Usadnime priamo, aby sme sa nehrbili bud na stolicku alebo do nejakej meditacnej asany. Tiez mozeme stat. V tejto polohe cvicenie posobi najviac. Ak sedime na stolicke, majme nohy od chodidiel az po stehna pri sebe, ruky polozme na kolena alebo co najdalej na stehna, to zaisti spravnu polohu chrbtice, ktora je v krizovej oblasti zakrivena trocha dopredu, ramena su jemne tlacene spet, brada mierne pritiahnuta. Vzpriamena poloha chrbtice je pre vzostup zivotnej sily velmi dolezita. Ak sa hrbime, nemoze sila volne prechadzat, co moze vyvolat bolestive pocity. Pokial cvicime casti tela pod 1.cakrou, nemozeme sediet v asanach so skrizenymi nohami, pretoze ich cielom je prave uzavriet prudenie prany dolnou castou tela. Preto pre potrebnu dobu cvicenia nohy natiahneme. Z uvedenych pozicii je pre vnutornu pranajamu najvhodnejsi stoj, pretoze nic nebrani jej prudeniu kolmo zhora dole a opacne, medzi oboma polmi sily nad hlavou a pod nohami. Nohy sa maju dotykat zeme, pretoze ako sa tvrdi, potom tvoria akesi uzemnenie pre silu. Sedy so skrizenymi nohami naopak obmedzuju pohyb prany na hornu cast tela. Najmenej vhodna je pozicia v lahu. Ak vsak nemozeme z nejakych dovodou napr. choroby inak, je lepsie cvicit v lahu ako vobec.
Jazyk ma byt spickou ohnuty dozadu a oprety o podnebie, co vyvara most na prechod prany.
V asane povolime vsetky napetia v tele, sedime uvolnene ale priamo.
Dychame prirodzene, skor trocha pomalsie ale hlbsie a nosom.
Oci mame otvorene alebo zavrete - ako nam je prijemnejsie.
Teraz si uvedomime, ze sakti, bozska tvoriva sila a inteligencia obklopuje nase telo a sucasne prenika, a ze vnutorna pranajama je praxou, v ktorej sytime a ocistujeme boziu silu. Vnutorne sa preto otvarame jej posobeniu v nas a na nas. Dolezite je uvedomovat si, ze zivotna sila vobec nie je urcitou formou fyzikalnej energie, ako nas s nimi zoznamuje veda, ale skutocne prudom zivej a hlavne inteligentnej bozej sily. Toto pochopenie je uplne zasadne. Nesmieme sa chapat prany ako nezivej nevedomej a neinteligentnej sily, ale prijimat ju, otvarat sa jej s vedomimn, ze prijimame Boha v jeho silovom a inteligentnom aspekte, na ktoreho bozsky ucinok spoliehame. Z tohoto pohladu je vnutorna pranajama modlitbou k Bohu i sustredenim na neho ako na ostatne pristupy k Bohu a tiez je im v tomto zmysle rovna.
S tymto vedomim a poznanim sa sustredime na cast tela, ktoru budeme predychavat, alebo este lepsie, prenesieme sa do nej svojim vedomim. V tejto casti si zvolime stred, ktorym spravidla bude prislusna cakra. Ta zaujima urcity priestor, nie je totiz iba bodom. Vetsina cakier sa tiahne od bodu na prednej casti tela az dozadu ku chrbtici. Napriklad 3.cakra je vymedzena spojnicou pupok a chrbtica, 6.cakra sa nachadza v priestore medzi obocim a predlzenou miechou a podobne. Vlastna prax predychavania spociva v tom, ze sucasne s vonkajsim nadychom vedieme do tohoto stredu zo vsetkych smerov zivotnu energiu. Pri vydychu potom nadychnutu energiu vedieme opet vsetkymi smermi zo zvoleneho centra k povrchu tela. Dychame tak v gulovom priestore, v ktorom pri nadychu sila smeruje vsetkymi smermi do jeho stredu a pri vydychu vsetkymi smermi oet zo stredu. Zivotnu silu si predstavujeme bud ako nehmotne prudenie alebo ako napriklad striebrity jemny prud. Pri dostatocne dlhom nacviku zacneme v uvedenej casti tela "nadych" a "vydych" skutocne pocitovat. Predstavou pranu nevytvarame, ale iba ovladame.
Ucinok cvicenia podstatne zosiluje, ked vnutorne dychanie spojime s opakovanim samohlaskoveho mena bozieho, ktore znie I E O U A. To opakujeme v predychavanej casti tela - nie v ustach, a to 1x na kazdy nadych a 1x na kazdy vydych. Samohlasky vyslovujeme dlho anie kratko a usecne. Ich posobenie spociva v rozvibrovani prislusnej casti tela ich zvukom. Zo zaciatku moze tato kombinacia mantry a pranajamy cinit potiaze. V tomto pripade najprv bezpecne nacvicime vnutornu pranajamu, a az potom pripojime mantru bozieho mena. Znovu ako v pripade zivotnej sily zdoraznime, ze necvicime "pismenka", ale samohlaskove bozie meno, co samozrejme vyzaduje aj prislusny postoj. Aby sme nezanedbavali aspekt bozej lasky, tak pri predychavani Srdca a priechodov prany s nim spojenych, ako mantru opakujeme slobo laska a prud prany nou sytime. Vdychujeme a vydychujeme pranu prestupenu laskou. Obdobne mozeme cvicit aj dalsie potrebne vlastnosti, ako je viera a podobne.
