zobrala som ťa dnes do kina na rozprávku. nikoho iného si nechcela stretnúť.
veľa som na teba posledné dni myslela. tak si sa na to bábätko tešila.
5 hodín vkuse sme sa rozprávali. o živote, existencii, materstve a vôbec.
tušila si, že sa to stane. už ťa na to pripravovali.

(keď sme sa v tme rozlúčili, uvedomila som si, aké musí byť náročné byť psychológom - počúvať a voliť správne slová najmä keď vieš, že v blízkom časovom horizonte to bude už zase len ťažšie)

niekedy mám až také iracionálne vnútorné výčitky, že sa nám to podarilo tak ľahko.
a ty a on to zažívate znova. krv, nemocnica, nepríjemný lekár, bolesti. prázdno.

tak by som ti to priala.
budím sa v noci zmätená na telefón. prajem si, aby sa to nestalo.

zomrelo.
plačem.