1) Pri väčšine našich každodenných praktických činností sa spoliehame na svoje zmysly a vytvárame si intuície, ktorým je možné dôverovať. Ak nastane niečo dôležité, naše vlastné zmysly a intuícia sú pre nás pri našej činnosti najlepšími sprievodcami – bez ohľadu na to, čo hovoria iní ľudia.

2) Najdôležitejšími vecami v našom živote sú naše pocity, estetická senzibilita, morálna prax a duchovné vedomie. Toto všetko sú čisto subjektívne záležitosti. Nič z toho nie je čisto racionálne alebo objektívne.

3) Výtvarné umenie a básnictvo transcendujú racionálnosť a objektivitu a privádzajú nás do styku s dôležitejšou skutočnosťou našich citov a intuície. Toto vedomie získavame skôr obraznou fantáziou než rozumom.

4) Jazyk obraznej fantázie, hlavne metafora, je nevyhnutný pre vyjadrovanie jedinečných a z hľadiska jedinca najvýznamnejších aspektov našej skúsenosti.

5) Objektivita môže byť nebezpečná, pretože zanedbáva práve to, čo je najdôležitejšie a najvýznamnejšie pre individuálneho človeka. Objektivita môže byť jednostranne zameraná, pretože musí ignorovať najzávažnejšie oblasti našej skúsenosti v prospech abstrakcie, univerzálnosti a neosobnosti. Z toho istého dôvodu môže byť objektivita nehumánna. Neexistujú žiadne objektívne a racionálne prostriedky, vďaka ktorým by bolo možné dostať sa k našim pocitom, k našej estetickej senzibilite atď.