval mýtus objektivizmu po celé storočia. Objektivita je neustále možná, avšak dostáva nový význam. Objektivita stále znamená pozdvihnutie sa nad individuálne predpojatosti, či už sa jedná o poznatky alebo o hodnoty. Avšak tam, kde je objektivita rozumná, nepožaduje absolútne, univerzálne platné hľadisko. Byť objektívny znamená vždy relativitu vzhľadom k pojmovému systému a množine kultúrnych hodnôt. Rozumná objektivita by nemusela byť možná tam, kde existujú konfliktné pojmové systémy alebo konfliktné kultúrne hodnoty, a je dôležité mať schopnosť prijať to a uznať to, kedykoľvek tomu tak je.
Podľa mýtu experiencializmu je vedecké poznanie stále možné. Avšak vzdať sa nároku na absolútnu pravdu by mohlo dodať vedeckej praxi viac zodpovednosti, keďže by sa dospelo k všeobecnému povedomiu, že vedecká teória môže zastierať toľko vecí , koľko ich dokáže osvetliť.

Čo experiencializmus uchováva zo záujmov, ktoré motivujú subjektivizmus

Skúsenostný (experiencialistický) mýtus zdôrazňovaním interakcie a interakčných vlastností ukazuje, ako je význam vždy významom pre nejakého človeka. Jeho dôraz na konštruovanie koherencie prostredníctvom skúsenostných geštaltov podáva vysvetlenie, čo to znamená, že je niečo pre nejakého jedinca významné. Nadto podáva vysvetlenie, ako porozumenie využíva primárnych zdrojov fantázie skrz metaforu a ako je možné dávať skúsenosti nový význam a vytvárať nové skutočnosti.
Experiencializmus sa odchyľuje od subjektivizmu práve svojim zamietaním romantickej myšlienky, že obrazné porozumenie je úplne bez akýchkoľvek obmedzení.

POROZUMENIE

Experiencialistický mýtus zaujíma perspektívu človeka ako súčasti svojho prostredia (nie človeka, ktorý je od neho odtrhnutý). Zameriava sa na neustálu interakciu s fyzickým prostredím a s inými ľuďmi. V prostredí sa nedá fungovať bez toho, aby sme ho premieňali alebo ním boli premieňaní.
U skúsenostného mýtu sa porozumenie rodí z interakcie, z neustáleho jednania s prostredím a inými ľuďmi.

Z hľadiska experiencializmu závisí pravda na porozumení, ktoré sa rodí z fungovania vo svete. Práve skrz takéto porozumenie spĺňa experiencialistická alternatíva požiadavky objektivistov na vysvetlenie pravdy. Práve skrz koherentnú štrukturáciu skúsenosti experiencialistická alternatíva uspokojuje subjektivistické požiadavky osobného významu a zmyslu.
Experiencializmus však poskytuje viac než syntézu, ktorá by uspokojila motivačný záujem objektivizmu a subjektivizmu. Skúsenostný (experiencialistický) výklad porozumenia poskytuje perspektívu bohatšieho pohľadu na významné oblasti skúsenosti v našom každodennom živote, ako sú: interpersonálna komunikácia a vzájomné porozumenie, sebaporozumenie, rituál, estetická skúsenosť či politika.

Interpersonálna komunikácia a vzájomné porozumenie
Pokiaľ ľudia, ktorí spolu hovoria, nemajú spoločnú kultúru, poznanie, hodnoty a predpoklady, môže byť vzájomné porozumenie mimoriadne ťažké. Porozumenie však možne je na základe dohody o význame. Pri nadväzovaní kontaktu a pri predávaní povahy nezdieľanej skúsenosti je rozhodujúca metaforická fantázia. Do značnej miery spočíva v schopnosti prispôsobiť svoj pohľad na svet a upraviť spôsob kategorizácie svojej skúsenosti. Problémy vzájomného porozumenia vznikajú pri každom dôkladnejšom rozhovore, pri ktorom je dôležité porozumenie.
Keď na tom naozaj záleží, význam sa takmer nikdy nepodáva podľa metafory POTRUBIA. Keď ide do tuhého, význam sa prejednáva, dohaduje.
Ak spoločnosť žije do veľkej miery podľa metafory POTRUBIA, potom je pravdepodobným produktom tohto faktu nedorozumenie, prenasledovanie a veľa horších vecí.