Pre cvicenie si telo rozdelime na viac usekov, co ulahcuje spravne predychavanie. Tieto useky su tvorene prislusnou castou tela, ktora spravidla obsahuje i cakru, centrum sily. Zdoraznime, ze predychavame vzdy celu cast tela, nie len cakru. Jednotlive casti tela sa volia tak, aby ziadna cast nezostala nepredychana. Okrem prislusnych casti tela predychavame zivotnou silou i jej niektore priechody cize nadi. V tomto pripade dychame opet celym telom, pricom stredom prislusneho prudu energie je predychavany priechod, napriklad chrbtica (susumna).

Doporucene rozdelenie tela pre cvicenie vnutornej pranajamy:
(cast tela/doba predychavania v minutach)

1) centrum pod nohami /5
2) nohy od clenkov dole /1
3) clenky /1
4) lytka a holene /1
5) kolena /1
6) stehna /1
7) 1.cakra v rozkroku /1
8) cele nohy - od centra pod nohami az do 1.cakry /1
9) 2.cakra, podbrusko a pohlavne organy /1
10) 3.cakra, pupok a brucho /1
11) solar plexus (zaludocna jamka) /1
12) 4.cakra - hrudnik /1
13) 5.cakra - jamka v hrdle, cely krk /1
14) ruky - od dlani az k ramenam a do 5.cakry /5
15) pecate - centra pod hornou a dolnou perou, dolna cast hlavy /1
16) 6.cakra vratane predlzenej miechy /1
17) bindu - cast mozgu pod vrcholom hlavy, kde sa vlasy tocia do kolecka /1
18) cely mozog /1
19) centrum pod hlavou /5
20) nadych pod nohami do centra nad hlavou a vydych spet do centra pod nohami /5
21) nadych v centre nad hlavou do centra pod nohami a vydych spet nad hlavu /5
22) Duchovne Srdce na pravej strane hrude /5
23) Nadych zo Srdca nad hlavu a vydych spet do Srdca /5
24) Nadych v centre pod nohami do centra nad hlavou a odtial vydych do Srdca /5

Vo vsetkych pripadoch, kedy vedieme pranu cez cele telo hore a dole, zahrname do tohoto prudu aj ruky.
V jednom sedeni predychame vsetky uvedene casti, kazdu cast asi 1 minutu, centru pod nohami, nad hlavou, Srdcu a ich spojovaniu venujeme dobu dlhsiu - asi 5 minut. Cele cvicenie trva asi 1 hodinu, co je minimum, aby pre dosiahnitie slusneho pokroku. Na priblizne dodrzanie danych casov vyuzivame vacsie hodiny, budik so sekundovou rucickou, ktore umiestnime pred seba tak, aby sme na ne mohli pohodlne videli. Ruky predychavame v zehnacom geste - ruky zdvihnute, dlane vzpriamene, nadychujeme v strede dlani. Gesto udrzujeme aj pri predychavani dalsich centier.
Nedoporucujem postup, ktory sa niekedy uvadza, ze postupujeme od noh nahor tak, ze cvicime dlhsiu dobu len nohy, potom clenky atd., kazdu cast niekolko tyzdnov az mesiacov. Tento postup sa odovodnuje nutnostou najprv vycistit najnizsie centra. Ich cistenie je nepochybne nutne. Kedze sa ale jedna prave o najnizsie centra, vyhradnym sustredenim na ne sa prave posiluju tieto najnizsie urovne. Kedze sa v tej dobe nezaoberame centrami duchovnymi, ich vplyv sa nemoze prejavit.
Ani presne opacny postup, v ktorom sa cvicia najprv vyssie centra v hlave ci nad hlavou po dlhsiu dobu nepovazujem za dobry prave preto, ze sa necistia dolne centra. Zasada harmonickeho rozvoja a teda i ocisty a ozivenie celej nasej bytosti sucasne je myslim nepochybna. Preto doporucujem predychat kazdy den cele telo od centra pod nohami az nad hlavu.
Uvedene delenie tela je ucelove, nie je dogmou. Jeho zmyslom je docielit predychanie celeho tela, vsetkych jeho casti. Je mozne aj ine delenie, napriklad priestor pod nohami, cele nohy, trup do pasu, trup od pasu az ku krku, cele ruky, krk a hlavu, priestor nad hlavou. DOlezite je, aby ziadna cast tela nebola vynechana, ae cele telo predychane vratane centier pod nohami a nad hlavou. Aj ked v cviceniach vnutornej pranajamy vonkajsie dychanie spravidla nijako neriadime, je lepsie, ked nas dych je pomaly a hlbsi. Prilis rychle a plytke dychanie nie je z dovodu sustredenia na posobenie prany vhodne. Pokial sme prevadzali ocistnu pranajamu ako bolo doporucene, dostatocne dlhy dobu, dych sa nam jej posobenim dostatocne prehlbil a spomalil. Pokial tomu tak nie je, doporucujem vedome dych trocha spomalit a prehlbit.
