Experienciálny (skúsenostný) výklad porozumenia a pravdy odmieta objektivistický názor, že existuje absolútna a bezpodmienečná pravda, bez toho, aby prijímal subjektivistickú alternatívu, že k pravde sa dá dospieť jedine skrz fantáziu neobmedzenú vonkajšími okolnosťami. Dôvodom, prečo sa tak zameriava na metaforu je okolnosť, že spája rozum s fantáziou. Rozum zahŕňa prinajmenšom kategorizáciu, vyplývanie a dedukciu. Fantázia v jednom z mnohých aspektov
zahŕňa nazeranie jedného druhu vecí na základe iného druhu vecí – čo nazývame metaforickým myslením. Metafora je teda imaginatívna racionalita.

Metafora je jedným z našich najdôležitejších nástrojov, s pomocou ktorých sa môžeme pokúsiť o čiastočné pochopenie toho, čo nemožno pochopiť v úplnosti: našich pocitov, estetických skúseností, morálnej praxe a duchovného uvedomenia. Toto úsilie našej imaginácie nie je zbavené racionálnosti - keďže využíva metaforu, využíva aj imaginatívnu racionalitu.

Experienciálny (skúsenostný) prístup nám tiež umožňuje, aby sme preklenuli priepasť medzi objektivistickým a subjektivistickým mýtom o nestrannosti a o možnosti byť spravodlivý a objektívny. Pravda je voči porozumeniu relatívna, čo znamená, že neexistuje absolútne stanovisko, ktoré by nám umožnilo dosiahnuť absolútne objektívne pravdy o svete. To však neznamená, že neexistujú žiadne pravdy. Znamená to iba, že pravda je relatívna vzhľadom k nášmu pojmovému systému, ktorý je zakotvený a neustále preverovaný našou skúsenosťou a skúsenosťou iných príslušníkov našej kultúry v každodenných interakciách s inými ľuďmi, ako aj s našim fyzickým a kultúrnym prostredím.

Aj keď neexistuje žiadna absolútna objektivita, môže existovať istý druh objektivity, ktorý je relatívny voči pojmovému systému určitej kultúry. Hlavným zmyslom nestrannosti a nezaujatosti v spoločenských otázkach je pozdvihnúť sa nad závažné individuálne predpojatosti. Hlavným zmyslom objektivity pri vedeckom experimentovaní je vylúčiť účinky individuálnej ilúzie a omylu.

Je tu však niečo, čo oba mýty zanedbávajú. Je to spôsob, ako rozumieme svetu skrz svoje interakcie s ním. Objektivizmus nevenuje pozornosť faktu, že porozumenie, a teda aj pravda, je nutne relatívne vzhľadom k našim kultúrnym pojmovým systémom a že ho nemožno zasadiť do žiadneho absolútneho alebo neutrálneho pojmového systému. Objektivizmus tiež prehliada fakt, že ľudské pojmové systémy sú čo sa týka povahy metaforické (fungujú na imaginatívnom chápaní jedného druhu vecí na základe iného druhu vecí). Subjektivizmus nevenuje pozornosť v prvom rade okolnosti, že naše chápanie (a to dokonca aj to najobraznejšie), je dané na základe nášho pojmového systému, ktorý je zakotvený v našom úspešnom fungovaní vo fyzikálnom aj kultúrnom prostredí, ktorého sme súčasťou. Prehliada tiež fakt, že k metaforickému chápaniu patrí taktiež metaforické vyplývanie, ktoré je istou imaginatívnou podobou racionality.

Čo experiencializmus uchováva zo záujmov, ktoré motivujú objektivizmus

Experiencializmus hovorí, že pravda je vždy relatívna voči porozumeniu, ktoré je založené na neuniverzálnom pojmovom systéme. To však nijako nevylučuje uspokojovanie legitímneho záujmu o poznanie a nestrannosť, ktorý motivoval mýtus objektivizmu po celé storočia. Objektivita je neustále možná, avšak dostáva nový význam. Objektivita stále znamená pozdvihnutie sa nad individuálne predpojatosti, či už sa jedná o poznatky alebo o hodnoty. Avšak tam, kde je objektivita rozumná, nepožaduje absolútne, univerzálne platné hľadisko. Byť objektívny znamená vždy relativitu vzhľadom k pojmovému systému a množine kultúrnych hodnôt. Rozumná objektivita by nemusela byť možná tam, kde existujú konfliktné pojmové systémy alebo konfliktné kultúrne hodnoty, a je dôležité mať schopnosť prijať to a uznať to, kedykoľvek tomu tak je.
Podľa mýtu experiencializmu je vedecké poznanie stále možné. Avšak vzdať sa nároku na absolútnu pravdu by mohlo dodať vedeckej praxi viac zodpovednosti, keďže by sa dospelo k všeobecnému povedomiu, že vedecká teória môže zastierať toľko vecí , koľko ich dokáže osvetliť.

Čo experiencializmus uchováva zo záujmov, ktoré motivujú subjektivizmus

Skúsenostný (experiencialistický) mýtus zdôrazňovaním interakcie a interakčných vlastností ukazuje, ako je význam vždy významom pre nejakého človeka. Jeho dôraz na konštruovanie koherencie prostredníctvom skúsenostných geštaltov podáva vysvetlenie, čo to znamená, že je niečo pre nejakého jedinca významné. Nadto podáva vysvetlenie, ako porozumenie využíva primárnych zdrojov fantázie skrz metaforu a ako je možné dávať skúsenosti nový význam a vytvárať nové skutočnosti.
Experiencializmus sa odchyľuje od subjektivizmu práve svojim zamietaním romantickej myšlienky, že obrazné porozumenie je úplne bez akýchkoľvek obmedzení.