Sebaporozumenie
Schopnosť sebaporozumenia predpokladá schopnosť porozumenia vzájomného. Zdravý rozum nám hovorí, že je jednoduchšie rozumieť samým sebe ako rozumieť ľuďom iným. Koniec koncov máme tendenciu domnievať sa, že k vlastným pocitom a myšlienkam máme priamy prístup, ale k pocitom a myšlienkam toho druhého nie. Avšak akékoľvek hlbšie porozumenie tomu, prečo robíme to, čo robíme, prečo cítime to, čo cítime, prečo sa meníme, ako sa meníme, ba aj prečo veríme tomu, čomu veríme, nás posúva za nás samých. Porozumenie sebe nie je nepodobné iným formám porozumenia – vychádza z našich neustálych interakcií s našim fyzickým, kultúrnym a medziľudským prostredím. Rovnako, ako vyhľadávame metafory, aby sme zvýraznili a urobili koherentným to, čo máme spoločné s niekým iným, tak hľadáme aj osobné metafory, aby sme zvýraznili a urobili koherentným svoju vlastnú minulosť, svoje prítomné činnosti a tiež svoje sny, nádeje a ciele.

Rituál
Neustále prevádzkujeme rituály, a to od neformálnych (ako je príprava raňajok s tou istou každodennou postupnosťou krokov) až po najslávnostnejšie predpísané náboženské obrady. Každý rituál je opakovaným, koherentne štruktúrovaným a jednotným aspektom našej skúsenosti. Keď takéto rituály prevádzkujeme, dodávame svojim činnostiam štruktúru a zmysel, potláčame chaos a rozdielnosť vo svojich činnostiach na minimum. Rituál je istým druhom skúsenostného geštaltu. Je to koherentná postupnosť činností, štruktúrovaná na základe prirodzených dimenzií našej skúsenosti.

Estetická skúsenosť
Metafora nie je iba vecou jazyka. Je to vec pojmovej štruktúry. A pojmová štruktúra je nielen vecou intelektu, zahŕňa aj všetky prirodzené dimenzie našej skúsenosti, vrátane aspektov zmyslových skúseností: farby, tvaru, štruktúry, zvuku atď. Tieto dimenzie štrukturujú nielen skúsenosť tohto sveta, ale aj skúsenosť estetickú. Každé umelecké médium si vyberá isté dimenzie svojej skúsenosti a vylučuje iné. Umelecké diela poskytujú nové spôsoby štrukturácie našej skúsenosti na základe týchto prirodzených dimenzií. Vytvárajú nové skúsenostné geštalty a teda aj nové koherencie. Zo skúsenostného (ecperiencialistického) hľadiska je umenie vo všeobecnom zmysle vecou fantazijnej racionality a istým prostriedkom, ako vytvárať nové skutočnosti.

Politika
Politické a ekonomické ideológie sú zarámované do metaforických termínov. Ako všetky ostatné metafory aj politické a ekonomické metafory môžu ukrývať aspekty skutočnosti. Avšak v doméne politiky a ekonómie majú metafory väčšiu váhu, pretože obmedzujú naše životy. Určitá metafora v politickom alebo ekonomickom systéme môže vďaka tomu, čo ukrýva, viesť k degradácii človeka.

0000010100792011015847770329632003296325

1) Svet sa skladá z predmetov. Tie potom majú vlastnosti, ktoré sú nezávislé na komkoľvek z ľudí alebo iných bytostí, ktoré s nimi získavajú skúsenosť.

