petka|notepad :: Remember, remember, the velvet November


node:	petka\|notepad
template:	4
parent:	personal notepads
owner:	petka
viewed by:
created:	25.12.2006 - 06:31:46
updated:	25.12.2013 - 21:54:34

cwbe coordinatez:
101
792011
2825955

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

mnagy	0
petka	0
bashka	0
ziarislava	0
sae	0
igorko	0
ormos	0
edvard gray	0
Faust	0
sunrise	0
haro	0
kris rubin	0
risko	0
bdY	0
Punani	0
pokurvene ho...	0
klr kdd	0
aarin	0
popo	0
matej.	0
tom_myto	0
holdsun	0
d14	0
=	0
dan0	0
amie	0
XXY	0
anything	0
flowerman	0
ivik	0
zu*	0
suchydom	0
Lilliana	0
Ywettka	0
yar	0
mephix	0
Robin	0
Trilobite	0
Helmona. . .	0
jancula	0
nzajacik	0
maniac	0
sadza	0
ach	0
Iluviel	0
hardcore can...	0
Elence	0
luck	0
drobna	0
obycajny vtak	0
harso	0
normsko	0
ea	0
Dar2	0
blba zena	0
M@rtin	1
pe:	1
pyxel	1
Trpaslik	1
rozmarin	1
čo	2
COBE	2
ππ	2
:j4nc0	2
1378	2
shereel	3
Kubo..	3
vlku	4
ld:l	4
emes	4
mzpx	4
paket	4
astrud	4
eyes wide open	5
Alicca	5
ruben	5
unknown artist	5
mata	8
nezvucil	8
96	8
wq	9
Ghani	9
sad&kvet	10
amanita	10
trivial	10
scumbag	10
tatec	10
lam3r	10
anamneza	12
trojkola	13
plaintext	15
barborella	15
paskudnyk	19
freezy	19
orwin	20
klikko	20
Mathé	20
mit	22
bood	23
tatratank	24
dnes nie je ...	24
scarce	24
vevericky ho...	25
Faun	31
miloslav	33
maioiam	33
bifrost	34
spomienkovy ...	37
618	38
drakh	38
pink blush	38
b3Ast	40
Nika Mi	47
daka	47
-sXero-	47
marzshek	53
iso	53
bujak	58
yvon	60
los ageless	65
slant 54	65
street spirit	70
lst_n_rbt	74
Ty	74
z	80
[SRW]	82
nin	85
charlinka	88
ankam midzitej	94
:KORA	96
spiralKAT	96
oxid	98
mrjn	100
kleine.nana	100
Kubris	102
hulec	108
mx	109
sky1in3d	109
kremca	115
mono	115
ondrish	116
badulick	119
džejn	121
next	125
bon	126
rimii	128
Got milk?	129
mr gramma	130
blazeNA	133
se	136
antais	138
yelowcap	138
ketsl	142
jama	144
DELIJAAH	144
gender student	148
sapfo	158
zayo	159
C	162
beejay	172
sponka	173
sashena	183
AvioN	190
stderr	203
asebest	217
Toth	232
dark tao	244
blue frequency	244
A.boy	255
drifter	267
Avathar6840	267
frr	279
barbara_idijot	298
daLo	306
sgm	318
Mireille	359

00000101007920110282595508483143

toto bol úplne šialený deň. vonku najkrajšie počasie a cítim sa, ako keby som bola zo skla a niekto do mňa kopol. najprv sme išli po moste s ufom, súbežne s nami rodičia s dvomi deťmi (jedno sa asi nedávno naučilo bicyklovať a druhé bábätko majú v kočíku). dievčatko si ide, rodičia sa rozprávajú. ja idem s grétou v kočíku rýchlejšie, dievčatko na bicykli neďaleko predo mnou. jej rodičov už ani nevidím, neriešia ju, nechápem to ale hovorím si, ich dieťa, asi vedia, aké má schopnosti. mohla mať tak 4-5 rokov. zrazu rozbehnutá ide dole tým znížením na moste a narazí hlavou do múru v plnej rýchlosti, nevie brzdiť. ja to vidím z tých 50 metrov, utekám a celá sa trasiem. mala helmu. našťastie. ešte asi hodinu sa z toho neviem spamätať. sme na pikniku s kamarátmi v sade janka kráľa. igor je s agátou a žofiou niekde pobehujúci v okolí. zrazu mi volá, že sa agáta stratila. aj s kolobežkou (na kolobežke ide ako raketa). utekám s grétou na rukách po celom sade a cítim sa... to ani radšej nebudem slovne opisovať. v hlave mi idú predstavy, ako ju zrazí auto, niekto unesie, niekto ublíži, ako je vystrašená.

najprv vidím jej kolobežku na chodníku. agáty nikde.
o chvíľu som ju našla takto (bola úplne pokojná a "robila kyticu") ->

niekedy som taká vydesená z toho strachu o ne (a aj o hocijaké iné deti), že to až bolí.

