09.02.2007-1:34:25 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	09.02.2007-1:34:25
template:	4
parent:	Esperanto - medzinárodný jazyk
owner:	mateno
viewed by:
created:	09.02.2007 - 01:34:25
updated:	11.02.2007 - 22:58:05

cwbe coordinatez:
101
63532
1222810
1222815
2918844

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

cez víkend 24.-25.02.2007 bude v Partizánskom seminár s témou "Ako písať pre Wikipédiu", ktorý organizuje Slovenská esperantská mládež (SKEJ) v spolupráci s Informačným centrom mladých v Partizánskom;

väčšina prednášok bude v slovenčine alebo češtine, takže je seminár prístupný i pre esperantsky nehovoriacich účastníkov

podrobnosti o seminári nájdete na
http://skej.esperanto.sk/arangoj.php?lingvo=sk&kio=79

000001010006353201222810012228150291884402926744

wov, patri vam moj obdiv.. preco sa este venujete esperantu (ak sa mozem spytat a nemate to na stranke)?

00000101000635320122281001222815029188440292674402937325

tak si to teraz po sebe čítam (viď nižšie), a pripadá mi, že som nevysvetlil vôbec nič; ani slovo som nepovedal o tých "veľkých dôsledkoch"; takže to skúsim ešte raz:

predstav si, že existuje jazyk, do ktorého kultúry a literatúry majú rovnoprávny prístup všetci ľudia bez ohľadu na národnosť; napríklad najväčšie esá esperantskej literatúry pochádzajú z Poľska, Maďarska, Škótska, Japonska, Chorvátska, Brazílie, Argentíny... jednoducho, nech sa narodíš kdekoľvek, tvoja šanca stať sa "esom v literatúre" (alebo napríklad uznávaným odborníkom na gramatiku) tým nie je ovplyvnená; preto ľudia všetkých národností budú takúto kultúru rovnako považovať za "našu"

a keď sa teraz stretnú Slovák a Maďar, už to nie je o tom, že či budeme hovoriť jazykom "mojím" alebo "tvojím", alebo cudzím jazykom niekoho tretieho; pretože ak hovoria v esperante, hovoria jazykom, ktorý je "ich", rovnakým dielom pre nich obidvoch

ďalšia vec je, že ak rozmýšľaš napríklad nad tým, v akom poradí písať dátum, musíš vždy brať do úvahy "medzinárodné hľadisko", teda musíš myslieť na to, aby boli spokojní príslušníci všetkých národov a kultúr

v spoločnosti esperantistov tiež nie je dosť dobre možné povedať (napríklad)niečo o "tých blbých američanoch" -- veľmi pravdepodobne sa medzi nimi aspoň jeden nachádza, a ak nie, určite má niekto (alebo väčšina) z nich blízkeho priateľa z ameriky

takto vzniká kultúra, v ktorej sa šovinizmus rozpúšťa rýchlosťou ľadu v kotli vriacej vody, a vzniká skutočný internacionalizmus

homaranizmus (viď linku v topiku) nie je povinnou súčasťou esperanta, ale je jeho logickým pokračovaním

ak aj v tejto atmosfére (zatiaľ?) nežije celý svet, určite v nej chcem žiť ja, spolu s ostatnými, ktorí sa rozhodli rovnako ako ja

preto si myslím, že esperanto je projekt, ktorý nemožno nepodporiť; a sú dokonca ľudia, ktorí hovoria (s logickými argumentami), že jeho masový úspech je len otázkou času (takisto ako musela "vyhrať" pozičná sústava nad rímskymi číslicami)

00000101000635320122281001222815029188440292674402937261

to je fakt ťažká otázka; dokonca taká, že si ju často esperantisti kladú sebe navzájom

no háčik bude asi v tom, že najťažšie sa vysvetľuje niečo, čo je predsa úplne samozrejmé

predstav si predsa dvoch ľudí, ktorí sa chcú porozprávať alebo dokonca na niečom dohodnúť, ale ich materinské jazyky sú rôzne; je niekoľko spôsobov, ako tento problém vyriešiť, no a esperanto je na to jednoducho najefektívnejší prostriedok, ktorý dá "najviac muziky" (najkvalitnejšie dorozumenie) za "najmenej peňazí" (peňazí, času a námahy na učenie)

háčik je v tom, že tým, ktorí to nevyskúšali, to pripadá ako "pekná teória", kdežto tí, ktorí to vyskúšali, veľmi dobre vedia, že to nie je žiadna teória, ale skutočne fungujúca praktická vec, ktorá už vo svojich malých rozmeroch má veľké dôsledky -- a tie by boli skutočne obrovské, keby sa podarilo túto vec presadiť do rozmerov masových

či sa toto posledné niekedy stane, neviem, ale tak či tak to stojí za to; preto môžem zatiaľ premýšľať napríklad nad otázkou, prečo sa ešte stále niekto nevenuje esperantu