sice uz po funuse, ale.. tak ked uz som s tym zacala tak aj ja dam aby som vyzerala mudro :)

Suhlasim s tym, ze vnimanie umenia je nespochybnitelne zcasti subjektivna zalezitost. s dobrym umenim clovek „vstupuje do vztahu“, prijima „transcendentne mysterium diela“, „clovek je v diele a dielo je v cloveku“ atd atd. avsak toto sa stava /aspon mne/ s malo umenim, naviac podmienkou aby sa tak mohlo udiat, je podla mna skutocne vysoka kvalita diela /teda ze nieco podobne „prezil vo vztahu, kreacii diela aj umelec“, resp. ze to umelec do toho diela nejako „vlozil“ /, no tato kvalita nieje zarukou, ze toto subjektivne pozdvihnutie zazije kazdy perceptor. no nemyslim si tiez ze za dobre, kvalitne alebo „obohacujuce“ sa da povazovat len taketo umenie./ved okrem ineho zalezi urcite aj od /mo/mentalneho nastavenia divaka/
/otazka je, ci tvrdenie ze „to, ze toto mozme SKUTOCNE prezit iba s naozaj kvalitnym dielom je vecou kultivacie a vzdelania“ je pravdive../
Avsak dost uz o metafyzickych/subjektivnych zlozkach vnimania umenia, lebo ako jeden mudry pan raz povedal: „o cem neni mozne mluvit, o tom je treba mlcet“ :)

Som presvedcen, ze v umeni existuje /pomerne/ vela objektivne hodnotitelnych kategorii. Ale myslim si, ze je troska prizemne ak niekto bude tvrdit, ze jedinymi dvomi ZAKLADNYMI kriteriami posudzovania diela je /v sucasnom umeni!!!/ kvalita remeselneho spracovania a jasne formulovana myslienka. / ked uvidim napr. obraz ktory je naozaj vyborne namalovany- napr realisticky a je nositelom myslienky- napr vojna je spatna anooo a nic viac, tak to ani nebudem povazovat za umenie/
––> pre mna osobne/a urcite nielen pre mna :) / je najhodnotnejsim umenim take, ktore ponuka viac vrstiev citania. Tie vrstvy musia vzajomne komunikovat, podporovat sa, vyvracat jedna druhu, jednoducho musia v divakovi spustit akysi vnutorny diskurz. Prosto sa treba nechat dielom kreovat. Dokonca mam niekedy rada ked ma dielo svojimi myslienkami, ideami, odkazmi a konotaciami totalne zmatie. To je pre mna zazitok z umenia. Vtip je ale v tom, ze jeden divak akokolvek by mal otvorene vnimanie, nikdy nemoze vsetky tieto vrstvy pochopit.

A tu prichadza uloha KURATORA. Ten by podla mna mal byt schopny objektivne, ovsem as far as possible, ohodnotit urcite kvality diela a najma ZASADIT DIELO DO KONTEXTU- kurator vlastne pracuje s vyznamami diela, posuva jeho hranice a konfrontuje dielo s inymi dielami, situaciami atd atd /teda akoby odhaloval niektore vrstvy diela, ktore si divak a niekedy dokonca ani autor nemusi "vsimnut" /. V istom zmysle dielo ukoncuje a zaroven akokeby otvaral moznosti „novej povahe diela“.


a preto si dobrych kuratorov treba vazit :)