sice uz po funuse, ale.. tak ked uz som s tym zacala tak aj ja dam aby som vyzerala mudro :)

Suhlasim s tym, ze vnimanie umenia je nespochybnitelne zcasti subjektivna zalezitost. s dobrym umenim clovek „vstupuje do vztahu“, prijima „transcendentne mysterium diela“, „clovek je v diele a dielo je v cloveku“ atd atd. avsak toto sa stava /aspon mne/ s malo umenim, naviac podmienkou aby sa tak mohlo udiat, je podla mna skutocne vysoka kvalita diela /teda ze nieco podobne „prezil vo vztahu, kreacii diela aj umelec“, resp. ze to umelec do toho diela nejako „vlozil“ /, no tato kvalita nieje zarukou, ze toto subjektivne pozdvihnutie zazije kazdy perceptor. no nemyslim si tiez ze za dobre, kvalitne alebo „obohacujuce“ sa da povazovat len taketo umenie./ved okrem ineho zalezi urcite aj od /mo/mentalneho nastavenia divaka/
/otazka je, ci tvrdenie ze „to, ze toto mozme SKUTOCNE prezit iba s naozaj kvalitnym dielom je vecou kultivacie a vzdelania“ je pravdive../
Avsak dost uz o metafyzickych/subjektivnych zlozkach vnimania umenia, lebo ako jeden mudry pan raz povedal: „o cem neni mozne mluvit, o tom je treba mlcet“ :)

Som presvedcen, ze v umeni existuje /pomerne/ vela objektivne hodnotitelnych kategorii. Ale myslim si, ze je troska prizemne ak niekto bude tvrdit, ze jedinymi dvomi ZAKLADNYMI kriteriami posudzovania diela je /v sucasnom umeni!!!/ kvalita remeselneho spracovania a jasne formulovana myslienka. / ked uvidim napr. obraz ktory je naozaj vyborne namalovany- napr realisticky a je nositelom myslienky- napr vojna je spatna anooo a nic viac, tak to ani nebudem povazovat za umenie/
––> pre mna osobne/a urcite nielen pre mna :) / je najhodnotnejsim umenim take, ktore ponuka viac vrstiev citania. Tie vrstvy musia vzajomne komunikovat, podporovat sa, vyvracat jedna druhu, jednoducho musia v divakovi spustit akysi vnutorny diskurz. Prosto sa treba nechat dielom kreovat. Dokonca mam niekedy rada ked ma dielo svojimi myslienkami, ideami, odkazmi a konotaciami totalne zmatie. To je pre mna zazitok z umenia. Vtip je ale v tom, ze jeden divak akokolvek by mal otvorene vnimanie, nikdy nemoze vsetky tieto vrstvy pochopit.

A tu prichadza uloha KURATORA. Ten by podla mna mal byt schopny objektivne, ovsem as far as possible, ohodnotit urcite kvality diela a najma ZASADIT DIELO DO KONTEXTU- kurator vlastne pracuje s vyznamami diela, posuva jeho hranice a konfrontuje dielo s inymi dielami, situaciami atd atd /teda akoby odhaloval niektore vrstvy diela, ktore si divak a niekedy dokonca ani autor nemusi "vsimnut" /. V istom zmysle dielo ukoncuje a zaroven akokeby otvaral moznosti „novej povahe diela“.


a preto si dobrych kuratorov treba vazit :)

akurat vcera som trocha rozmyslala nad tym co je a co nie je umenie..
totiz pri jednej debate s otcom, akokolvek pateticky to bude zniest - stojim si za tym :)) sme prisli na to, ze umenie je jeden z dokazov transcedentna(volajte to boh, energia, votevr...)a to vychadzajuc z logickeho usudku, ze umenie v podstate nikto nepotrebuje, nenajes sa z neho, nenapijes, dokonca ti nemusi ani len zlepsit naladu, ale.. je tu.. a vzdy bolo: po nahanani mamutov sme pomalovali steny, stavali sme pyramidy (dovolim si tvrdit, ze su to aj nasi predkovia:))), potrebovali sme si sa vyjadit piesnou..blabla..

dovolim si tvrdit, ze umenie ako nieco ciste je v kazdom z nas.. to mi pride ako ta objektivita.. lenze do toho primiesaj balast, ktory sa na teba kopi z kazdej strany, pricom sa necibri schopnost laikov (ano, teraz hovorim o laikoch) rozoznavat zrno od (neviem coho teraz)...
dolezitym faktom je takisto tlmocitelnost odkazu umelca jeho publiku (aj ked mozno nijaky nezamyslas, vzdy tam nejake "posolstvo" je)...
a hlavne - dovolim si celkom neobjektivne trvdit - musi to zasiahnut divakovo/posluchacovo "emocno", brknut na nieco citlive, hlboke..umenie sa podla mna priamo dotyka niecoho abstraktneho neuchopitelneho v nas... umenie "to prave" nazvime ho kvalitne, dobre nie je povrchne, "odzrkadluje" nieco skutocne... a to bez ohladu an to, ze vacsina ludi nema vkus ci schopnosr selekcie - ta je vrodena, ale natolko podkopana (hore menovanymi dovodmi), ze...az ;)

a co sa tyka "insiderov" - ci umelcov alebo kuratorov tak tu zas treba rozoznat ci su to naozajstni odbornici vo svojom fachu a akolvek to odporuje tej cistote rozpoznavania, ktoru som uviedla hore - tak od tychto ludi cakam objektivny pristup resp. objektivne snazenie, ze vo svojej odbornej praxi zhromazduju co najviac informacii, dojmov, snazia sa vidiet toho co najviac - a stale ostavaju len subjetivne citiaci a mysliaci ludia, ktory vsak maju "plus" tychto poznatkov, ktorym ziskavaju prehlad a vedia svoj nazor odovodnit - odhadnut povrchnost ci hlbku diela (su schopni podla man rozoznat ci ide o pozurkovu melancholiu umelca, ale skutocnu potrebu a vyjadrenie strasne bolaveho kopu múzou).. iba clovek s prehladom moze kultivovat svoj zmysel rozoznavat talent a skutocne umenie..
a opakujem velmi dolezita je ta snaha o objektivitu...





;) zapalte sviecku za moju mudrost..

--

ja viem o TRIÁDE: téza-antitéza-syntéza
a vizualne je to : línia, druhá línia, ich stred a to je klinová perspektíva všade okolo

asi ano, asi nie.
exisyuje urcity model nazerania na um.dielo.
myslim vsak ze sa meni dobou, polocenskou atmosferou a samotnym kontextom.

objektivita je tak abstraktny pojem, ze som uz na nu prestal verit. nielen v umeni

--