2) Svet poznávame tak, že získavame skúsenosť s predmetmi v ňom a že sa dozvedáme, aké vlastnosti tieto predmety majú a v akých vzájomných vzťahoch sú.

3) Predmety nášho sveta chápeme na základe kategórií a pojmov. Tieto kategórie a pojmy zodpovedajú vlastnostiam predmetov, ktoré majú samé o sebe (inherentne), a vzťahom medzi predmetmi.

4) Existuje istá objektívna realita a o nej sa dajú povedať veci, ktoré sú objektívne, absolútne a bezpodmienečne pravdivé a nepravdivé. veda nám dáva k dispozícii metodológiu, ktorá umožňuje, aby sme sa pozdvihli nad svoju subjektívnu obmedzenosť a aby sme dosiahli porozumenie z univerzálne platného a nepredpojatého hľadiska.

5) Slová majú pevné významy. To znamená, že náš jazyk vyjadruje pojmy a kategórie, na základe ktorých myslíme. Aby sme mohli skutočnosť popísať presne, potrebujeme k tomu slová, ktorých významy sú jasné a presné, slová, ktoré sú v súlade so skutočnosťou.

6) Ľudia môžu byť objektívni a môžu aj objektívne hovoriť, ale dosiahnuť to môžu iba vtedy, ak budú používať jazyk, ktorý je jasne a presne vymedzený, zreteľný a priamočiary, a ktorý je schopný byť v súlade so skutočnosťou.

7) Ak hovoríme objektívne, je potrebné vyhýbať sa metafore a iným druhom básnického, fantazijného, rečníckeho alebo obrazného jazyka. Je to nutné preto, že ich významy nie sú jasné a presné a nie sú dosť zrejme v súlade s realitou.

8) Byť objektívny je všeobecne dobrá vec. Iba objektívne poznanie je poznanie skutočné.

9) Byť objektívny znamená byť racionálny; byť subjektívny znamená byť iracionálny a poddávať sa emóciám.

10) Subjektivita môže byť aj nebezpečná, pretože môže viesť k strate kontaktu s realitou. Subjektivita môže byť nespravodlivá, pretože zaujíma osobné hľadisko, a môže teda byť predpojatá.

0000010100792011015847770329632003296323

1) Pri väčšine našich každodenných praktických činností sa spoliehame na svoje zmysly a vytvárame si intuície, ktorým je možné dôverovať. Ak nastane niečo dôležité, naše vlastné zmysly a intuícia sú pre nás pri našej činnosti najlepšími sprievodcami – bez ohľadu na to, čo hovoria iní ľudia.

2) Najdôležitejšími vecami v našom živote sú naše pocity, estetická senzibilita, morálna prax a duchovné vedomie. Toto všetko sú čisto subjektívne záležitosti. Nič z toho nie je čisto racionálne alebo objektívne.

3) Výtvarné umenie a básnictvo transcendujú racionálnosť a objektivitu a privádzajú nás do styku s dôležitejšou skutočnosťou našich citov a intuície. Toto vedomie získavame skôr obraznou fantáziou než rozumom.

4) Jazyk obraznej fantázie, hlavne metafora, je nevyhnutný pre vyjadrovanie jedinečných a z hľadiska jedinca najvýznamnejších aspektov našej skúsenosti.

5) Objektivita môže byť nebezpečná, pretože zanedbáva práve to, čo je najdôležitejšie a najvýznamnejšie pre individuálneho človeka. Objektivita môže byť jednostranne zameraná, pretože musí ignorovať najzávažnejšie oblasti našej skúsenosti v prospech abstrakcie, univerzálnosti a neosobnosti. Z toho istého dôvodu môže byť objektivita nehumánna. Neexistujú žiadne objektívne a racionálne prostriedky, vďaka ktorým by bolo možné dostať sa k našim pocitom, k našej estetickej senzibilite atď.