to je fakt ťažká otázka; dokonca taká, že si ju často esperantisti kladú sebe navzájom

no háčik bude asi v tom, že najťažšie sa vysvetľuje niečo, čo je predsa úplne samozrejmé

predstav si predsa dvoch ľudí, ktorí sa chcú porozprávať alebo dokonca na niečom dohodnúť, ale ich materinské jazyky sú rôzne; je niekoľko spôsobov, ako tento problém vyriešiť, no a esperanto je na to jednoducho najefektívnejší prostriedok, ktorý dá "najviac muziky" (najkvalitnejšie dorozumenie) za "najmenej peňazí" (peňazí, času a námahy na učenie)

háčik je v tom, že tým, ktorí to nevyskúšali, to pripadá ako "pekná teória", kdežto tí, ktorí to vyskúšali, veľmi dobre vedia, že to nie je žiadna teória, ale skutočne fungujúca praktická vec, ktorá už vo svojich malých rozmeroch má veľké dôsledky -- a tie by boli skutočne obrovské, keby sa podarilo túto vec presadiť do rozmerov masových

či sa toto posledné niekedy stane, neviem, ale tak či tak to stojí za to; preto môžem zatiaľ premýšľať napríklad nad otázkou, prečo sa ešte stále niekto nevenuje esperantu