Toto cvicenie je jednoduche, ale nesmierne ucinne a priamo prebudza vnutorny duchovny zivot v nasom jemnom tele, ktore ozivuje. Bolo by vsak chybou prevadzat ho mechanicky. Stale si musime uvedomovat, ze prana je zivotodarnou silou a venovat jeju ako takej plnu pozornost. Aj ked predychavame jednotlive casti tela, telo a jeho casti niesu tym najdolezitejsim. Sluzia len ako prostriedok, opora pre nasu pozornost, aby sme mohli posobit na jemne telo, ktore sa nachadza za telom hmotnym. Vnutorne dychanie sa deje telom jemnym, pranickym a nie hmotnym, aj ked telo hmotne sa na nom podiela, pretoze z tela jemneho ziskava energiu. Obe tela su tesne prepojene, prelinaju sa navzajom priestorovo. Pokial by sme ich povazovali za dva oddelene a na sebe nezavisle objekty, dopustali by sme sa velkej chyby. Najdolezitejsia zo vsetkeho je vsak zivotna sila sama. Jej je nutne venovat najvacsiu pozornost. Prvou ulohou je preto naucit sa ju vnimat a jej prejavy pozorne sledovat. Spravne pochopenie bozskej podstaty a pozortnost, ktoru jej venujeme, prinasa vytvorenie akehosi vnutorneho citu, ktory nas neskor vedie pri cviceni a umoznuje nam rozpoznavat, ktore casti tela potrebuju viac predychat, kde su este prekazky braniace volnemu prudeniu energie a podobne. Nie vsetky casti tela su rovnako "znecistene", ale niektore su viac, ine menej. Tymto prekazkam je treba venovat pozornost a sustredenym predychavanim ich rozpustat. Kedze jemne telo je akousi kombinaciou mysle a zivotnej sily, takej prekazke spravidla zodpoveda i urcity sklon mysle, vasan, teda energia nabita negaciou; preto je nutne v ramci ocisty zamerat sa na ne. Nedbat o ocistu pestovat neduchovne alebo dokonca neeticke ci zle sklony mysle, hlavne citove, znamena priamo marit vysledky predychavania. V tomto zmysle nam nemoze byt nic prepacene a akakolvek zhovievavost k sebe - lepsie k nasim k negaciam je doslova sebavrazedna. Je to to iste ako ked lieceny alkoholik pije, alebo chory na rakovinu pluc fajci. Aj ked sa nam z povrchneho pohladu zda, ze "predsa tak moc o nic nejde", hlboko sa mylime. To, co nie je vidiet, co sa zda, ze neposobi, je v duchovnom zivote to najdolezitejsie. Je to nas vrodeny materializmus, nim zastrety pohlad, ktory nasim myslienkam a hlavne emociam nepriklada ziadnu vahu. V skutocnosti v nasom osude a duchovnom pokroku rozhoduju prave ony.
Nepredychane telo alebo jeho casti su vo vnutornom pohlade temne a tazke doslova ako blato. Predychavane sa stavaju svetlejsimi a lahsimi az nakoniec maju byt naplnene Svetlom. Posobiaca prana sa prejavuje teplom, niekedy chladom a neskor vibraciami a prudenim. Prebytok energie v niektorom mieste moze vyvolat napetie, napriklad casto v hlave. Najlepsie je preto ju vyviest do centra nad hlavou. Menej vyhodne je pouzit taoisticky okruh, ktory rozdeli energiu rovnomerne po celom tele. V niektorych miestach pocitujeme casto akysi odpor proti prenikaniu prany. To je sposobene prave onymi necistotami. Takemu miestu je nutne venovat zvysenu starostlivost a usilovne ich predychacat vsetkymi sposobmi, pokial sa prekazka neuvolni. Najcastejsie sa tieto miesta pocituju v chrbtici, v jej duchovnej casti, susumne.
Ako vsade aj tu plati: cvicenie robi umenie. Je nitne zacat a ucit sa praxou. Vyrazny pokrok vyzaduje cvicenie aspon jednu hodinu denne a cez den, ako len je to mozne, prudenie prany obnovovat. Pri dobrej voli najdeme i v zamestani a na cestach do neho dost prilezitosti.
Konecnym cielom vnutornej pranajamy nie je vlada nad pranou, ale jej vyzdvihnutie nad hlavu, kde dosahuje urovne bozskeho Svetla a nase zjednotenie sa s sakti, bozskou tvorivou silou, tvorivym aspektom Boha. Pri predychavani by sme sa preto mali so zivotnou silou co najviac i zjednocovat ako so svojou sakti, ktora je sucastou sakti kozmickej. To znamena vedome spajat vedomie a pranu v aspekte sakti. To "vedome" je podstatne. Nie nevedome pohltenie az do stotoznenia, ako je tomu s hmotnym telom ci myslou v stave nasej nevedomosti.

Jiri Vacek: Kralovska Joga