Vidíš, tak už sme si vymenovali niekoľko spôsobov, ako by sa náš problém riešiť nemal.

Okrem toho však existujú ďalšie, možno odtiaľto z Bratislavy menej viditeľné spôsoby jeho riešenia. Tvrdá terénna práca v nehoráznych podmienkach (a v súčasnosti za smiešnu mzdu) s takmer stopercentnou istotou, že sa jej plody dostavia o niekoľko generácií. Už sa deje, a to bez ohľadu na prekrikovanie romantikov a šovinistov a bez ohľadu na jej finančnú podvyživenosť. Tvrdá terénna práca však musí na niečom stavať. Skúsme teda, v harmónii s eurospeakom a našou dôchodkovou reformou, načrtnúť tri základné piliere, na ktorých musia stáť všetky praktické aktivity.

Niekoľkokrát tu bolo poukázané na sociálnu politiku štátu, ktorá nevytvára vo vzťahu k okrajovým vrstvám spoločnosti (pozor, nielen voči Rómom, ale aj voči nezamestnaným voličom SNS:) dostatočnú motiváciu a robí z mnohých ľudí zvláštnu kastu dobrovoľne závislých a permanentne nespokojných "podobčanov". Rómovia majú v rámci tejto kasty nevýhodné postavenie viditeľnej a izolovanej menšiny. Preto je nutné sociálnu politiku zmeniť. Kaník sa v niektorých ohľadoch vybral celkom dobrým smerom, hoci to nevyvolávalo dojem systémového prístupu, skôr čiastkových opatrení pokus-omyl. Prvým pilierom teda musí byť sociálna politika štátu, ktorá dokáže vytvoriť dostatočnú motiváciu na integráciu (nielen Rómov), nechá dostatočný priestor na sociálnu mobilitu a nezanedbá pritom svoju funkciu záchrannej siete. Nech by však akokoľvek dobre politika premyslená, stojí a padá na ochote a schopnostiach širších vrstiev ľudí ju prevádzať, alebo jej aspoň nezavadzať. Čo s rovnoprávnosťou na papieri urobí rasizmus v srdciach, ukazuje najlepšie príklad francúzskeho modelu antiintegrácie muslimov.

Druhým pilierom riešenia musí byť teda po zmene sociálnej politiky systematická výchova obyvateľstva k tolerancii a vytvorenie win-win vzťahov medzi jednotlivými celkami populácie štátu. A tu sa tiež nedajú čakať výsledky skôr ako o niekoľko generácií.

Takže tretím pilierom musí byť trpezlivosť.

Tož.