0000010100792011028259550848314308486628

don't panic, deti sa musia ucit

a inac kamosovi prdli na bicykli (favorit) brzdy pri tom klesani na moste SNP a po naraze na koniec cesty (stena) kolesom ho vyhodilo tak, ze chrbtom treskol o stenu a padol dole na hlavu. prilby sa vtedy este nenosili. prezil, vsetko OK. mal sice 18+ ale aj tak no worries :)

000001010079201102825955084831430848662808640783

Moj spoluziak si tam na korculiach zlomil obydve ruky a vybil vsetky predne trvale zuby. Mali sme vtedy asi 10 rokov a nevytocil tu zakrutu, akurat stihol dat pred seba ruky a zlomil si ich o to divne vytrcajuce masivne zabradlie, co je na tej narazovej stene.

Potom s obydvomi rukami v sadre nemohol 3 mesiace pisat a vzdy ked sme mali diktat alebo pisomku, tak to zanho pisala ucitelka. Ale myslim ze okrem zubov nema ziadne trvale nasledky...

0000010100792011028259550848314308484264

*

a to ja ani nemám deti :D

00000101007920110282595508421610

ležím so zatvorenými očami a pozorujem svoje telo
som taká unavená, že nedokážem ani zaspať
chvejú sa mi očné viečka a vnútri v tele mám iba vzduch
posledné týždne spávam v noci v priemere tak 3 hodiny. prerušovane.
minula sa nám káva. cítim sa trochu nervózne, každú chvíľu sa zobudí.

“maminka, chcela by som papať, ale niečo iné”

a ja by som chcela ísť sama na výlet. ďaleko a aspoň na mesiac.
len s fotoaparátom a zápisníkom a pár knihami. predstavujem si to.

...ale nikdy som necítila toľko bezpodmienečnej lásky.

0000010100792011028259550842161008422031

amen.

0000010100792011028259550842161008421909

pusu *

00000101007920110282595508358495

dnes sa stala zvláštna vec. stojíme na chodníku, agáta nechcela chodiť a protestne si sadla na zem. robí to často. povedala mi, že chce ísť na ruky. má okolo 15 kíl tak som jej vysvetlila, že už je na to trochu veľká ale môžem ju vziať za ruku a pôjdeme spolu. odmietla. vzdialila som sa asi 20 metrov, pozerala z diaľky na ňu a čakala som, čo sa stane. doteraz vždy napokon išla za mnou. chvíľu sedela, váhala, a potom sa rozbehla rýchlo pomedzi zaparkované autá na cestu, kde bolo veľa rýchlo idúcich áut. utekala som za ňou. nič sa jej nestalo. je mi z toho fyzicky aj psychicky zle. snažím sa jej porozumieť. pozerám sa na stenu a neviem zaspať. strašne teraz rozumiem svojim radičom a ich pocitom voči mojej mladosti.

0000010100792011028259550835849508393853

Ňufk*
(Také, že naopak - sadnúť si k nej na zem? Trochu pokecať o tom, ako sa cíti, a potom sa pokúsiť previesť pozornosť na niečo iné, a jednoducho vstať a ísť, si neskúšala?)

0000010100792011028259550835849508379096

oj, toto boli situacie, ked som vahal nad tym, ci to bol tak dobry napad mat deti. :)
(ale bol, preslo to ;)

este si zivo pamatam ako nikol sedela na zemi v mraze a revala z plnych pluc, kedze ocakavala, ze ju budem nosit. vsetky mozne strategie - nechaj ju tam, odist na chvilu, vratit sa, odniest ju kusok, tahat za ruku, vysvetlovat, vynadat, slubit jej cokoladu atd atd. vsetko pomohlo tak nejako trochu, ale nie hned, takze to bolo hodne frustrujuce. postupne pomaly zacala dostavat rozum, takze chvalit, chvalit, dneska je to uz uplne ok.
az na to, ze jej mladsi brat zacal robit to iste. a uz nemozem pouzivat tie iste tahy, ked ho necham sediet na zemi a akoze idem prec, tak nikol zacne revat, ze ho niekto ukradne. co dava dalsie podnety na uvahy o zlom rodicovstve.

je to vsetko trauma, ide len o to, zajtra znovu vstat a skusit to zasa a snad inak.

[mood] i have no clue

0000010100792011028259550835849508379069

pre dcérku spravím všetko čo chce ak môžem, lebo časom to nebude chcieť, bude chcieť niečo iné a ešte časom nebude chcieť vidieť rodičov...iba že by nie

nech si pamätá ako som ju nosil na rukách v obchoďákoch, čítaval jej pred spaním do zaspatia aj keď už vie čítať, zaspával s ňou lebo si to želá..
a nie ako som jej vysvetľoval že máme nejaké vymyslené dogmy, že sa už niekedy niečo nerobí alebo nehodí

a aby to potom ona robila

sme tu aby sme ich ľúbili

000001010079201102825955083584950837906908394245

keby sme dostali vsetko co chceme tak neviem ako by to tu vyzeralo...myslim ze na toto je taky pojem ze opicia laska...

000001010079201102825955083584950837906908393538

ja mám dcérky dve a nosiť dokopy 25 kíl na rukách je teda riadna makačka ;)

boli dni, kedy som ich tak obe niesla tri poschodia hore. s ruksakom na chrbte s nákupom. len preto, že tá staršia žiarlila a bolo mi jej ľúto.

zostala mi z toho diastáza brušných svalov a bolesti kade-tade po tele, ktoré nemiznú.
vieš čo som si pri tom všetkom uvedomila?

