total descendants:: total children::1 2 ❤️ |
Hm, vidim, ze sa tu zase objavuje Amerika. Stokrat prekusane stereotypy znovu ozivaju. Stale tie iste predsudky sa opat dostavaju na svetlo sveta. "Proti slusnym cikanum sem nikdy nic nemel... Ale ted proste nesnasimm cikany." "Ak na vas cigan vytiahne noz, strelte ho bez vahania do hlavy." "Su to kocovnici, nevedia zit ako biely..." "Statistiky hovoria..." Bla, bla, bla. Inteligentne sa tvariace kecy, ktore neprinasaju nic nove, iba staru nenavist, strach a zatemnenie pred ocami. Neponukaju ziadne riesenie ("Riešenie: Nemám a neviem."), zato posilnuju pocit nadradenosti nas bielych, geneticky uspesnejsich, spravodlivym hnevom vyzbrojenych Slovakov (ci skor belochov ?). Vzdavam hold zopar jednotlivcom ako Ašhadu an lá iláha illalláh, Svarga a dalsim Don Quichotom. Som vdacny, ze sa najde niekto, kto ma este energiu reagovat na zaplavu tychto rasistickych uvah, ktora vsak za nic na svete nechcu pocut, ze su rasisticke (co je potom rasizmus ?). Neviem co by som k tomuto tu mal napisat. Nema zmysel namacat sa do tychto sraciek, pretoze dost smrdia. Tak malo vieme o svete okolo nas a este menej o sebe samych. Tak tazko sa vyrovnavame so zlom, ktore v nas je. Kazdy z nas si za sebou vlecieme svoje bremeno hriechov ("nech hodi kamenom..." vsetci sme to uz poculi tisic krat). Ked vsak mame moznost nalepkovat, sudit druhych, postavit hranice, krmit svoje ego a pocit nadradenosti, v mene obrany seba, svojej rodiny ci naroda preventivne trestat, diskriminovat a ponizovat, vtedy sme na chvilu na koni. Aspon na chvilu mame moznost zabudnut, mame moznost citit sa ako spravodlivejsi, silnejsi, lepsi ako ti druhi. Stale koname podal vzorcov, ktore nam zabezpecovali prezitie v casoch, ked sme zliezli zo stromov. Cest vynimkam. |
| |||||||||||||||||||||||