tak si to teraz po sebe čítam (viď nižšie), a pripadá mi, že som nevysvetlil vôbec nič; ani slovo som nepovedal o tých "veľkých dôsledkoch"; takže to skúsim ešte raz:

predstav si, že existuje jazyk, do ktorého kultúry a literatúry majú rovnoprávny prístup všetci ľudia bez ohľadu na národnosť; napríklad najväčšie esá esperantskej literatúry pochádzajú z Poľska, Maďarska, Škótska, Japonska, Chorvátska, Brazílie, Argentíny... jednoducho, nech sa narodíš kdekoľvek, tvoja šanca stať sa "esom v literatúre" (alebo napríklad uznávaným odborníkom na gramatiku) tým nie je ovplyvnená; preto ľudia všetkých národností budú takúto kultúru rovnako považovať za "našu"

a keď sa teraz stretnú Slovák a Maďar, už to nie je o tom, že či budeme hovoriť jazykom "mojím" alebo "tvojím", alebo cudzím jazykom niekoho tretieho; pretože ak hovoria v esperante, hovoria jazykom, ktorý je "ich", rovnakým dielom pre nich obidvoch

ďalšia vec je, že ak rozmýšľaš napríklad nad tým, v akom poradí písať dátum, musíš vždy brať do úvahy "medzinárodné hľadisko", teda musíš myslieť na to, aby boli spokojní príslušníci všetkých národov a kultúr

v spoločnosti esperantistov tiež nie je dosť dobre možné povedať (napríklad)niečo o "tých blbých američanoch" -- veľmi pravdepodobne sa medzi nimi aspoň jeden nachádza, a ak nie, určite má niekto (alebo väčšina) z nich blízkeho priateľa z ameriky

takto vzniká kultúra, v ktorej sa šovinizmus rozpúšťa rýchlosťou ľadu v kotli vriacej vody, a vzniká skutočný internacionalizmus

homaranizmus (viď linku v topiku) nie je povinnou súčasťou esperanta, ale je jeho logickým pokračovaním

ak aj v tejto atmosfére (zatiaľ?) nežije celý svet, určite v nej chcem žiť ja, spolu s ostatnými, ktorí sa rozhodli rovnako ako ja

preto si myslím, že esperanto je projekt, ktorý nemožno nepodporiť; a sú dokonca ľudia, ktorí hovoria (s logickými argumentami), že jeho masový úspech je len otázkou času (takisto ako musela "vyhrať" pozičná sústava nad rímskymi číslicami)