dnes sa stala zvláštna vec. stojíme na chodníku, agáta nechcela chodiť a protestne si sadla na zem. robí to často. povedala mi, že chce ísť na ruky. má okolo 15 kíl tak som jej vysvetlila, že už je na to trochu veľká ale môžem ju vziať za ruku a pôjdeme spolu. odmietla. vzdialila som sa asi 20 metrov, pozerala z diaľky na ňu a čakala som, čo sa stane. doteraz vždy napokon išla za mnou. chvíľu sedela, váhala, a potom sa rozbehla rýchlo pomedzi zaparkované autá na cestu, kde bolo veľa rýchlo idúcich áut. utekala som za ňou. nič sa jej nestalo. je mi z toho fyzicky aj psychicky zle. snažím sa jej porozumieť. pozerám sa na stenu a neviem zaspať. strašne teraz rozumiem svojim radičom a ich pocitom voči mojej mladosti.