že najdôležitejšia som ja. lebo pokým nie som v poriadku ja, nebudú v poriadku ani ony.

00000101007920110282595508358495083790690839353808496251

skús si niečo nájsť v tomto (a to som nepoznal keď som vtedy reagoval)
https://duhaduse.wordpress.com/2011/12/10/indigove-kristalove-a-duhove-deti/

00000101007920110282595508358495083790690839353808394246

keby si chcela riesit tu diastazu tak poznam super fyzioterapeutku co sa tym zaobera...

00000101007920110282595508358495083790690839353808393887

"že najdôležitejšia som ja. lebo pokým nie som v poriadku ja, nebudú v poriadku ani ony."

no toto

000001010079201102825955083584950837906908379519

Ten zaver ma zmiatol. Ako keby lubit znamenalo nosit na poziadanie na rukach, resp. plnit zelania.

000001010079201102825955083584950837906908379160

to bude kompletny clovek

000001010079201102825955083584950837906908379099

$azazel_the_real_one{outKasted}{outKasted}$

Volna vychova.

000001010079201102825955083584950837906908379098

ibazeby mala aj nejakeho surodenca, a akonahle vyhovies jednemu (napriklad s tymi rukami), tak druhy ta roztrha. cize niekedy musis vysvetlovat

000001010079201102825955083584950837906908379097

sme tu, aby sme ich vychovavali - laska je toho sucastou, ale bohuzial je mnoho situacii, kde budes proste protivny foter a nezbavis sa toho. :)

[mood] i have no clue

000001010079201102825955083584950837906908379079

Ak dostane vsetko, tak bude chciet vsetko. Ocakavaj teda nosenie na rukach aj ked bude mat 35-40kg, kupovanie vsetkeho sladkeho v obchodoch. Zmrzlinu na ranajky. Neupratovanie a celodenné pozeranie telky. A ľúb potom.

00000101007920110282595508358495083790690837907908379492

nj, sú len 2 krajné možnosti, nič uprostred

0000010100792011028259550835849508379069083790790837949208379536

a 15 kil je uz dost na kraji

000001010079201102825955083584950837906908379079083794920837953608379618

00000101007920110282595508358495083790690837907908379492083795360837961808393633

Ja dám aj 35kg na krku ;) ale obmedzujem to, nebudem sľubovať nosenie kedykoľvek.

0000010100792011028259550835849508360972

Koľko má rokov? podľa váhy bude ešte malinká :) Deti nerozmýšľajú tak ako dospelí - pre ňu môže znamenať to, že si sa vzdialila, že ti nezáleží na nej. Dala ti najavo ako vedela, že chce ísť na ruky (sadla si) a nielen že si ju na ruky nezobrala, ešte si si dovolila ísť aj preč! :) (nadsázka)

ak vie, že nemá chodiť na cestu, tak je dosť možné, že to spravila preto, aby zistila, ako budeš reagovať, či ju budeš aj naďalej ignorovať. Ja mám tri deti a niekedy je to náročné (hlavne keď boli menší a každý chcel ísť niekam inam :) ) ale pri ceste (alebo nejakom nie bezpečnom mieste) by som ich samých nenechávala práve z tohoto dôvodu.

000001010079201102825955083584950836097208379494

"Deti nerozmýšľajú tak ako dospelí - pre ňu môže znamenať to, že si sa vzdialila, že ti nezáleží na nej."

nič iné by ma ako dospelého nenapadalo, než že keď ma tam necháva, tak so mnou nechce byť/nezáleží jej na mne. toto nechávanie je po bití detí snáď najhoršia prax, čo vídam.

00000101007920110282595508358495083609720837949408379497

ja to mám tiež tak :)

00000101007920110282595508302625

upratujem si desktop a nikto okrem školy a igora nevidel moju teoretickú bakalárku (až na rodinu a tak)
ak by to niekoho zaujímalo (nie je to nejaké veľdielo), tak tu

0000010100792011028259550830262508518256

ja si prosím*

00000101007920110282595508032209

zobrala som ťa dnes do kina na rozprávku. nikoho iného si nechcela stretnúť.
veľa som na teba posledné dni myslela. tak si sa na to bábätko tešila.
5 hodín vkuse sme sa rozprávali. o živote, existencii, materstve a vôbec.
tušila si, že sa to stane. už ťa na to pripravovali.

(keď sme sa v tme rozlúčili, uvedomila som si, aké musí byť náročné byť psychológom - počúvať a voliť správne slová najmä keď vieš, že v blízkom časovom horizonte to bude už zase len ťažšie)

niekedy mám až také iracionálne vnútorné výčitky, že sa nám to podarilo tak ľahko.
a ty a on to zažívate znova. krv, nemocnica, nepríjemný lekár, bolesti. prázdno.

tak by som ti to priala.
budím sa v noci zmätená na telefón. prajem si, aby sa to nestalo.

zomrelo.
plačem.