cwbe coordinatez:
101
7763757
63534
2625887
2630429
2630606

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat


IMHO kazdy pojem ludskej prirodzenosti je konstrukt na uplatnovanie moci voci ludom, resp. nastroj vylucenia ludi, ktori podmienku nesplnaju.




00000101077637570006353402625887026304290263060602630694
chory nos
 chory nos      13.09.2006 - 08:56:01 (modif: 13.09.2006 - 09:13:29), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
kazdy koncept je uplatnovanie moci - ludskej moci
vidiet to ako ty, je myslim jemne paranoidne a k cloveku az nespravodlive

Ono v skutocnosti istu hranicu, za ktorou uz to ci ono nie je clovek, vzdy mas a da sa inak len ak prijmes nieco ako pantheisticky postoj. Ak prijmes, ze svet a ty si jedno, ze vsetko je zive. Avsak ani tak sa v konani nevyhnes uplatnovaniu tej hranice. Zeby preto ze si clovek? ;)

0000010107763757000635340262588702630429026306060263069402630824
rot
 rot      13.09.2006 - 10:01:58 , level: 2, UP   NEW
kazdy koncept je uplatnovanie moci - ludskej moci
myslim, ze kazdy hovorime o niecom uplne inom.

pojem ludskej prirodzenosti v podobe, v akej ho moderna zapadna filozofia zdedila od osvietenstva, dostal za poslednych 50 rokov dost zabrat, ci uz od feministiek/ov, Foucaulta (a spol.), (post)marxistov, (post)anarchistov atd. vsetci si vsimaju prave mocensky aspekt tohto pojmu.

dobre intro do kritiky l. p. je rozhovor Foucaulta a Chomskeho (po cesky vyslo ako Moc, spravodlivost a clovek). anglicky transkript je tu. dost konkretne a odstrasujuce priklady toho, ako lahko sa l. p. stava nastrojom vylucenia uvadzaju napr. tie feministky (nechce sa mi teraz hladat konkretny text).

podla mna sa pojmu ludskej prirodzenosti daju vycitat asi dve veci:

1. vznika hypostatizaciou jednej stranky cloveka - ci uz "Rozumu", nejakej biologickej determinacie, "bozskosti", atd. a ako uz spomenula co, neexistuje ziadna taka stranka, ktora by celeho cloveka dokazala vystihnut. a uz vobec nie nad-historicky (opat - hoci si uz pripadam trochu trapne - pripomeniem, ze clovek sa v dejinach meni). vysledkom je jednak nerealisticky pohlad na cloveka a jednak precenovanie istej stranky. k comu to moze viest IMHO celkom presvedcivo opisuju Adorno s Horkheimerom v Dialektike osvietenstva.

2. lahko sa stava nastrojom moci. ak je ludska prirodzenost x, potom vsetko mimo nej sa vymedzuje ako ne-x. da sa tak napriklad velmi dobre kontrolovat ludska sexualita. alebo vymedzit, kto je normalny, a kto je blazon. alebo na teleologii konecneho uplatnenia ludskej prirodzenosti postavit totalitnu ideologiu (co sa uz stalo, a nie raz). zaujem, ktory Foucault venoval skumaniu ludskej sexuality alebo vzniku psychatrickych klinik stal prave na kritike pojmu ludskej prirodzenosti. myslim si, ze jeho prinos (a mnohych inych) dnes nemozeme len tak ignorovat a vracat sa niekam do devatnasteho storocia, alebo este skor.