POROZUMENIE

Experiencialistický mýtus zaujíma perspektívu človeka ako súčasti svojho prostredia (nie človeka, ktorý je od neho odtrhnutý). Zameriava sa na neustálu interakciu s fyzickým prostredím a s inými ľuďmi. V prostredí sa nedá fungovať bez toho, aby sme ho premieňali alebo ním boli premieňaní.
U skúsenostného mýtu sa porozumenie rodí z interakcie, z neustáleho jednania s prostredím a inými ľuďmi.

Z hľadiska experiencializmu závisí pravda na porozumení, ktoré sa rodí z fungovania vo svete. Práve skrz takéto porozumenie spĺňa experiencialistická alternatíva požiadavky objektivistov na vysvetlenie pravdy. Práve skrz koherentnú štrukturáciu skúsenosti experiencialistická alternatíva uspokojuje subjektivistické požiadavky osobného významu a zmyslu.
Experiencializmus však poskytuje viac než syntézu, ktorá by uspokojila motivačný záujem objektivizmu a subjektivizmu. Skúsenostný (experiencialistický) výklad porozumenia poskytuje perspektívu bohatšieho pohľadu na významné oblasti skúsenosti v našom každodennom živote, ako sú: interpersonálna komunikácia a vzájomné porozumenie, sebaporozumenie, rituál, estetická skúsenosť či politika.

Interpersonálna komunikácia a vzájomné porozumenie
Pokiaľ ľudia, ktorí spolu hovoria, nemajú spoločnú kultúru, poznanie, hodnoty a predpoklady, môže byť vzájomné porozumenie mimoriadne ťažké. Porozumenie však možne je na základe dohody o význame. Pri nadväzovaní kontaktu a pri predávaní povahy nezdieľanej skúsenosti je rozhodujúca metaforická fantázia. Do značnej miery spočíva v schopnosti prispôsobiť svoj pohľad na svet a upraviť spôsob kategorizácie svojej skúsenosti. Problémy vzájomného porozumenia vznikajú pri každom dôkladnejšom rozhovore, pri ktorom je dôležité porozumenie.
Keď na tom naozaj záleží, význam sa takmer nikdy nepodáva podľa metafory POTRUBIA. Keď ide do tuhého, význam sa prejednáva, dohaduje.
Ak spoločnosť žije do veľkej miery podľa metafory POTRUBIA, potom je pravdepodobným produktom tohto faktu nedorozumenie, prenasledovanie a veľa horších vecí.

Sebaporozumenie
Schopnosť sebaporozumenia predpokladá schopnosť porozumenia vzájomného. Zdravý rozum nám hovorí, že je jednoduchšie rozumieť samým sebe ako rozumieť ľuďom iným. Koniec koncov máme tendenciu domnievať sa, že k vlastným pocitom a myšlienkam máme priamy prístup, ale k pocitom a myšlienkam toho druhého nie. Avšak akékoľvek hlbšie porozumenie tomu, prečo robíme to, čo robíme, prečo cítime to, čo cítime, prečo sa meníme, ako sa meníme, ba aj prečo veríme tomu, čomu veríme, nás posúva za nás samých. Porozumenie sebe nie je nepodobné iným formám porozumenia – vychádza z našich neustálych interakcií s našim fyzickým, kultúrnym a medziľudským prostredím. Rovnako, ako vyhľadávame metafory, aby sme zvýraznili a urobili koherentným to, čo máme spoločné s niekým iným, tak hľadáme aj osobné metafory, aby sme zvýraznili a urobili koherentným svoju vlastnú minulosť, svoje prítomné činnosti a tiež svoje sny, nádeje a ciele.

Rituál
Neustále prevádzkujeme rituály, a to od neformálnych (ako je príprava raňajok s tou istou každodennou postupnosťou krokov) až po najslávnostnejšie predpísané náboženské obrady. Každý rituál je opakovaným, koherentne štruktúrovaným a jednotným aspektom našej skúsenosti. Keď takéto rituály prevádzkujeme, dodávame svojim činnostiam štruktúru a zmysel, potláčame chaos a rozdielnosť vo svojich činnostiach na minimum. Rituál je istým druhom skúsenostného geštaltu. Je to koherentná postupnosť činností, štruktúrovaná na základe prirodzených dimenzií našej skúsenosti.

Estetická skúsenosť
Metafora nie je iba vecou jazyka. Je to vec pojmovej štruktúry. A pojmová štruktúra je nielen vecou intelektu, zahŕňa aj všetky prirodzené dimenzie našej skúsenosti, vrátane aspektov zmyslových skúseností: farby, tvaru, štruktúry, zvuku atď. Tieto dimenzie štrukturujú nielen skúsenosť tohto sveta, ale aj skúsenosť estetickú. Každé umelecké médium si vyberá isté dimenzie svojej skúsenosti a vylučuje iné. Umelecké diela poskytujú nové spôsoby štrukturácie našej skúsenosti na základe týchto prirodzených dimenzií. Vytvárajú nové skúsenostné geštalty a teda aj nové koherencie. Zo skúsenostného (ecperiencialistického) hľadiska je umenie vo všeobecnom zmysle vecou fantazijnej racionality a istým prostriedkom, ako vytvárať nové skutočnosti.

Politika
Politické a ekonomické ideológie sú zarámované do metaforických termínov. Ako všetky ostatné metafory aj politické a ekonomické metafory môžu ukrývať aspekty skutočnosti. Avšak v doméne politiky a ekonómie majú metafory väčšiu váhu, pretože obmedzujú naše životy. Určitá metafora v politickom alebo ekonomickom systéme môže vďaka tomu, čo ukrýva, viesť k degradácii človeka.